Risulak

Pre tých, ktorí si prečítali knihu To od S. K. bude tento film len pripomenutím, že niekedy v minulosti čítali knihu, ktorá ich pohltila a nedala im odtrhnúť sa od nej. Pri porovnaní s filmom je to však veľmi smutné, že potenciál, ktorý kniha ponúka, nebol ani len sčasti využitý. Vo filme chýba hlbší opis pôvodu Toho, aby obdobne, ako King, navodil pocit, že to nie je len obyčajným stvárnením niečoho zlého v podobe klauna Pennywise ale že to je Talus (preľud), ktorý sa dokáže premeniť na čokoľvek, čoho sa človek najviac bojí. Tým dokázal King navodiť atmosféru nadprirodzeného zla, ktoré dokáže byť nielen klaunom ale presahuje formu, totiž je bytím, ktoré tu bolo vždy. Pre tento pocit, ktorý dokázal King navodiť kniha upútala až tak, že čitateľ dokázal priam veriť, že To môže byť reálne. Vo filme mi tento pocit absolútne chýbal. Film som dokonca ani nedopozeral, aby som si nepokazil ten zážitok, ktorý som pociťoval pri čítaní knihy a po jej prečítaní. Neostáva nám nič iné len sa modliť, aby Cary Fukunaga (It 2016) spravil to, čo spravil v roku 1985 Stephen King. Aby spravil skutočné To.

Emocionálne apatický Lou (Jake Gylenhaal) nám ukázal spôsob, akým sa dostať na vrchol a teraz ma pri "Push it to the limit" nenapadne len Scarface ale tiež slizko vyzerajúci Ďzejk s kamenným výrazom pri najvypätejších životných situáciách strkajúc kameru popod fúz každému hasičovi, policajtovi alebo zdravoťákovi. Na začiatku "fucking thief", na konci "fucking crazy man". Progresívny antihero alebo hero? "I think Lou´s inspiring all of us to reach a little higher".

Hugh Grant v anglickej romantickej komédii dával predzvesť príjemnému vianočnému večeru, ktorá sa počas filmu napĺňala a vyvrcholila letiskovou scénou. Tento film mal všetko, čo si na romantickej komédii možno želať, inteligentné podanie humoru, za ktoré treba vďačiť RIchardovi Curtisovi, výborné herecké obsadenie a najmä príbehy, ktoré si dokážeme reálne predstaviť, keďže ich všetci prežívame a aj vďaka tomu si zasa na chvíľu uvedomiť "lásku okolo nás".