LV.Helter

Banned. Snáď kultovejšie ako celé náboženstvo.

Iná dimenzia. Kult zaslúžený. Hudba skvelá. Tim Curry geniálny.. ale dačo mi tam chýba... asi to je iba moc výstredné a komplexnosť je odtrhnutá. Určite má to čaro aj pre unmuzikalových divákov.

Latexový fetiš.

Alegória na (ne)obyčajný životný stereotyp. Zatiaľ, čo prvá polovica je práve ten typ zcela obyčajného ťahania deja s pár psychologickými otázkami s realitou každého dňa. Rok po roku to stúpa na grandióznej atmosfére s pocitom, že tu niečo nie je v poriadku. Vždy je to viac a viacej depresívne a svojím sposobom bizardné. Postavy uveriteľné, realistické správanie, Hanekeho výber obyčajných nehercov, len pridáva na autenticite. Záverečná 15 minútovka je už len prechádzka peklom. Záverečný podtitulok mi zasadil fakt obrovský odtlačok do mozgu. Nihilizmus v tej najtvrdšej podobe.

Jarmusch má vlastný žáner a vlastný svet.+ sfetovaný Whitaker, ukecaný francúzsky zmrzlinár,nepopisateľný RZA a ťažko uchopiteľné citáty z Hagakure. Silná averzia obyčajného mafianského žánru.

Pre svoj žáner niečo ako Texas Chainsaw Massacre pre exploitation. V žiadnom filme som necítil dusnejšiu atmosféru a pri žiadnom som si ešte neokúsal aj prsty na nohách. Gradácia dakedy zaostáva, ale práce s kamerou a exorcistické scény... nepopisateľné. Klenot.

Kultový mýtus je oveľa silnejší ako film samotný.... ale stále geniálna homosexuálna, koprofílna chorá zvratenosť. Ťažko pozerateľný, ťažko straviteľný, ťažko hodnotiteľný, ale po výpovednej historickej hodnotene to časom iba prekvitá. Večera s hovnami a zaverečný exploit sú scény, ktoré sa fakt inde ťažko hľadajú.. .

Ďakujem za to, že si ma zabil.

Listen you fuckers, you screwheads. Here is a man who would not take it anymore. A man who stood up against the scum, the cunts, the dogs, the filth, the shit. Here is someone who stood up.

Mláti do publika, strká si banán do prdele a potom to hádže do publika, sere na koncertoch, potom si to rozmazáva po tvári alebo to žere... zrobil dojem na mňa.