George Stobbart

Veľmi zvláštny film. Hoci som dúfal v obyčajnejší survival thriller, podvedome som tušil, že pôjde o niečo iné. A tak sa aj stalo; je to skôr psychologická dráma o mladej snúbeneckej dvojici, ktorá sa vyberie na výlet do Gruzínska a s miestnym sprievodcom objavujú krásy tamojšej prírody. Neskôr ich však postihne nečakaný, krátky incident, ktorý nielenže zmení vyznenie výletu, ale aj poznačí celý ich vzťah. Je to zaujímavý film, ale dosť pomalý, takže s ním treba mať trpezlivosť. Väčšinu času sa pozeráme iba na to, ako sa hlavná trojica bez slova niekam presúva, zábery sú masívne, dlhé a na oko kľudné, no od spomínaného incidentu visí vo vzduchu napätie, ktoré spolu s príjemnou prírodnou scenériou vytvára zvláštnu atmosféru. Zľahka mi to pripomínalo kríženca ruskej drámy "How I Ended This Summer" a anglického thrilleru "Rising Tide", aj keď v tomto prípade ide skôr o charakterovú štúdiu. Celkový dojem mám síce dobrý, ale znovu by som to zrejme nepozeral.

Jasný a značne zúfalý príklad toho, ako to dopadne, keď netalentovaný režisér, herec a scenárista v jednej osobe zamaskuje do found footage spracovania nielen nedostatok financií, ale aj absenciu akéhokoľvek talentu.

Pre mňa zrejme najlepší horor, aký dokázalo neslávne štúdio Asylum doposiaľ ponúknuť, je príbehom partičky mladých, ktorí sa vyberú na víkendový výlet a na vlastnej koži si otestujú "urban legend" o tom, že pri prechode cintorínom netreba dýchať, keďže hrozí, že môžu vdýchnuť ducha. V miestnej oblasti sa totiž vznáša duch zavrhnutého sériového vraha, ktorý sa ku nim dostane a započne vražedné prevteľovacie hrátky. Je to pekné hororové béčko, ktoré ponúka nápadité a krvavé vraždy, sympatických hercov, slušné spracovanie a celkovo príjemnú hororovú zábavu.

Rozvedená matka s dcérou Elissou sa prisťahujú do malomesta, kde sa onedlho dozvedia, že v susednom dome zmasakrovala pred rokmi dcéra svojich rodičov. Býva tu však ešte ich syn, ktorý sa s Elissou čoskoro spriatelí, no nikto netuší, že vo svojej pivnici ukrýva malé vražedné tajomstvo. Na tento film som sa po režisérovom výbornom road-horore "Hush" výrazne tešil, no bohužiaľ sa mi dostalo určitého rozčarovania, keďže v podstate ide iba o neškodný teenagerský horor, pri ktorom som sa po chvíli pozerania začal dosť báť. Báť toho, že sa ten film nezlepší, keďže s výnimkou úvodu bola celá prvá hodina nezáživná, predvídateľná a miestami až nechutne zdĺĺĺhavá. Ústredná dvojica bola zrejme vybratá čisto pre výzor, no asi nie som cieľovou skupinou, keďže ma akosi nebavilo pozerať sa na utrápeného fešáčika, ani na hlavnú hrdinku so spuchnutou hlavou, ktorá si tu odbehla v prestávke medzi "Hunger Games". Tretiu hviezdu dávam iba za záverečnú tretinu, kedy sa to konečne začalo podobať na horor, objavil sa aj šikovný zvrat a celkový dojem sa pomaly vylepšil.

5 ľudí sa snaží získať prácu v nadnárodnej spoločnosti v Maroku a po pohovore sú pozvaní na záhadný test, ktorý má určiť úspešného uchádzača. Predtým musia odovzdať telefóny a nechať sa previezť minibusom bez okien na tajné miesto jeho konania. Stane sa však nehoda, ostanú stroskotaní na púšti a vo vzduchu visí otázka, či je práve toto ten test, alebo iba nešťastná náhoda. Po chvíli, ako si uvedomujú svoju bezvýchodiskovú situáciu a ohrozenie života, medzi nimi začnú vznikať značné rozpory a navyše ich prenasledujú podivné vízie, ktoré im pri snahe o útek postupne lezú na mozog. Hoci sa v podstate jedná o survival thriller, tempo je dosť rozvláčne a divák si na skutočné ohrozenie postáv a napínavejšie scény hodnú chvíľu počká. Podľa očakávania si však najväčšie problémy spôsobia oni navzájom, pretože zo zúfalstva začínajú blázniť. Všetko je tu ale bohužiaľ akési nevýrazné; počnúc audiovizuálom, pokračujúc postavami a končiac celkovým príbehom, ktorý za moc vlastne nestojí. Pochváliť môžem aspoň tú občasnú špinavú atmosféru, no ináč je to skôr nuda.

Tak konečne sa po čase pochlapilo aj Asylum a vydalo obstojný horor, ktorý síce nemá čím prekvapiť, ale niektorých hororových divákov určite poteší. Typovo ide o kríženca Omena a Rosemary´s Baby a ponúka príbeh neobyčajného decka, ktoré sa zrodilo s účelom ukončiť čo najviac životov. Je to pomerne napínavé, temne natočené, s krvavými scénkami a so sympaticky dusnou atmosférou. Síce to občas zhadzujú trápne herecké výkony a značná predvídateľnosť, ale aj tak to je celkom fajn.

V tomto prípade sa mi ani nechce nejako rozpisovať, keďže toľko blbých postáv v tak blbých scénach som už dlho nevidel, celý tento "film" bol jeden veľký trapas a jeho tvorcov považujem za skutočných umelcov, pretože natočiť takúto mega-chujovinu je naozaj umenie.

Pre mňa je to jeden z najpôsobivejších Daywaltových kúskov, aj preto, že sa v tomto prípade pravdepodobne nejedná o žiadnu nadprirodzenú hrôzu, ale o horor predstavivosti, resp. podvedomia. Stačí ho nevnímať úplne prvoplánovo, ale trochu sa zamyslieť. Interpretačný spoiler dám radšej do diskusie.

Úbohá snaha priživiť sa na názve "Prometheus" s týmto poloamatérskym, otravným sci-fi trashom. K dobru mu však priznávam, že po chvíli upustí od snahy hlúpo kopírovať Prometheusa a ponúkne svoj vlastný príbeh o vesmírnych cestovateľoch, ktorí sa dostávajú do časovej slučky a tá vedie k zániku planéty. Vytrhnúť sa ich z toho snažia androidi, ktorí si ako jediní pamätajú, čo sa už udialo. Len škoda, že je to taká bohapustá, komorná a nezaujímavá nuda.

Tak toto bola naozaj studená sprcha. Na film som sa tešil, keďže Coreyho Feldmana mám rád, no ani jeho malá účasť tento film nevytrhne z biedy. Kôpka nesympatických, amatérskych nehercov je v Halloweenskom štýle chytená nadprirodzeným zlom, ktoré nemá v pláne nechať ich prežiť. Bohužiaľ, až na záverečných 15 minút (kde som mal pocit, že trochu vykrádajú finále Cabin in the Woods) je to neskutočne iritujúca a zmätená nuda, až som sa musel premáhať, aby som dal aspoň tú 1 hviezdu.