dehonest

silná káva. nič sa tu neprikrášľuje, žiadny make-up nečakajte. toto je dielo bez dermacolu. neskutočne drsné a autentické. obrazová dokumentácia nie je cenzurovaná, hovorený prejav tomáša maštalíra dramatický a výstižný, analýzy exaktné a primerane akademické, no stále zrozumiteľné. ak máte slabý žalúdok, nepozerajte to, môže sa to trvalo vryť do vašej pamäti ako trauma. ak sa ale chcete poučiť, byť varovaným pred všetkým možným i nemožným, je to dokument pre vás. nie je inšpiráciou, nie je návodom. je realistickým mementom. nad niektorými zábermi však zostáva rozum naozaj stáť. ako je vlastne možné, aby sa človek dopustil takýchto nehoráznych činov. alebo je to možné len preto, že je toho schopný iba človek? NKPS majú iba málo slabých momentov. ak vôbec. 95%. po niečom takomto sa budete práve na ľudí a svoje okolie pozerať úplne inak.

Mimoriadne kontroverzný film. Mimoriadne realistický film. A preto môj najobľúbenejší film. Som fanatik do horrorov a nemám rád všelijaké tie moderné preefektované sračičky. Pri tomto filme som bol tak ponorený do deja, že som sa v kine tak bál, že každú chvíľu zmiznem aj ja. Za každým stromom som hľadal čo len najmenšie zjavenie obávanej bosorky, či jej obetí. Bože, aj teraz ma mrazí. Síce Heather by som niekedy s chuťou nakopal do... niekam, slečnu samoľúbu afektovanú umelkyňu, ale akosi sa hodila medzi ostatných aktérov deja. Obyvatelia mestečka Burkittsville, ktorého sa práve tento film týka pôsobia tak realisticky (a hlavne slečinka Mary Brownová), že som mal často podozrenie, či to fakt nie je pravda. Hlavne keď aj u nás často kolujú príbehy o takýchto čudných veciach a oblasť, kde sa horror natáčal je známa rôznymi poverami (fakt len poverami?). Toto je HORROR!!! niekto ho berie ako ultra odpad, druhý ako ultra kvalitu. ale toto je niečo, za čo som ochotný sa pohádať a vždy som bol! kde sa hrabe pokračovateľ tohto žánru paranormal activity, pche... skrátka The Blair Witch Project je kult a ešte dlho, dlho bude. kto má iq a fantáziu, sugesciu a empatiu, ocení.

no, tak, dámy a páni, neviem, či vôbec treba plytvať slovami chvály na tento megahyperultrakvalitný a super film! nie, že by mal niečo extra spoločné s časovými reáliami, často sa im priam míľami vyhýba, ale v tomto prípade na to treba zabudnúť. ponorte sa do deja (tí čo ho nevideli, ak vôbec) a ani nebudete vedieť, ako tie tri hodiny prefrčali. tento film má skutočné minimum slabín.snáď len je podozrivé, že zrelý mel gibson stvárňuje wallaca aj ako mladého šuhaja. a nejak som si neobľúbil roberta bruca, pripomína mi nejakého lacného frajera, ktorý študuje operu na všmú. inak film nemá snáď chybu. pri bitvách stúpne adrenalín v krvi aj tomu najväčšiemu pacifistovi a preslov wallaca zanechá stopy v mysli človeka, ktorý má určité slobodné ideály. mimochodom, mel tu dokazuje, že vie hrať zmyselne, živelne, jeho zúrivosť a zjav by bola pýchou akejkoľvek blackmetalovej skupiny :DDD. sophie marceau je spanilá ako vždy, veď to sa na pravú francúzsku dámu patrí. i tak, zasa mi učaroval najviac výkon niekoho, kto si vo filme nezahral príliš dlho, a to Patrick McGoohan v úlohe kráľa Edwarda I. chladnokrvný, krutý, nadutý, geniálny s modrejšou ako modrou krvou a skrátka, bravúrny. skvelá oknová scéna :DDD. i tu ma pár scén dojalo, a to hlavne scény, keď sa William stretával počas svojho krátkeho života so svojou životnou láskou Murron v rôznych podobách. a ešte niečo, skvelý soundtrack

priznám sa, toto je jeden z filmov, ktorý ma naozaj dohnal k slzám. niečo tak smutnokrásne, pritom plné pútavého šera nám mohli a stále môžu závidieť i tvorcovia filmov z iných krajín, ako bolo vtedajšie Československo. pamätám sa, ako som ho prvý krát, a potom znova a znova videl na filmovom plátne a bral som ho skôr ako niečo desivé, rýdzo horrorové, než romantické. ale čím som starší, tým viac ma dojíma a nachádzam v ňom túžbu po láske a hnev prúdiaci z osamelosti. režisér juraj herz tu odviedol neskutočne pôsobivú prácu, klobúk dolu. a čo herci? zdenu studenkovú som nikdy nemal extra rád, na rovinu, ale sem sadla, ako riť na šerbel. a pozoruhodný výber vlastimila harapesa ako netvora nebol vôbec zlý. jeho pohybové dispozície mu dovolili (a ešte stále dovolia) ladne splynúť s vlastnosťami zvieraťa. ako zvláštne a hrozne jeho prekvapujúci zjav (myslím netvora), vo forme akéhosi hybrida vtáka a človeka, vystihol túto postavu... najviac ma herecky však presvedčil václav voska, i keď si tu odcvrnkol len malú úlohu. ale práve to je umenie, zapôsobiť v malom rozsahu veľkým obsahom. vynikajúcim doplnkom je aj kratučký soundtrack od pána Hapku (na nete k nájdeniu). sú v ňom síce len dva motívy, a to mimoriadne temný a depresívny, úvodný, a potom rôzne variácie motívu panny... nádhera. tento film si vždy rád pozriem, keď mi je smutno.

tento skoro neznámy film medzi všelijakými tými komerčnými esami, je excelentnou ukážkou nočnej mory, z ktorej sa nedá prebrať, je to čistá haluz, gotická nádhera v poetických exteriéroch a nepreháňal by som, keby som povedal, že istými časťami veľmi vystihuje román Brama Stokera. prvý krát, keď sme film videli, bol nám skôr na smiech, asi sme ho s kamošom príliš nechápali, výstredné výkony Kinskiho, I. Adjaniovej i B. Ganza boli pre nás, povrchných divákov skôr nepochopiteľné. ale čím viac sme ho pozerali, tým viac sa pre nás stal chuťovkou, pretože len málo filmov vyjadruje takú, na jeden strane stiesňujúcu, na druhej strane snovo-príjemnú atmosféru, ako práve tento Herzogov film. Je známe, že počas natáčania prišlo k mnohým konfliktom medzi Kinskim a Herzogom, ale to v konečnom dôsledku len viedlo ku konštruktívnemu výsledku. hej, tento film je dosť kontroverzný, je vnútorný, príliš neamerický a medzi, ako som už spomínal tradičnými kúskami, horrorovo intelektuálny, snový. ale vystihuje to Goetheovské romantické tajomstvo. je to skrátka desivá haluz, ktorú treba pochopiť. treba si ju snáď vychutnať viackrát. potom sa pre vás vo vašej filmotéke stane tento film nepostrádateľným. ťchhhhhhhhhhhhhhh...