vander19

V roku 2014 sa akoby roztrhlo vrece so skutočnými príbehmi (čo kvitujem), ako aj s filmami zo športového prostredia. V prípade filmu Foxcatcher sa tvorcovia rozhodli spojiť tieto dva aspekty do jedného formátu. Len je škoda, že všetky filmy čo som v roku 2014 videl sa točili okolo nezmyselných športov, ktoré ma nebavia. Dosť prekvapil výber hercov. Ani jeden z nich my nepríde ako typ na takto žánrovo zameraný film. Carell je pre mňa výborný komik, Tatum zase chodiaci "beach" boy čo balí jednu sukňu za druhou, ale ako tak aspoň M. Ruffalo sa vymyká tejto rovnici. Zo začiatku kým si poriadne neotvorí ústa som mal pocit, že Tatumov charakter Mark je mierne dementný. Ako chodí, kuká, trénuje. Myslel som si, že Mark Schulz utrpel na žinenke zranenie hlavy, ktoré ho bude prenasledovať celý film. No našťastie bol OK. Len prvý dojem z neho som mal taký. Steve Carrel je pre mňa ako som už spomínal v prvom rade komikom. Preto som bol milo prekvapený ako sa dokázal zhostiť do role Johna E. du Ponta. Od začiatku mi ten chlap pripadal neskutočne úlisný úchyl. Dokonca som v ňom videl Dannyho de Vita v roly Tučniaka z Batmana. Podobný fejs majú títo chlapci. Mark Ruffalo je predstaviteľom toho správneho. On je ten "hodný " chalanisko tohto filmu. Správny športovec, vzorný manžel a aj najsympatickejšia postava. Celý čas hlane z Carrelovej postavy mi niečo divné vyžarovalo. Akoby on musel sám sebe aj ostaný večne niečo dokazovať. Aký je on mentor, kurva dobrý tréner, brutálne super chalanisko do partie a pritom som mal pocit, že by ostatným najradšej vrazil vtáka do prdele. Ale príbeho je film pútavý, aj keď zo začiatku sa mierne vlečie. Potom prichádza náhly nával zábavy, ktorí sa snaží udržať diváka a aj sa mu to darí. Hlavne vďaka hereckým výkonom, ale silným motívom dosledovať to u mňa zohralo aj to, že som chcel vedieť ako to s tými ľuďmi nakoniec dopadne.

Na úvod sa mi vynorilo mierne Deja Vú, že zase sledujem film s indickými predstaviteľmi odohrávajúci sa v Európe. Lenže prekrásna atmosféra Brúgg sa rýchlo zamenila za multimilionové Dillí. Už na úvod mi svojou krásou učarovala Anushka Sharma, ale neskutočne mi vadilo koľko sa za prvých 45 minút spieva. Ja nie som vôbec muzikálový typ a tento prvok vo filmoch vyslovene neznášam. Film začína až po dobrých 50 minutách naberať na grádoch. Dovtedy som aj uvažol či tento 153 minútový epos dokážem dopozerať. Zrazu sa hlavný protagonista P.K. rozhovorí svojej kamarátke Jaggu o tom ako sa ocitol na Zemi, učil sa naše zvyky, spoločenské prostredie a vlastne všetko. Chudák mal v tom smolu, že pristál v indickej provincií a zrejme v krajine, kde je asi najviac náboženstiev na meter štvorcový. Presne však toto u mňa tento film zachránilo. Zrazu sa začali na obrazovke zobrazovať humorné scény, nepochopené spoločenské správanie. Film sa nebojí satiricky a úsmevne zaútočiť v súčasnej dobe na veľmi ošemetnú tému. Na tému náboženstva. Svojim prostým spôsobom P.K. krásne rozloží všetku dogmu okolo bohov, ktorých si ľudstvo počas existencie vymyslelo. Maximálne trefne vystihuje otázku zrejme najpálčivejšieho problému na tejto zemeguli a pritom prináša jednoduché riešenie. Presne toto tu dlho na filmovej scéne chýbalo. Navyše scenár je krásne dokorenení humorom, romantikou, miernymi fantasy prvkami a dodáva mu nádych mystičnosti. Prvá tretina zápasu bola o ničom, potom sa hráči rozohrali a nakoniec som videl zaujímavý zápas s prekvapujúcim koncom.

