humusak

Celé utrpenie Enza Ferrariho vychádzalo z toho že chcel mať v mene prvých “r” päť a druhých “r” jedenásť. Čiže Ferrrrrarrrrrrrrrrri. Ako malý chlapec už behal ako šialený  po úradoch ale všetci úradníci mu hovorili: “My sme leniví taliani, nechce sa nám písať toľko veľa “r” nechajme to tak ako to bolo a neotravuj pretože aj z tých prvých dvoch “r”  urobíme jedno. Urob radšej nejaké malé lacné modré spoľahlivé auto”.  Ale keďže Ferrari chcel byť stále Ferrrrrarrrrrrrrrrri začal robiť drahé nespoľahlivé červené autá. Tak asi o tom bol tento film ak som ho ho správne pochopil.

Keďže mám rád šalát  tresku rozhodol som sa pozrieť ďalší  film o aquamanovi. Slovenský názov filmu som navrhoval  “Špľachotavec osikový a jeho nový vodný biotop” ale vrátnik na smetisku sa na mňa tak zvláštne pozeral, že som radšej ďalej nenavrhoval nič. Dúfam že aspoň ďalší diel po “Aquaman and The Lost Kingdom” bude “Aquaman and water closed toilet”, tentokrát môj návrh prezradím smetiarom. Celý film som čakal kedy vyskúšajú na Aquamanovi waterboarding to by sme sa nasmiali. Nič. Potom mohli skúsiť airboarding. Zase nič. Potom mohli skúsiť menej šialené farby, zábavnejší dej alebo aspoň tú tresku. Podľa mňa stratené kráľovstvo malo ostať strateným.

Takže, súdruhovia, na začiatok by som si dovolil zhrnúť hlavnú ideu filmu do hesla "Úľom proti chmuľom". Jason Statham (Jasoň Štatistická Šunka) sa rozhodol tentokrát akčniť medom proti guľometom. Navrhujem aby sa Štatistická Šunka v pokračovaní tohto veľdiela pod názvom The Beekeeper 2 (Ten Včelodrž II) spojil s Michael Clarke Duncanom - černochom zo Zelenej míle. Ten nepotreboval úle, vypustil včely rovno z huby a bolo. No pozerať tento film občas nebolo. Med lízať. Často tam múdrou hlavou múdro kývali a občasné návaly humanizmu kazili dojem z tejto zabíjačky.  Tak asi tak.