dudo24

Za mňa určite áno. Tento film je estetické nebo. Erika Linder si ma dosť získala. Jediné čo mi trochu nesedelo bolo zvoľnené tempo v strede stopáže s moc rýchlym emočným spádom medzi hlavnými postavami. Inak ale všetko veľmi dobre fungovalo – spoznávanie na začiatku, chémia medzi hlavnými hrdinkami, depresie ku koncu. Fakt sa mi to páčilo a seriózne rozmýšľam, že tomu strelím plný počet. Možno nabudúce.

Pecka. Veľmi sofistikovaný film s veľmi kvalitným lingvistickým prístupom k celej problematike komunikácie. Obalené do melancholickej atmosféry s vynikajúcou hudbou. Dejový zvrat plný emócií spôsobil, že sa z filmu stalo unikátne dielo s neskutočnou myšlienkou hodnou na rozmýšľanie. Ja som dosť unesený a nadmieru spokojný aj po vedeckej aj po filmárskej stránke. ***SPOILER*** Strašne sa mi páčila, prítomnosť vtáka v klietke pri komunikáciách s mimozemšťanmi, jeho neustále čvirikanie v pozadí a zábery keď si ho všímala kamera. Obdivuhodné, že producenti neopomenuli ani takýto detailný, “vedecký” element. ***END SPOILER***

Ignorujem všetku nerealistickosť, nelogickosť a možné psychologické a sociálne katastrofy takéhoto ReLife projektu. Snáď sa nenájde expert, ktorý by si anime kvôli tomu znechutil. Stredoškolské prostredie mám nesmierne rád. Postavy boli špecifické a každá vytvárala situácie s vlastným skvelým humorom. Najviac som sa bavil na všetkých vekom spojených problémoch hlavnej postavy a na priveľmi racionálnom a emočne vzdialenom správaní Hishiro Chizuru. Seriál má v sebe aj veľmi dobre spracovanú drámu aj romantiku. Dej je jednoduchý a priamočiary, ale celé je to veľmi príjemné. Trinástu epizódu by sme kľudne mohli brať ako posledný diel, je to pekný koniec. Sú avšak ešte štyri OVA epizódy, ktoré sú priamym pokračovaním v ničom sa nelíšiace v štýle od hlavných epizód. Len teda s ďalším viac uzavretejším koncom a intenzívnejšími dramatickými a romantickými prvkami. Hodnotenie pre tieto štyri časti platí to isté, lebo je to bezpodmienečne súčasť k celému príbehu. Naozaj som sa veľmi bavil a myslím, že určite príde repríza o nejaký rok.

Hlavný hrdina prechádzal cez tri vývojové etapy a podľa toho sa menila aj atmosféra seriálu. V prvej fáze výrazne prevažuje komédia s trochou akcie. Humor bol naozaj skvelý a nervozita z neustáleho menenia reality mi skoro spôsobila mentálne ujmy. Nebolo to ľahké sledovať ako sa nulujú príbehové linky, ktoré sa mi naozaj páčili. Tento prvý úsek seriálu ma oslovil najviac. Bol jednoznačne najkonzistnejší a najvyváženejší. V druhej fáze ma prekvapila premena hlavného hrdinu. Zdevastovaný celým priebehom udalostí, psychicky zdeprimovaný Subaru sa stal extrémne nesympatickou postavou. Naozaj sa zle pozeralo na tie epizódy. Chápem, že chceli ukázať to mentálne utrpenie ktorým prechádzal, ale myslím, že sa to dalo spraviť príťažlivejšou cestou. Humoru tu nebolo ani zďaleka tak veľa ako na začiatku. Tretia fáza sa niesla v charakterovom znovuzrodení nášho hrdinu. Trochu sa oživil aj humor ale dominovala akcia. Obrovský problém celého seriálu bola chýbajúca hlavná príbehová línia podľa ktorej by sa napredovalo. Na náčrt budúcich udalostí zo začiatočných epizód nebolo nadviazané. Miesto toho sa popreskakovalo cez pár viac menej nesúvisiacich liniek. Udalosti boli natoľko nesúvislé, že aj veľké otázky na ktoré som chcel poznať odpoveď strácali relevanciu. Nič sme sa nedozvedeli, nič nebolo objasnené. Ďalší veľký problém bol vo vynechávaní postáv na celé epizódy. Tri extrémne zaujímavé postavy z prvých epizód na ktorých som predpokladal, že sa bude ďalej stavať skoro kompletne zmizli. Okrem toho, v druhej fáze prišlo kopu nových postáv, zatiaľ čo väčšina z tých ktoré ťahali predošlé časti boli zatlačené do úzadia alebo úplne odstavené na dlhší čas. Dosť dlho mi trvalo kým som sformuloval túto recenziu, čo svedčí o tom aký chaos v seriály vládol. Napriek všetkým nedostatkom, prevedenie bolo po väčšinu času veľmi dobré a aj keď som nebol spokojný s príbehom a postavami, samotné scény boli teda spravené kvalitne. Aj preto keď spriemerujem skvelú prvú fázu s nie až tak podareným zvyškom, vyjde mi s odretými ušami hodnotenie slabé štyri hviezdy.