Po dlhšej dobe som opäť rozvíril vody Beneluxu a tento krát to bolo úspešnejšie a to o dosť ako naposledy. Už z úvodu sa na mňa vyrútila perfektná atmosféra Belgicka a ku tomu hlavná postava Nicka Cafmeyera. Nick je detektív, ktorý pracuje na dôsledne na svojich prípadoch, ale myšlienky a jeho kostlivci mu nedajú spávať. Pedofil a tými sa to v tomto filme dosť brutálne hemží mu v minulosti uniesol brata. Zrejme preto sa Nick rozhodol stať sa polišom a pomstiť sa. Dostáva nový prípad, ktorý mu hodne pripomína minulosť. Je unesený chlapec a dôkazov je málo. Z istej časti sa Nick sám púšťa do vyšetrovania a vtedy film dostáva poriadne gule. Scény, ktoré zrejme nie sú pre každého. Dosť brutálne zobrazené chovanie pedofilov voči svojim obetiam. Film sa absolútne neštíti ničoho a tá kniha podľa, ktorej bol zfilmovaný musí byť fakt hnusná. Mierne mi tento film pripadal ako náčrt Prisoners z minulého roku. Výborný je hlavne výkon hlavného hrdinu, ale tento film nie je pre každý žalúdok.

Pride je riadne prihriatym filmom. Ja osobne nemám nič proti homošom, kým ma neotravujú na sociálnych sieťach. Preto aj tento film som dokázal dosledovať do absolútneho konca. Hlavne dva aspekty hrali v tomto prípade dôležitú rolu. Jedná sa o film založený na skutočných udalostiach a tým druhým bola prítomnosť hercov ako Bill Nighy a Dominic West. Po chvíli sledovania som si všimol aj Josepha Gilguna zo seriálu Misfits. Úprimne ma šokoval Anderw Scott, známy ako Moriarty zo seriálu Sherlock. Až po prečítaní jeho profilu som zistil, že je gay a tak jeho obsadenie bolo absolútne opodstatnené. Je pravda, že pri filme sa píše dráma/komédia, ale tých komických prvkov je tu fakt minimum. Skôr také čo prináša bežný život a to sa mi moc vtipné nezdalo. No na druhej strane hrali prím tie klasické britské ksichty, známe hlavne z krimi seriálov zo začiatku 90. rokov. Tí ostrovania do roku 2008 vypadali fakt divne, bledo, tupé aristokratické výrazy. Tým ma fakt vedia nasrať. Čo je veľké plus tohto filmu je old school music. Fakt dobre zvolená hudba hrá počas celého filmu. Nezáleží či idú na protest alebo je v scenári úsek z disco, hudba je tu fakt cool. Atmosférou a prostredím film skáče z uponáhlaného Londýna až niekam do totálneho zapádakova vo Walese, kde sa odohrá väčšina filmu.

Som fanúšik United a preto mi moc Arsenal ako mužstvo moc sympatický nie je. Ale jeho hráčov si vážim a považujem za výborných (teda niektorých). Hlavne skôr starší hráči ma zaujímali, keďže v tej dobe nebol futbal tak na očiach v TV ako dnes. Ku koncu ma to už mierne začalo nudiť, ale tvorcovia vždy prinieslo niečo osviežujúce. Napr. dotazník Arsena Wengera a pod. Len nechápem komentáru z úvodu, že príchodom Wengera sa stal Arsenal najúspešnejším mužstvom v lige. Toto nechápem. Ako na toto prišli, či radšej vynechali M.U.????? Inak odporúčam nepozerať s hrozným českým dabingom.

