edie sedgwic

Poctivo ignorujem vsetky remaky tohto filmu, lebo viem, ze original je TOP. Na nic sa nehra. Opovrhuje ludstvom a vyjadruje to v takmer kazdej vete, ktoru hlavny hrdina Taylor vypusti z ust.

Popis filmu znel zaujimavejsie ako samotny film. Cely cas som mala pocit, ze sceny nie su dotiahnute do konca a postavam bol z psychologickeho hladiska venovany minimalny priestor, aj ked o to vo filme v podstate ide.

Monicelli je jednoznacne kralom talianskej komedie a este k tomu ked obsadi svoje esa ako Vittoria Gassmana, uspech je zaruceny. Dej filmu je zasadeny do obdobia kriziackych vyprav a morovych epidemii, a hoci je film miestami naozaj krvavy a nasilny, atmosfera je velmi odlahcena. Monicelli skratka presne vie, ako zaposobit na divaka a dat mu to, co si ziada.

Rozmyslam, ci som uz nejakemu Von Trierovmu filmu dala menej ako 4 hviezdicky, ale pochybujem o tom. Idiotom sa genialita neda upriet. Vyborna analyza ludi, ktori maju istym sposobom plne zuby zivotov, ktore ziju a hladaju novy rozmer samych seba.

Po tejto verzii uz vobec nemam potrebu pozriet si ani jednu z tych holluwoodskych mainstreamoviek, lebo spanielska Snehulienka mala vsetko, co ma rozpravka pre dospelych mat, vratane nadherneho soundtracku a nadcasoveho silent movie spracovania. Vynikajuci herci, ktori vedia natolko dobre pracovat s mimikou, ze scenar jednoducho nepotrebuju. Pre mna velmi prijemne prekvapenie.

A mohol to byt taky dobry film. Bohuzial ma az na niektore sceny s Rachel Weisz takmer unudil na smrt.

Sialenych psychopatiek snaziacich sa o ziskanie manzela niekoho ineho tu uz teda bolo, len v ziadnom z nich nehrala Beyonce, preto nejaky r'n'b milujuci producent pustil zilou a tak vznikol tento supernudny, banalny, neoriginalny, smiesny atd thriller (???). Mohli radsej poslat peniaze detom do Afriky.

Pozorujem minimalne zlepsenie oproti predchadzajucej casti, kazdopadne nemozeme hovorit o ziadnom zazraku. V podstate som ten film dopozerala len kvoli absurdnosti scen, grotesknym "hereckym" vykonom a upadku filmarskeho "umenia" a na debilnosti niektorych scen sa da ozaj dobre zabavit. Hviezdicku davam za soundtrack.

Bergman je genius v kazdom ohlade. Navonok jednoduche temy a mizivou zapletkou spracuje takym sposobom, ze mam zimomriavky este niekolko hodin po zhliadnuti filmu. Necakane az sokujuce momenty, sofistikovane scenare, ziadna hudba...vsetko je perfektne nacasovane a funguje na sto percent.

Mile. Nic vynimocne, miestami trochu prehnane na to, ze sa bavime o dievcatku, ktore chce byt chlapcom.