dudo24

Určite odporúčam pozrieť pred filmom. Divák sa potom pri filme dostane na úplne iný level hĺbky porozumenia postáv. Hodnotím to ako kombináciu s filmom, nie samostatne.

Obrovská škoda, že sa tvorcovia nevykašlali na OVAs a nezakomponovali ich v rozumnej forme do tohto filmu. Viacej ľudí tu tvrdí, že OVAs nie sú podstatné pre film, ale ja musím nesúhlasiť. Prvé premietanie som išiel hneď na film. Aj keď sa mi to veľmi páčilo, nebolo to úplne ono. Rozhodol som sa teda, že si pozriem OVAs a potom znovu film. A stálo to za to. Prečo? OVAs neskutočne rozvinú hlavné postavy, čo spôsobí, že film následne naberie neskutočnú hĺbku. Predtým než som videl OVAs som správanie a konanie postáv akceptoval, ale po videní OVAs som postavy pochopil a empatizoval s nimi. Ja teda jednoznačne odporúčam pred filmom pozrieť všetky tri „Memoire“ epizódy. Úplne prvý sedemnásť minútový kraťas tejto série je podľa mňa menej podstatný, ale tiež by som ho odporučil pozrieť po „Memoire“ epizódach, kvôli získaniu trochu lepšieho prehľadu o tom aký vzťah mali medzi sebou Tohko a Konoha. A teraz k filmu. Veľmi sa mi páčil postupný prechod z mysterióznosti do dramatickosti a nakoniec do romantiky. Malo to strašne zaujímavý príbeh a neštandardné postavy a tiež kvalitnú zápletku. Ešte raz poviem, škoda, že neexistuje iba jeden film, kde by bol vyrozprávaný celý príbeh. Inak som nadmieru spokojný.

Veľmi sa mi to páčilo. Hlavne ten muzikál na konci bol skvelý. Jednoduchá zápletka o neschopnosti vyjadrovať sa, obalená do rozprávkového príbehu, ktorá, ako postupne zisťujeme, sa týka všetkých hlavných postáv, nie len Jun. Jedna neutrálna poznámka – pri niektorých scénach postavy až moc dramatizovali svoje vyjadrovanie – ale vôbec mi to neprekážalo. ***SPOILER*** S čím som mal ale trochu problém, bolo to, ako sa vysporiadali s citovými vzťahmi medzi postavami. Vpodstate to skončilo fajn, ale cítil som sa podvedený. Celý film mi bolo ukazované ako sa vytvára puto medzi hlavnými postavami Takumi a Jun a zrazu sa ku koncu z ničoho nič prevalí, že Takumi o ňu vlastne vôbec nemá záujem. Cukor necukor, bol by som oveľa radšej keby si hlavné postavy cez tieto všetky prekážky dvojitej náklonnosti našli k sebe cestu. Ale ako som povedal, bolo to fajn aj takto, som ale proste dušou cukrár. ***END SPOILER*** Určite film pozriem znovu. edit (13.9.2018): Pozreté druhý krát. Zvyšujem hodnotenie na plný počet. Napriek všetkému, neskutočne sa mi to páči. ***SPOILER*** Najsilnejšia scéna je pre mňa určite keď Jun spieva prvú pieseň v muzikály. To bolo fakt perfektné. ***END SPOILER*** edit2 (23.10.2018): Tretí krát a stále skvelé.

Škoda, že to nebola natiahnuté do plnej celovečernej dĺžky. Štyridsať minút ubehlo ako nič a bolo tam ešte veľa priestoru na vývoj postáv a nejakú zložitejšiu zápletku s rovnakým koncom. Napriek tomu to bol veľmi príjemný film. Taká zaujímavosť, čo som si všimol. Mám pozretých deväť filmov z japonskej tvorby – všetko anime – a zatiaľ čo v ostatných filmoch väčšinu času postavy nechceli prekračovať prah fyzického kontaktu aj keď mohli, v tomto filme som prvý krát zažil, že postavy by sa veľmi radi podali fyzickej príťažlivosti ale nemohli.

