0L0V0

Lovec jeleňov je psychologická dráma o zmenách ľudskej psychiky po stretnutí sa s vojnou, ale taktiež aj o priateľstve. Režisér Michael Cimino, scenárista Deric Washburn a kameraman Vilmos Zsigmond stvorili dielo, ktoré už ďalšími počinmi neprekonali. Prvá tretina filmu nám rozpráva o vzťahoch medzi postavami, o ich zvykoch, tradíciách, správaní, či okolí kde žijú. To všetko tvorí pohodovú atmosféru spokojného života. Hlavné postavy tu prežívajú niekoľkonásobnú radosť, či už sa jedná o svadbu, alebo lov jeleňov. Dlhá pasáž svadby mi vôbec nevadila, naopak vtiahla ma a bol som súčasť nej. Cela táto pasáž je na zamyslenie. Všetci sa zabávali v nevedomí, že na druhej strane prebieha vojna, kde zomierajú nevinný ľudia. Klavírna scéna mi prišla, ako keby si uvedomili čo všetko majú a raz príde čas, kedy o všetko môžu prísť. V druhej tretine sa hlavné postavy stretávajú na bojisku vo Vietname, kde zažívame spolu s nimi krutosť vojny. Vietnam a vojna ako taká, tu bola ukázaná, len na chvíľu. To úplne stačilo na to, aby si divák uvedomil, aké zverstvá sa v tom čase praktizovali. Pre mňa scenáristicky najlepšia scéna filmu je práve v strede filmu, keď Michael a Niky hrajú ruskú ruletu pod nátlakom partizánov. Takú vypätú scénu som už dlho nezažil. Traumatizujúci zážitok z Vietnamu poznačil hlavného hrdinu Michaela natoľko, že sa vyhýba zo začiatku najbližším. Všetci koho Michael stretne, žasnú, koľko má vyznamenaní, no na výraze tváre sledujeme, že za to nie je hrdý. Úžasná zmena nastáva aj pri situácii, kedy sa opäť vyberú na lov jeleňov. Michael si začal vážiť život. V momente, kedy má možnosť zastreliť jeleňa, sa Michael zmôže len na výstrel do vetra a vzápätí zakričí: „už stačí!“ Už stačí toho nezmyselného strieľania a dokazovania si, kto je lepším. Na mňa to platilo aj ako metafora pre vtedy prebiehajúcu vojnu. Zlom prichádza aj medzi kamarátmi, ktorý sa bezhlavo zahrávajú, len tak so zbraňou. Michael až extrémisticky poukazuje na to, že to nie je hračka ale zbraň, ktorá môže zabíjať. Zmena Nika, ale vo mne stále vyvoláva otázku, prečo sa tak rozhodol? Môže až tak zmeniť jeden okamih celú ľudskú psychiku? Tento snímok je odkazom doby, kedy mnoho ľudí poznačila vojna, či už psychicky, alebo fyzicky. Môj najobľúbenejší vojnový film Olovená vesta bol týmto zhliadnutím prekonaný. Kamera ako taká sa mi v tomto snímku páčila viac ako v Revenant. Čo záber to kompozične tak čisté a úchvatné. Lovec jeleňov vo mne vyvoláva nekľud a musím nad ním neustále rozmýšľať. 85%

Vo Vyslobodení sledujeme vynikajúce herecké výkony, psychické rozpoloženie postáv, ich ozajstné charaktery a čo je človek schopný urobiť, len aby sa vymotali z problémov. Na začiatku vidíme nádhernú krajinu a medzi to plynie dialóg, ktorý chytro vyrozpráva daný dej. Štyria priatelia, ktorý sa vybrali splaviť rieku sprevádza zvláštna atmosféra. V úvode zažijeme vynikajúci duet gitary a benja, ktorý sa radí medzi najlepšie scény kinematografie. Vynikajúci psychologický thriller, kde Boorman majstrovsky stupňuje napätie a strach. 80%

Odchádzal som z kina spokojný. Mix nálad ktoré v tomto filme miešajú bratia Russoovi sú úchvatné. Moje sympatie si získal mladučké spíderčatko a tik-tak. :) 85%

