Mrhoolup

Som tatiovský nezasvätenec a preto ma úvodných dvadsať minút, plných zvláštnych uhlov, surových skokov cez os a veľkých celkov bez náznaku hlavnej postavy šokovalo. Po prvotnom znepokojení som si uvedomil, že Tati je génius, keď nás väčšinou diela vedie len prostredníctvom útržkovitých dialógov, ktoré vyslovujú okoloidúci neznámi a ktoré sa viac ako na štylizovanú grotesku podobajú na situácie v bežnom živote, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetľovania počutého. Neviem či je správne nazvať dokonale zladenú plejádu postáv mihajúcich sa v každom zábere „komparzom,“ nakoľko každá časť záberu funguje napriek absencii strihu ako samostatný detail a ani najpozornejšie oko diváka nezaregistruje všetky drobné drámy, ktoré sa na veľkom plátne stihnú v jednom staťáku odohrať. Pohyby sú priam tanečné, keatonovský humor je zjemnený, zintelektualizovaný a predovšetkým si na vyzretie gagu necháva čas – pokojne skočí do ďalšej sekvencie, len aby sa k vtipu vrátil a pripomenul nám: aha jasné, ten chlapík držiaci fiktívne sklenené dvere tam ešte stále stojí. Chladný funkcionalistický svet postupne začína hýriť farbami, novootvorená reštaurácia sa postupne rozpadá tak ako hranica medzi očakávanou predstavou úspešného, distingvovaného podniku a surovou realitou nedokonalosti života (brilantne ukázaného v drobnostiach akými sú uvoľnujúca sa dlaždica, čoraz otrhanejší čašníci či sedadlá nechávajúce na chrbtoch hostí svoje odtlačky). Komédia nemého filmu je nie len znovuzrodená, ale posunutá o niekoľko významov vyššie, vďaka premyslenej zvukovej dramaturgii, dotvárajúcej dve tretiny celkovej atmosféry. Humor spočíva v obraze, geste a zvuku. Bez akejkoľvek nutnosti dialógu sa dostávame k samotnému jadru filmového umenia a k jeho nemej, statickej a vizuálnej kráse.

Pompézna dávka akcie a zábavy v polomodernom-polonostalgickom šate. Každá z bohatej palety postáv dostáva v krátkej metráži dostatok priestoru na načrtnutie jednotlivých charakterov, paralelné linky nás vedú dynamicky a presne: film pôsobí ľahučko a zároveň nás v správnych momentoch drží v napätí. Mnoho motívov z jednotky sa opätovne a funkčne recykluje, no vďaka skvelému rytmu a načasovaniu dochádza aj pri romantických či smutných scénach k prekvapivým kontrastom, ktoré nás celý čas držia v pozore a nedajú vydýchnuť. Povinná jazda pre každého nostalgika, výborné antré pre hocikoho, kto klasický originál nevidel a túži si k tejto sérii dodatočne nájsť cestu.

Príjemná atmosféra, trefné, rytmické dialógy skvele nacastovaného ansámblu. King vie ako postaviť jednotlivé archetypy postáv, vie aj kedy ktorú zatiahnuť za šnúrky a tak príbeh napreduje od prvej minúty. Chýba mi väčšia filmárska odvaha, vadí mi prílišné pridŕžanie sa konvencií a zbytočná doslovnosť. Ľakačky v Conjuring 2 boli predsa len vizuálne príťažlivejšie a štylisticky odvážnejšie. Film napriek spomínaným negatívám hýri režijnými nápadmi - teším sa na ďalšiu časť.