Originál si nepamätám, takže hodnotím bez predsudkov. Nenudil som sa ale celkovo oničom. Okrem obsadenia, by som nevedel nájsť dôvod prečo by som film niekomu odporúčal. Hodina a pol predstavovania a príprav na boj a nakoniec pol hodina neustáleho strieľania a padania ľudí na zem.

Jedna rodina proti chorým hodnotám a spôsobom zvyšku sveta. Super ukážka toho ako by mal vyzerať edukačný systém ktorý učí deti kritickému mysleniu, ako by sa ľudia mali starať o svoje telo, ako sú dievčatá schopné takisto ako chlapci a ako naša civilizácia stratila poznanie prírody. A tiež dôležitý odkaz čo som si zobral z konca filmu, že ľudia nemusia žiť odrezaný od zvyšku sveta aby tieto hodnoty udržiavali. "We don't hate Nana and Grandpa, but the rest of their tribe are fascist capitalists."

Veľmi sa mi to páčilo. Dobrodružná plavba prepletená mytológiou. Super sympatická, pekná, emancipovaná a cieľavedomá hlavná ženská postava. Dobrá hudba ale pesničky čo spievala Moana boli obzvlášť skvelé, Auli'i Cravalho má neskutočný hlas.

Zabavilo. Akcia, hlavne v prvej polovici filmu, je skvelá. Bolo to dosiahnuté veľkou dynamikou zombíkov, ktorý nie len vedeli šprintovať ale aj obratne skákať a hýbať končatinami. Kamera tiež urobila svoje. Keby vynechali niektoré klišé a pridali nejaké obmeny v spôsobe zbavovania sa zombikov, tak by to mohlo byť o dosť lepšie. Niekde v strede filmu to začalo totiž byť trochu pasívne čo sa akcie týka a až moc sa riešili klasické sociálne a morálne roztržky preživších. Posledná scéna v tuneli bola neskutočne dobrá.

Je to taký dokumentárny film o živote obyčajných Japoncov počas druhej svetovej vojny. Bolo nám ukázané ako funguje spoločnosť a rodinný život, aké všelijaké povinnosti boli pri staraní sa o domácnosť a postupne ako vojna postupovala, aj ťažké zmeny ktoré priniesla. Bolo zaujímavé pozerať sa na to ako sa vtedy žilo – ak je táto reprezentácia reálna – ale nevýrazné postavy a chýbajúca zápletka na mňa pôsobili trochu nudne. Druhá polovica stopáže jednoznačne prebila pomaly sa vlečúci a nič sa nedejúci začiatok. Vojna prišla už priamo do mesta a začali sa diať veci a takisto začala vyplavovať na povrch psychológia postáv. Bolo to neskutočne silné a emocionálne a zvlášť kvôli tomu, že sme vedeli čím sa vojna v krajine vychádzajúceho slnka skončila a týmto zdrvujúcim poznaním budúcnosti deja mi skoro puklo srdce. Kvôli menej výraznej prvej polovici hodnotím troma hviezdami.

Dosť sa mi to páčilo. Konečne po toľkých rokoch sme sa dočkali filmu. Hneď, čo udrie do očí, je neskutočne krásny vizuál. Už len kvôli tomu sa to oplatí pozrieť. Naozaj si dali záležať nielen na magických efektoch, ale aj na všetkých kulisách a rekvizitách – oblečenie, zbroj, zbrane, šperky, knihy, atď. Dej išiel svižne a k samotnému príbehu sa moc vyjadriť nemôžem, keďže som čítal knihy a nič ma tam neprekvapilo. Teraz tie zlé veci. Jediný dobre spravený boj bol ten prvý, kde sa po prvý krát stretli orkovia a ľudský vojaci. Všetky ostatné vzájomné bitky strácali absolútne dynamiku a väčšina súbojov jeden na jedného končila po jednej rane. Toto je obrovská nezodpovednosť od tvorcov, ktorí si chceli viditeľne uľahčiť alebo urýchliť robotu. Ďalšiu výhradu mám voči zmenám oproti knihe. A nehovorím iba o nejakých príbehových odchýlkach, ale o zmenách v mechanike sveta, mágie a udalostí. Tie podstatné veci fungovali proste úplne inak ako v knihách. Poslednú pripomienku mám k mestu Stormwind, ktoré malo byť obrovské, veľkolepé a s nezdolateľnými hradbami. Ani zďaleka som z neho nemal taký pocit. Naproti tomu Karazhan – Medivhova veža – mala byť vysoká, ale za to jednoduchá stavba. Tak nie som si istý kde vzniklo toto nedorozumenie. Výber hercov sa mi veľmi páčil. Paula Patton je vždy skvost pre moje oči a Travis Fimmel v postave Lothara bol vynikajúci. Dúfam, že budú vo filmoch pokračovať. Úplne by som bral aj nesúvislé samostatné príbehy zo sveta Warcraftu. Ak chcú ale odo mňa aj piatu hviezdu, musí pribudnúť epická hudba, temnejší dej a tie kvalitnejšie boje.