Smutná balada o trúbke

Šílená nápaditá barvitá stylizovaná jízda s přehnanými emocemi a zároveň krutým realismem. Slovy těžko popisovat, musí se vidět. Souhlas s Marigoldem, že finále trochu ztrácí, ale k čertu s tím. A romantická linka mě semlela víc, než bych čekal. Co ale taky čekat, když se hlavní oslňující herecká kráska jmenuje Carolina Bang :). P.S. Dají se tu najít určité styčné body s americkou stylizovanou šíleností Sucker Punch, nekecám (28.03.2011)

"Lásko má, krutá, zjizvená... jak se máš? V kom právě krvácíš, s kým usínáš? Směju se, můj milý, moc se ptáš. O futra opřená, jak fena šukaná. V masovém hrobě... a dobře tak tobě." Moc pěkné. Takové romantické a o lásce, tak to mám rád. Z kůže mě to stáhlo a vyvrhlo, jak jelena propadlého stropem k nasycení (dabl)tlusťocha s nahým zadkem. Humor je pro slabochy, vášeň není pro zbabělce a v cirkuse dějin bývá klaunův smích morbidní a strašidelný. O historických traumatech potomků španělských konkvistadorů se zaníceným fašistickým žlučníkem toho moc nevím a nemám hudební nadání či sluch. Takže s klaunskou trubkou to neumím, ani něco zahrát, ani s ní na kaši rozmlátit ksicht sokovi v lásce. Možná dobře, možná škoda? Nevím. Nevím ani, kolik lásky plus zvířecí krutosti se vejde pod červený klaunský nos. Ale určitě to bude kurevsky hodně, olizuje-li vám ten nos zamilovaná, ďábelsky živočišná masochistická samice, až po okraj vagíny naplněná chtíčem, smrtelným strachem i touhou po troše něhy a bezpečí. "Láska sem a smrtka tam, za břicho se popadám. A tečou mi slzy smíchu... v naprostém tichu." (20.03.2021)

[ArtFilmFest 2011, Trenčín] Circus battue aneb ultra ujeb v plnej paráde. Pobiedza k škodoradostnému chechtaniu, neistým citoslovciam zmeravenia a uznaniu za neidealizované, napadá ma až vražedné vyrovnanie sa s minulosťou. Álex de la Iglesia dáva na frak Frankovmu fašistickému režimu velice brisknou ofenzívou, skrz (SPOILER) klauna osmahnutého žehličkou, vyzývavej dev(k)y a klauna upraveného trumpetou (KONIEC SPOILERU) spúšťa necudnú manéž o platonickej láske, o v génoch zakódovanej pomste. Iracionálne pletky milostného trojuholníka sa spočiatku zdajú príliš modelové, ale akonáhle sa prehodí výhybka na burlesknú koľaj a prebiehajúce udalosti začnú naberať fraškovité vyústenia, tak sa rozpútava to práve, prepnuté skotačenie. Pukajú kosti, tvoria sa jazvy, padajú skupinové výstrely a zblúdilý jeleň má proste smolu. "Balada triste de trompeta" predstavuje veľmi estetickú oslavu vyšinutosti ktorá divákovi nepotrebuje určovať smer či prejavovať priateľské gestá, ide si svoje a nedá sa žánrovo zaškatuľkovať. Jej moc spočíva v divokrásne podlom úsudku o nekonečnej možnosti ohýbania filmového média, ktoré odjakživa bolo a až doteraz stále ostáva nepredvídateľným nástrojom na uspokojovanie rozličných potrieb. Surové a pritom tak estrádne…a ja verím, že najmä okrajové publikum, nesklame. (25.06.2011)

Totálna šialenosť, neskutočne bizarná záležitosť, miestami príliš brutálna ..... bavilo ma to! Od chvíle kedy sa smutný klaun schoval do jaskyne som si síce myslela, že ma to prestane baviť, ale zase sa to vrátilo na predchádzajúcu úroveň. Bože tam bolo ale hovadín, som sa nestačila čudovať, a niektoré scény boli naozaj geniálne a ako celok super. Výborné herecké výkony. (07.11.2013)

Zahodiť všetky predsudky voči filmovým šablónam, vypnúť empatickosť, mozog nechať v režime spánku, jedine tak sa dá užiť táto psycho obsesná haluz. Nevšedná záležitosť, ktorú nedokáže stráviť hocikto, napriek tomu a napriek mnohým faktom ako je striedanie žánrov, nie stopercentné herecké výkony, krývajúca réžia, sa podarilo natočiť zábavný film plný absurdity, najčiernejšieho humoru, napätia a elegických momentov, ktorých zmes pôsobí akokoľvek, len nie ucelene. Napriek tomu dávam palec hore za nebojácnosť tvorcov, ich fantáziu a nakoniec aj umenie niečo podobné presadiť v takomto formáte. 80%. (02.07.2013)