Už na prvý pohľad človeku učaruje atmosféra, v ktorej sa film odohráva. Typicky pochmúrne a zimné Anglicko na konci 19. storočia. Mladý doktor prichádza na svoje prvé skusy priamo do blázninca za siedmymi horami a siedmymi prdelami. Široko ďaleko nič iné ako lesy. A ku tomu vynikajúca partia hercov britského pôvodu, pod taktovkou režiséra Andersona vyčaruje úžasné predstavenie. Pretekajú sa kto podá strhujúcejší výkon. Či Beckinsale, Kingsley, Sturgess alebo Michael Cain. Vždy film prináša situáciu, ktorú si diváka môže poriadne vychutnať. Nechal som sa unášať atmosférou a dokonca si trúfam povedať - strhnúť jej mocou. Po čase som si uvedomil, že sledujem akýsi súboj dvoch charakterov Kingsley vs. Cain resp. Dr. Lamb vs. Dr. Salt. Ku tomu hrá famózne zvolená hudba. Edgar Allan Poe by bol zrejme veľmi spokojní ako sa podarilo tvorcom jeho americkú tvorbu pobritčiť a dať jej tým istý nádych tajomna. Pred filmom som čítal pár komentárov, ktoré prirovnávali tento film ku Scorsesseho Shutter Islandu. Až do samotného konca som nechápal prečo. Istá nadväznosť tu, ale je a ako to už pri týchto filmoch býva, je prezradená pekne až na konci, keď som už nič podstatné nečakal. Za zmienku stojí, že na produkcií sa podieľal aj Mel Gibson.

Sfilmovať život Stephana Hawkinga je zrejme aj takou istou poctou jeho kariéra a výskumom, na ktorých sa podieľal. Do hlavnej roly geniálneho vedca postihnutého ťažkou chorobou bol nasadený Eddie Redmayne. Jeho katapultovala do mojej pozornosti rola v seriály Piliere Zeme. Už tam prejavoval nesporný herecký talent v mladom veku. Od začiatku som bol zvedavý ako zvládne prechod svojej postavy z normálne existujúceho človeka, ktorý jazdí na bicykli, tancuje, popíja s kamošmi v bare, na človeka ktorý nedokáže ovládať svoje svaly a je odkázaný na pomoc iným. Čo ma dosť prekvapilo, bola tá negetívna myšlienka, ktorá sa často dostáva do mozgu ľudí, s ktorými osud dosť vyjebe. Prečo JA? Tu nezaznela z úst Hawkinga ani raz. Ani som netušil, že pri svojej chorobe Hawking prakticky dosť dlho dokázal žiť "normálny" život. Čo bolo možno trošku na škodu, osobne som očakával, že film zobrazí aj jeho prácu, nápady ako sa mu rodili v hlave, ako dokázal publikovať. Namiesto toho je to skôr zobrazenie jeho bežného života, života ktorý bol poznačený chorobou. Vtedy sa mi myšlienka, kde BOH DAL, TAM BOH VZAL. Aj keď Stephan je vyslovený ateista a ja sa osobne prikláňam k jeho názoru. Ale aby to nebol film len o jednej osobe treba vyzdvihnúť aj predstaviteľku jeho ženy Jane. Bez nej by zrejme tento film nevznikol. Felicity Jones ju stvárnila dokonale a snaží sa presvedčiť po celý čas sledovania diváka, ako veľmi si svojho muža váži a stojí za ním v dobrom aj v zlom. Jóhannsson sa skvele zhostil hudobnej časti filmu a presnými melódiami a hudbou dotvára dokonalý pôžitok zo sledovania filmu. Ako som už spomínal, mne osobne tam chýbalo viac čísel, vzorcov, integrálov a pod. Inak je zaujímavé, že o zlatú sošku si to za rok 2014 rozdajú dvaja britský herci, ktorí stvárnili asi najväčšie mozgy 20. storočia na ostrovoch....

