astrid_sk

Nedokazala som sa uplne stotoznit s hlavnou hrdinkou... ked si to tak vybavim, tak v podstate od prvej sceny som mala pocit ze mi tam chyba nejake blizsie zoznamenie sa s tou postavou, nejaky uvod... nieco akoby toto bol druhy diel filmu, z ktoreho som nevidela prvy diel. Ktory by mi priblizil jej charakter nejak blizsie... No a aj ta nalada, hudba, desaturovane zabery... boli fajn, ale mala som furt taky pocit ze akoby sa autori len hrali na nieco artovejsie... no neviem. Nezanechalo to vo mne hlbsi citovy dojem, a to som po recenziach od priatela cakala pravy opak.

Na tento film som dnes nahodou narazila v televizii. Mala som pokusenie ho niekolkokrat prepnut, kedze tam boli dost hluche miesta a celkovo myslim, ze ten styl vypravania asi mohol byt lepsi. Samotna tema ma ale zaujala natolko, ze som ostala film sledovat az do konca a bola som zhrozena... deprimovana, smutna... ak aspon polovica toho, co tam spominaju, je pravda, tak by sme sa mali nad sebou zamysliet...

Nalada z mnohych zaberov skutocne priamo sysi, povedala by som ale, ze niekedy az prilis. Sledovanie prevalujucich sa kudelov umelej hmly vo mne vyvolava pocit, ze tvorcovia filmu sa snazia hrat na velkych umelcov. Predlohu som sice necitala, ale viem si dobre predstavit, ako mohli tie iste sceny uplne inak posobit v pisanej podobe romanu. Obdobne to je s dejovou linou, laska mladej a naivnej Tatiany k muznemu priselcovi Oneginovi je logicka, rovnako ako Oneginova laska k nej, ked zisti, ze uz to nie je naivna dedincanka, ale sebavedoma zena, ktora este k tomu patri inemu a jeho ignoruje. Povedala by som, ze az prilis klasicky scenar... ktory v podani rozsiahleho romanu od Puskina verim ze posobi uzasne, so vsetkymi detailami, vykresleniami... Avsak v podobe tohto filmu na mna posobi az prilis banalne. Som ale romanticka dusa a nakolko som nepoznala predlohu, tak ma zaver prekvapil, takze ***.