josh.ko

S velkou rezervou som si sadal k tomuto filmu. Povodne diely su predsalen jednou z nedotknutelnych prijemnych memorabilii z detstva a tento film mal uz od zaciatku strasne renome. Mozno tym, ze som cakal malo, dockal som sa nakoniec viac. Stopaz by postacila v 90minutovej verzii. Co ocenujem najviac je prijemny a dobry humor napriec celym filmom, protagonosti hraju medzi sebou velmi vyrovnanu partiu a ono to, prekvapivo, funguje. Ten film nie je sice trhak, ale svoje referencie si nezasluzil. Povedal by som naopak, ze je dost podhodnoteny. Rozosmial, a rozhodne nie povrchnymi vtipmi. Nostalgiu povodneho divaka pohladi, ze epizodne foriky si kde-tu strihla aj stara zostava, sigourney, dan ackroyd, bill murray. Zaujimave komentare: Reniš NinadeL Aby som nezabudol :) "Ain't no bitches gonna hunt no ghosts." :)

Zas, budme k sebe uprimni, porovnavat Priatelov a toto, nie je princip "apples-to-apples". Priatelia, IT crowd, 2a pol chlapa, Teoria velkeho tresku, atd atd, su sitcomy postavene vylucne na glosovani. Episodes nejde vobec touto trasou, na pozadi priznanej povrchnosti kulis serialoveho sveta ma svoj uveritelny pribeh, je tu viac neverbalneho (jemneho a skveleho) humoru a v konecnom dosledku...preto som si lahkovazneho "löblonka" oblubil za tu jedinecnost prave tu. Btw, zaujimave, aky obrovsky rozdiel je vo vnimani Episodes na csfd a imdb. A inak, uputavka k serialu "Matt LeBlanc Audition" je perfektna a videl som ju uz asi sto krat :)

Vynimocna vec, ktora vas vtiahne do deja (plneho paradoxne hlavne administrativy) tak silno, ze v jednej slabej chvilke ma clovek chut pustat jednu cast za druhou. Inteligentny, laskavo-nemilosrdny, premysleny a zakerny. Btw, jeden z mala serialov, kde postavy nenosia za pasom zbran, a nenahanaju sa na autach...a clovek aj tak ako na ihlach

Chvalabohu za toho doktora, ktory tam bol najviac racionalne uvazujuca postava... Inak vcelku fajn filmik, o tom, ako dokaze bezbrannu dusu nemilosrdne zdevastovat "laska" tych najviac posvatnych. Nie je to Victoria, ale stale uberdurchschnitt.

Treba povedať, že Tom Hardy je slabosť, ktorú si nosím so sebou do kina. Film sám o sebe je fajn, i keď trochu bez spádu, chýba mu drive, ale .... čo zaujme najviac, je nenormálne skvele zvládnutý výkon, ktorý Hardy podáva a bravúra, s akou dokázal rozlíšiť ústredné postavy, o ktorých nezainteresovaný divák môže zapochybovať, či sa jedná o dvoch, alebo skutočne iba jedného herca. Napriek tomu, že príbeh trochu zaostal, sledovať Hardyho bavilo od prvej do poslednej minúty. TOP momenty: scéna v bare a .... "fucking sing!!" :D

o.i., po lone survivor ďalšia nenápadná pocta mužom bez tváre

Keď som prečítal Luttrellovu knihu, bolo mi jasné, prečo je príťažlivá pre mňa a prečo asi nebude pre mnoho iných ľudí. Páči sa mi, že existujú hranice, limity, ktoré sa prekročiť nedajú. A páči sa mi ešte viac, že existujú tvrdohlaví ľudia, ktorí majú vôľu silnú natoľko, že k tej hranici prídu a spravia krok ďalej. Mnoho ľudí s tým súhlasiť nebude, vlastne asi väčšina. Znie to ako klišé, znie to nereálne. A to je to, čo dáva váhu ľuďom špeciálnych silách. Vôľa ísť ďalej. Nie je telo, čo rezignuje. Ale myseľ. Na samotnom filme ma však mrzí jedna vec, a to je "prehltnutý" záver. Časť-dedina celkom upravená pre masového diváka, čo je škoda, keďže práve aj na udalostiach z dediny sa tvoril onen dojemný príbeh modernej vojny, krehká rovnováha medzi paštúnskymi kmeňmi, morálne dilemy pre osadníkov, zábrany talibancov a tradície všetkých. Dramatický oblúk sa mal končiť práve tam, ľudskosť, ktorá dostala luttrella do problémov a ľudskosť, ktorá ho zachránila. Ako nakoniec vraví aj sám Luttrell: "War isn't black and white."

Vizuálny zážitok výborný. Pri nemálo záberoch voľného pohybu so Zemou na pozadí som mal na chrbte mrazenie, aké človek okúsi, keď pri šnorchlovaní zabehne nad väčšiu hĺbku , než je zvyknutý: aj keď sa bezpečne vznáša na hladine, z pohľadu na netradičnú hĺbku (a krásu) pod ním sa až točí hlava. Tiež oceňujem scénu "priznaného prehrávania", keď Sandra uvoľňuje kyslík z modulu, ktorá svojou absurdnou nelogickosťou podnieti diváka pochybovať, krásne sa však v priebehu pár minút vypointuje. Dostalo ma aj decentné ticho prichádzajúcej hrozby, kedy tvorcovia naschvál odviedli pozornosť diváka na Sandrinu prácu s rukami, zatiaľ čo na pozadí nenápadne a potichu prelietava prvý malý úlomok z čela smrtiacej vlny. O čo sa jedná, človeku dopne až keď pudovo sústredí pohľad inde, než na čo ho upriamuje režisér. Napriek týmto kladom mám však pocit, že mi čosi chýba. Možno kvôli obľúbenému filmárskeho triku porušovania zákonov pravdepodobnosti. Protivník, ktorý strieľa vždy presne, nekompromisne a smrteľne, zhodou okolností minie práve vtedy, keď mieri na klaďasa....a znovu....a znovu.... Ostávam preto zvedavý, akým smerom sa postupne s chladnúcou vlnou reklamy bude vyvíjať hodnotenie. Chladnejšia hlava, triezvejší úsudok.