Film je o stenách, ktoré si moderný človek postavil okolo seba, ale taktiež aj o vybudovaní vzťahu medzi odlišnými kultúrami, o dôvere a zmene. 80%

Režisér slobodu jednoducho ukázal pomocou jazdy na motorke. Hudba slúži hlavne ako inovatívny prvok posunu deja. Kamera veľa krát švenkuje po okolitých lokáciach a slúži ako forma zvolená počas celého filmu. Nová forma strihu, ktorá sa podobá stroboskopickému javu, vás ako keby preberie do deja, no na mňa to pôsobilo rušivo. Film má jednoduchý príbeh, však veci ktoré sa vtom riešia majú hlbší charakter. Bezstarostná jazda je bohužiaľ až príliš reálny a odráža spoločnosť v ktorej žijeme. 70%

Má to vynikajúcu kameru, skvelých hercov z ktorých režisér vymačkol maximum, hudbu ktorá je minimalistická, ale zároveň tak impozantná, príroda ktorá je neskutočne krásna. Všetko má svoje miesto až na ten scenár. Dráma odohrávajúca sa v horách medzi indiánmi s Leonardom DiCapriom má svoje čaro a však svoje emócie na mňa tento snímok nepreniesol. 78%

Čo sa týka dramaturgie, jedná sa o vynikajúce zvládnutú prácu. Tam, kde scény chcú šokovať, šokujú, tam kde scény majú budovať napätie, budujú. Celý film je natočený v observačnom móde. Viackrát je použitá aj subjektívna kamera, ktorá napomáha k autentickosti postáv a pocitu ich strachu. Jedná sa o čistokrvný triller, kde u diváka vyvolajú silné znepokojenie, napätie, emóciu. Aj tu sa to v poslednej tretine zvrháva a presahuje to do žánru hororu, ale tu zdroj napätia je reálny a nie je vyvolaný nadprirodzenými javmi. Aj tu vidíme rýchly sled udalostí, kedy sú nám predstavené dva ideály postav, ktoré sa postupom vývoja zmenia. Snímok každou minútou rastie na sile a vystupňuje sa to cestou za pomstou. Celková nálada filmu je rôznorodá, až k svojmu finále. Záver filmu chcel svojím gestom poukázať, že všetci sme si rovní. Veľmi znepokojujúci, silný zážitok. 85%

Zulu malo super atmosféru ako snímky Sedem alebo Insomnia. Miestami mi to taktiež pripomínalo film Patrola. Žiaľ svojim ležérnym koncom oproti začiatku to neprevyšuje tieto vynikajúce filmy a zapadá medzi nadpriemerne kriminálky. Po zhliadnutí filmu som mal zmiešane pocity a nemal som na tento film skoro žiaden názor. Neohúril, nesklamal, ale hlavne neponúkol mne osobne žiaden pocit.

Režisér Koen Mortier natočil drámu v ktorej vystihol psychológiu postav pomocou kreatívneho filmového postupu. Celý čas som mal pocit, že sa pozerám na klip. Viacnásobne prestrihávanie jednej a tej istej udalosti najviac intenzívne pôsobí vrámci strihu keď boli na koncerte. Práve tu vďaka chaotickej kamere a rýchlemu strihu máme pocit zachytenia reálnej udalosti a pocitu, že práve tak sa človek cíti, keď je na takomto mieste. Tmava pochmúrna farebná tonalita celého filmu len dopomáha na umocnenie filmového žánru. Mne sa osobne tento snímok páčil už len vďaka tomu, ako famózne pracoval s nápadmi a taktiež v akých kulisách, a miestach sa dej odohrával. Belgičania nakrútili vlastný svojsky trošku drsnejší Trainspotting.

Asi som čakal viac. Bol som chladný počas celého filmu. Hudba je až príliš fádna na to aby to vo finále boli zimomriavky. Marťan má pozitívnu atmosféru, dobrú kameru, hercov ktorým sa nedá nič vyčítať. Vo výsledku ale nieje ničím zvláštny. Film pre mňa je filmom keď vyvoláva neustále pocity, či už vo forme zimomriavok, radosti, smútku, napätia atd. Síce bol vtipný a pozitívny, ale to veľa filmy pred ním. Kniha: 95%, Film: 75% Nieje zlý, ale na prvý krát ma neočaril.