Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Krátkometrážny
  • Akčný
  • Krimi

Recenzie (54)

plagát

Decasia (2002) 

Tieseň, úzkosť. Mŕtve obrazy, tváre, výjavy. Démonická hudba stupňuje nepokoj a bezohľadne lezie pod kožu.

plagát

Smutná balada o trúbke (2010) 

Zo začiatku to aj chvíľku vyzeralo sľubne, ale čím viac sa to blížilo ku koncu, tým silnejšie to začalo zaváňať (či skôr smrdieť) odpadom. Až taká smutná tá balada nakoniec bola.

plagát

Vzpomínky na lásku (2004) 

Falošne sentimentálna a ufňukaná limonáda. Ja som vreckovky nepotrebovala.

plagát

Pokoj (2003) odpad!

Žiadny najlepší najhorší film, žiadna zlatá malina, len čím skôr zabudnúť. Je priam zločin skloňovať slovo kultový v akejkoľvek súvislosti s týmto brakom.

plagát

Majster (2012) 

Už bolo načase Joaquin. Prešla celá večnosť odkedy si sa vyparil z povrchu zemského. Ak nerátam recesistický úlet "I'm Still Here", tak sme sa načakali oveľa dlhšie ako by sa nám páčilo. No po takomto parádnom návrate je ti odpustené. Ešte teraz mám z toho zimomriavky.

plagát

Holy Motors (2012) 

No raz už muselo prísť aj to, že Monsieur Merde sa vráti späť! Kto videl Tokio!, dobre vie o čom hovorím. Holy Motors (spolu s The Master a Post Tenebras Lux) jednoznačne patrí medzi tohtoročné naj. Kiežby bolo takých čo najviac.

plagát

Eros (2004) 

Nebezpečný vývoj udalostí *** Equilibrium **** Ruka ****

plagát

Survive Style 5+ (2004) 

Najfarebnejší film. Pre mňa bol najviac zapamätateľný vizuál, ktorý pomerne často víťazil nad samotným obsahom. Každá scéna bola puntičkársky navrhnutá a vyladená (jedlo, tapety, bytové doplnky...) a vždy prehnane multifarebná. Takmer dokonalý bol dom, auto, vianočná výzdoba a tiež kostýmy mŕtvej manželky z 1 príbehu. Hlavne ten, čo sa v ňom vykotúľala z gigantickej vianočnej čižmy. Toto sa malo volať Design Style 5+ .

plagát

The White Stripes: Under Great White Northern Lights (2009) 

Jack White má moju dlhoročnú priazeň a fandím mu odjakživa. Obdivujem jeho okázalosť a vervu s akou sa do všetkého púšťa. Surové kvílenie gitary z ktorej dokáže vylúdiť "supravodivé" tóny. Obľubujem Biele Pásiky a ..... "I just don' t know what to do with myself ".

plagát

Posledné dni (2005) 

Treba oceniť Van Santovu odvážnu interpretáciu s jemu vlastným nekonvenčným spôsobom poňatia a spracovania. Výsledná atmosféra aj detaily, Venus in furs "karaoke" a samozrejme Michael Pitt. Mne sa to pozdávalo celé a vôbec mi to nepripadalo hrozné ani nudné, ako tu poniektorí tvrdia. Nechápem tie extrémne nízke hodnotenia.