Sunwheel

Už od roku 1991 sa snažia hollywoodski tvorcovia nadviazať na úspech prvých dvoch Terminátorov. Darí sa im to pre silnú nostalgiu, ktorá je v Hollywoode lacnejší faktor ako kvalitní scenáristi. Tentokrát si Arnold svoju nesmrteľnú úlohu zahral spolu s feministickou trojčlennou úderkou, pri ktorej pôsobí ešte tragikomickejšie ako v predošlých pokusoch o oživenie série. Zabudnite na Arnieho dokonalé stvárnenie zabijáckeho robota. Tu sa snaží byť vtipný a rodinnejšie založený ako kedykoľvek predtým! Tento film ešte viac ako Genisys dokazuje, že tá trojka nebola taká zlá ako sme si pôvodne mysleli...

Tento film na mňa vôbec nezafungoval. Námet bol podľa mňa nedotiahnutý. Prostredie a herci k tomu vybratí ponúkali doslova hostinu. Komorná rodinná dráma s psychologickým podtextom, ktorý sa ponúkol až v samotnom závere a tak nejako vyšumel do prázdna.

Opus magnum "stredovekého filmu"! Paranoja z čierneho moru, reminiscencie z križiackych výprav a všetky negatíva temného veku sa stretávajú s jednoduchosťou človeka, jeho humorom, nádejou a láskou. A do toho najepickejšia pasáž s Dies Irae s morovým sprievodom, kvôli ktorému musím dať plný počet!

Slyov druhý pokus o ukončenie Rockyho série tentokrát nedopadol úplne katastrofálne. Ešte viac sa pohral s nostalgiou a fanúšikovia opäť pozreli na novinky starnúceho hrdinu. No nepriniesol žiadne prekvapenia (otcovské rady ako z minulého dielu pôsobili akurát kompaktnejšie) a vlastne poskytol len slušnú porciu vopred očakávanej zábavy.

Snaha variť z predošlých úspechov, podoprená túžbou zapáčiť sa detskému divákovi vyšla ako zlepenec, ktorý by inak zapadol niekde do céčkového neba 90. rokov.

Sú dve veľké boxerské legendy strieborného plátna. No aj keď toto je životopisné dielo, ktoré bravúrne zahral DeNiro, z toho športového hľadiska budem mať radšej práve prvé dva diely Rockyho série.

Siahodlhý hraný dokument s hviezdami "mafiánskeho plátna" podoprené ich tradičnými výkonmi vzdávajúce hold ich starším a známejším dielam využívajúce moderné techniky stvárnenia rôzneho veku postáv. Ale raz stačilo.

Komornejší, no stále výpravný obraz stredoveku. Kontrast hľadania jednoduchého života a ideálov tak pripomínajúce Bergmana zasadené do českého prostredia.

Bezútešnosť, škaredosť a chorobná teatrálnosť vychádzajúca z 1984 povýšená na taký hnus, až na záver filmu pochopíte, že tak to presne má byť. Postapokalypsa bez prikrášlenia, ktorá miestami natiahne nielen dej, ale aj vás.

Na rozdiel od komorného, vtipného a elegantného seriálu zo 60. rokov, kde sa rodinka Addamsovcov vedela štýlovo vysporiadať s nevôľou obyvateľstva sa jej nová mutácia utápa v trápnych temných gýčových klišé a vyplakáva intoleranciu väčšinového obyvateľstva (čo v konečnom dôsledku vyznieva ako nútená politická agitka súčasnosti).