Wow. Takýto psychologický prístup som naozaj nečakal. Obsiahly náhľad do vnútra hlavnej postavy a jej okolia v retrospektíve v rozpätí niekoľko rokov vytvorilo medzi mnou a charaktermi neskutočné empatické spojenie. Dej bol natoľko rozvinutý, toľko toho sa tam udialo, že mi dĺžka filmu prišla ako večnosť – čo je pozitívne. A pritom tam nebola jedna nudná scéna. Prešiel som všetkým, od hnevu a nenávisti, cez radosť a smiech až po smútok a slzy. Naozaj som unesený. edit (08.9.2018): Prečítal som si mangu podľa ktorej bol film robený a potom som si film pozrel znovu. Som takmer absolútne spokojný s touto adaptáciou. Viem si predstaviť, že by bola stopáž ešte predĺžená aby sa poskytol priestor na retrospektívne scény pre vybrané hlavné postavy, kde boli v mange ukázané ich vnútorné monológy. Dodalo by to definitívne vysvetlenie ich správania v minulosti a prítomnosti. Aj bez toho je ale divákovi jasné, aj keď sa nedozvie dôvody, že postavy nie sú čiernobiele, ako sa niekedy môže zdať. ***SPOILER*** Koniec bol podľa mňa skvelý. Áno, uvítal by som radšej keby za poslednou scénou nasledovala ešte jedna, kde Shoko fyzicky príde k Shoyovi a chytia sa za ruky. Tak ako to bolo v mange (viac menej). Ale zatiaľ čo v mange som sa od Shoyovko sociálneho znovuzrodenia na školskom kultúrnom festivale na koniec komiksu prelúskaval cez desiatky zbytočných strán, vo filme bol tento konečný šum odstránený a skončilo to na vrchole. Nehovoriac o celej metafore, kedy sa Shoyovi vráti "sluch", ktorá v mange nie je. ***END SPOILER*** edit2 (30.4.2020): Tento film je neskutočne skvelý, nech si ho pozriem hocikoľko krát.

Tento film sa mi strašne páči kvôli tomu, že dva hlavné prvky – osamotené rozjímanie a spoznávanie ľudí – sú mi blízke. Áno, ten koniec bol moc náhly a moc ukričaný a viem si predstaviť, že by to bolo natiahnuté na dlhšiu stopáž, ale vôbec to na mňa nevplýva negatívne. Možno tomu v budúcnosti hodím aj plný počet. Uvidíme. edit (14.2.2018): Tá animácia! Tá hudba! Naozaj škoda krátkej stopáže, ktorá spôsobila unáhlený záver, pri inak pomalom tempe deja. edit2 (29.8.2020): Napriek nešťastnému krátkemu formátu a horším výberom záverečnej piesne, zvyšujem hodnotenie na plný počet. Veľmi by som si želal aby to raz Shinkai dorobil do celovečerného filmu. Je to skvelé.

Veľmi som sa bavil. Klasický príbeh s opletačkami okolo cestovania časom a neustáleho menenia minulosti, ale bol tu veľmi dobrý humor. Dva krát som dokonca dostal záchvat smiechu, čo nie je také bežné. Ku koncu film celkom zvážnel, ale vôbec mi to neprekážalo. Myslím si, že to spojenie a ten prechod boli spravené skvele.

Zaujímavé spojenie viacerých žánrov. V tretine filmu dej strašne skočil, čo ma najskôr trochu vyviedlo z miery. Celkovo to ale všetko spolu fungovalo dobre. edit (30.11.2019): Shinkai klasicky neskutočne dobre pracuje s postavami, vnútornými monológmi a celkovo ich mentalitou. Veľmi pekné a hlboké.

Filmári sa moc spoliehali na originalitu. Príbehovo to nebolo dotiahnuté. Chcelo to viac premyslieť celú multirasovú spoločnosť, legendy a zápletky. Boli nám predstavované iba také na kolene zbúchané myšlienky ktoré sa ale nakoniec nespojili do jedného celku. Takisto si mohli odpustiť prezrádzanie kľúčových informácií v strede deja. Prišlo mi to odfláknuté, tak preto aj také hodnotenie.

Veľmi sa mi páčili poetické monológy. Bolo to ale na mňa moc nekonzistentné na to, aby som sa vedel plne ponoriť a vcítiť do postáv. Užíval som si to a bavilo ma to. Nebol som ale emočne rozladený. Možno aj kvôli tomu, že hlavná postava svoje pocity držala v sebe a málo ich vyjadrovala a takisto, že druhá kapitola bola rozprávaná z pohľadu inej osoby.