Hiruma

Melancholická balada o svete špiónov, kde Oldman dáva divákovi všetko a pritom nemusí pohnúť ani prstom, jeho charizma je tu naprosto úžasná. Doplnená nevýrazným a neakčným prostredím. Istým neunáhleným no niekedy zdĺhavým krokom servíruje film, pri ktorom máte čas uvažovať nad tým čo sa stalo. Jediná nevyriešená otázka aj po skončení filmu je: Prečo práve Hardy bol blond ?

Neviem čím to bolo, ale prvých 40 minút som si zvykal na to, že celé to bolo akési tmavé, dokonca aj tie pasáže na slnku sa mi zdali pomerne tmavé. Inak ako vyznávač kvalít Pána prsteňov oceňujem to, že to ide v jeho stopách ale nebaví to až toľko, asi príliš veľa trpaslíkov, veď aj Gandalf povedal, že to trvá kým si na nich zvykneme. Deja vu, ktoré prináša Jackson ako odkazy na Pána prsteňov potešia. Pôvodné 3* mením na 4 z dôvodu nostalgie a jednak preto, lebo sa Gandalf udržal celý diel na scéne.

Western tak ako sa patrí, akurát tu nerozhoduje najrýchlejšia ruka, ale najchladnejšia myseľ.

Intouchables sú životopisnou drámou, takže sa dá viac menej očakávať, že budú hrať na city, no i tak to nebolo až také dojemné malo to ten nádych, ale u mňa vyvolal viac emócii Návrat na vrchol ako práve Intouchables, ktorý je pre mňa filmom, kde sa humor stavia na prvé miesto. Tento čierny humor produkuje balzam na najhoršie utrpenie človeka. Ústredná dvojica je tiež vynikajúco zahraná, hlavne čierny ošetrovateľ je v skutku kvietok na pohľadanie.

Humor, ktorý ma po dlhom čase rozosmial. Vtipy z naprosto vážnych vecí sú necitlivé a idú až priamo pod kožu. Radikálne búrajú vážnosť všetkého, čoho sa im zachce.

Správny film s upírmi, ktorý nemožno brať vážne, ale o to viac pobaví. Predsa len, kde zabíjali upírov svätenou vodou v kondómoch ? Čierny humor je kladom. Taktiež charizmatický Clooney pridáva na hodnote. Skvele napísana rola pre Salmu Hayek, čím menej hovorí, tým lepšie hrá. Zato Ernest Liu ma od prvej sekundy nebavil a čakal som len na tú chvíľu kedy sa poberie na druhý svet.

Občas nie je na škodu byť aj "profesionálnym gayom"... ale vážne, film, kde herci predstierajú divákovi skvelé umenie až na toľko, že miestami som mal pocit, ktorý mi hovoril: Oni snáď tými postavami žijú. Miestami vyprchávala atmosféra, no od momentu ako prišiel na scénu Michael Madsen som si to už len užíval.

Celý dej je pochmúrny, vážny a neunáhlený. Tempo je pokojné a nemenné, dokonca aj pri vrcholnom strete Thontona a Jarmuscha neprichádza gradácia, takéto vyústenie som rozhodne nečakal. Svetlo do tejto strnulej atmosféry prinášajú retard a snílek Franky ich konfrontácia osamote je povznášajúca. Thorntonove then v originále mi neustále pripadalo ako damn, čo bolo komické, no i tak príjemné spestrenie a dotváralo vynikajúci charakter jeho postavy.

Emotívne pre mňa veľká vec. Cítil to spojenie medzi Butchom a Buzzom ako keby bolo reálne. Prežíval som to ako kus môjho života. Costner hrá, tak ako by som si to predstavoval, je to bezpochyby jeho najlepšia rola v akej som ho doposiaľ videl, i keď som ho veľa filmoch nevidel.

Pôvodne som chcel pozerať Stolen z roku 2009, ale mojou chytrosťou som sa dopustil tohto omylu. Na začiatku aha Niky Cage a potom čože to je za film ? Jediná scéna, čo za niečo stála, bola tá posledná, keď tých polišov naťahoval s tým odhodením. Čakal som, že to zlato odhodí, ale taký zvrat by bol na tento film veľa.