R. Downeyho JR. som konečne videl hrať aj niečo iné ako sú tie komixové žánre, ktorým sa tak oddane venoval. Tento krát vystupuje v roly seriózneho a drahého právnika, ktorý sa po rokoch vracia domov. Úmrtie matky ho donúti vycestovať do rodného vidlákova, ktoré je základom Dobkina pri vytváraní atmosféry tohto filmu. Ospalé mestečko, ktorému kraľuje jeho fotrík - hlavný sudca. Robert Duvall ako právnik je mne známy už od dôb consiglieriho veľkému Donovy Corleonemu. Hrá sa na necitlivého fotra, ktorý každého len uráža. Príbeho je možno film predvídateľný, ale ja mám tak rád právnické story. Hlavne v knižnej podobe. Aj tu som mal mierny pocit, ako keby sa scenára dotkol Baldacci, Margolin alebo Grisham. Aj keď to nie je tak dokonalé ako ich knihy. Výborné herecké výkony neobišli ani sekundárnych partnerov našej hlavnej dvojice. D ´Onofrio známy skôr z gangsteroviek tú hrá rolu starajúceho sa syna o zvyšok rodiny. Billy Bob Thorton opäť preukázal, že nepatrí do starého železa a jeho postava žalobcu mu sedela ako dobre ušité sako. Daxa Sheparda som po prvý raz videl hrať v niečom vážnom a celkom mi prirástol ku srdcu tou svojou menšou rolou. Veľkým plusom tohto filmu sú dva aspekty. Hudba a kamera. Nie je divu, že obaja hlavný aktéry či už kameraman Kaminski, ktorí má dvoch zlatých plešounov doma alebo Newman po hudobnej stránke spravili tento film oveľa živší a kvalitnejší. Bez ich práce by šlo o malomeštiansky proces. Dodali tomu správny nádych veľkoleposti. A dokonca film dokáže človeka rozosmiať a tak oživiť aj komediálnymi prvkami jeho sledovanie.

Tento film by mohol mať aj viacero názvov. Slídil, hajzel, čurákomrd. Je pravdou, že Gyllehál prešiel od Donnieho Darka už dlhú cestu. Vo všetkých filmoch, čo som s ním videl stvárňoval jeho charakter pozitívne vlastnosti. V tomto filme si to snažil asi vynahradiť a vypadalo to, že komplet za celú kariéru. Jeho charakter Louis Bloom je ale poriadny kus hajzlovského hovna, čo nestojí ani za vysratie. Prezentuje tzv. prácu paparazzi. Ľudí čo čakajú na potknutie a zaváhanie, len aby na to iný zarobil. Lenže Louis si dôsledne vyberá vraždy, nehody, prestrelky a potom za svoje zábery inkasuje tučné šeky. Kameru má snáď namontovanú aj v riti. Po hodine sledovania tohto ulízaného hajzla som začal uvažovať, kde má hranice. Kam je až ochotný zájsť. A on má gule takmer na všetko. Tomu verte!!!! Skvele ho na plátne dopĺňa nestarnúca a aj v tomto snímku očarujúca Rene Russo. Je krásne vidieť jej premenu pod vplyvom sociopatického, ulízaného Louisa s normálnej režisérky na beštiu. Nemá problém pustiť tak krvavé veci v správach, že pol republiky u nás by už posielalo výhražné listy do príslušných komisií. Dan Gilroy mal drsný nápad a výborne poukázal na dve veci v jednom. Chorobný mozog a na prácu ľudí, od ktorích závisí sledovanosť spravodajstva v L.A.

Výborné herecké výkony, to nepopieram. Všetky tri podstatné postavy hrali naprosto úžasne. Kamera bola neskutočne uchvacujúca a nápadito vymyslená. Do toho všetkého hrá výborná hudba. Hlavne ten týpek na bicích nemá chybu. Ale čo z toho, keď je príbeh absolútne na prd. Bez tých výkonov či už Keatona, Nortona, Watts, či Emmy Stone, dokonca schudnutého Galifianakisa ma tento film príbehovo totálne nudil. Bol o ničom, proste o ničom. Birdman - chorá bývalá star s prvkami narušenia podobne ako to bolo v klasike Sunset Boulvaru si niečo kompenzuje na Broadwayi. A celé sa to točí okolo jeho chorej mysle a predstavenia. Opäť u mňa nastal pocit sklamania ako pri Boyhood, presne to isté, výborné herecké výkony, ale story o ničom. Toto nie je moja šálka kávy a presne preto je spolu s Boyhood naj. kandidát na zlatú sošku. U mňa v nominácií na Fool Award´s budeš jednoznačne Birdman absentovať.