demented

Spojenie Highladner a anime rozhodne nie je na zahodenie, ale moje očakávania boli bohužiaľ vyššie.

Rok sa zišiel s rokom a ďalší American Pie je na svete. Ako už býva dobrým zvykom, ak chcete týchto 90 minút prežiť bez ujmy, treba sa oprostiť od akýchkoľvek ilúzií a pripraviť sa na dávku pokleslej "zábavy". O deji (točiacom sa okolo biblie, s ktorou sme mali dočinenia už aj v pôvodnej trilógií) sa nemá cenu baviť (stále fičíme o tom istom, len vtipov akosi ubudlo). Ako celok "Book of Love" nefunguje ani za mak, ale opäť sa tu nájde pár svetlých stránok, resp. vtípkov, ktoré človeku vylúdia na tvári aspoň pobavený úškrn. Prekvapila ma Rosanna Arquette, z ktorej sa vykľul viac než dôstojný nástupca Eugena Levyho, ktorý pre zmenu zase degradoval na prcičkovský trademark a okrem jeho účasti sa od neho vlastne ani nič iné neočakáva. Z podarených scén treba ešte vypichnúť epizódku v kanadskom bordeli so "zrelou" (alebo lepšie povedané prezretou) prostitútkou Monique, či záver epizódky v butiku s dámskym spodným prádlom, kedy častovanie predavačky nášho hlavného hrdinu obligátnym a nevinným pozdravom "Cum again" dostáva nový rozmer :). Redukciu vtipov a krok späť smerom k umiernenosti vnímam ako veľké negatívum, zvlášť pre podobný druh filmov. Palec dolu.

Veľmi podarená jednohubka. Krv striekajúca na všetky strany, kopy (doslova) odťatých končatín, vymakaný dizajn mechov a kopa kopa zaujímavých nápadov (motorová píla namiesto nohy či samotná Samurai princess, ktorá dokáže s prsiami skutočné divy :) a to nehovorím o záverečnom super mechovi ;) ) Mňam. Milovníci netradičnej gore/splatter poetiky made in Japan si určite prídu na svoje.

Nuda, nuda a ešte raz nuda. Staunton Hill nedisponuje ničím, čo by ho odlišovalo od rady žánrových indie súputníkov, ktoré v poslednej dobe so železnou pravidelnosťou zahlcujú trh. Vlastne jedna odlišnosť by tu bola a to post režisérskej stoličky, na ktorú zasadla ratolesť TOHO Georga A. Romera. Je pekné, že sa Cameron vydal v šľapajách svojho otecka, ale len meno samotné ešte nie je zárukou kvality (to holt nie je vždy ani u jeho fotríka). Je chvályhodné, že nás neobťažuje zombíkmi, ale (aspoň pre tentokrát) sa vrhol na odlišný subžáner. Tu však výčet pozitív konči, pretože Cameron nie je ani príliš zručný remeselník a ani invencia mu veľa nehovorí. Ach jaj.

Zadosťučinenie pre všetky obete šikany :) Svojim spôsobom celkom originálny slasher, ktorý ale uviazol kdesi uprostred cesty.

Panečku...geneticky upravené zmije na úteku. Nielenže sú agresívne, lovia vo svorkách, systematicky útočia, ale neštítia sa ani takých zákerností ako ohlodávanie ubohých nešťastníkov až na kosť. A sú krásne digitálne a pri útoku pozoruhodne vystreté ako po požití modrej pilulky. A k tomu ešte zlovestne vrčia ako medveď. Ale výčtom uvedených kvalít sa zábavnosť tohto filmu končí. Škoda.

Päť príjemných a strašidelných poviedok ideálnych na pokojnú (nie nevyhnutne) Halloweensku noc.

Taká rocková parafráza na Nočnú moru z Elm Street. Máme tu diabolské klauna, čoby maskota jedného fast food reťazca, ktorý sa mstí za spáchanú krivdu na deťoch svojich trýzniteľov. Hoci nosí stále masku, jeho origin a krátky letmý náhľad toho, čo sa skrýva pod ňou, dáva tušiť, že je na tom podobne ako Freddy Krueger. On je to dokonca aj rovnaký srandista a cez mikrofón cedí podobné suché hlášky (aby ale nedošlo k nedorozumeniu, na Freddyho nemá ani náhodou). Styčných bodov by sa teda našlo neúrekom. Bohužiaľ dvojica režisérov už ale nedokázala navodiť atmosféru podobnú tej u Nočnej mory. Hoci ten death metalový podmaz oblažujúci naše ušká zakaždým, keď sa na scéna zjavil Horny the Clown, bol celkom fajn :) Vyložený prúser to nie je, ale na vetvy som z toho tiež nebol.

Konečne sa k nám z ázijských luhov a hájov dovalilo aj niečo iné, než len ďalšia stupídna ducharina. Tentokrát tu máme light verziu Pokusného morčaťa. Viac než explicitné násilie a brutalita ma však zaujala strojená humornosť (naozaj sa neodvažujem povedať, či bola aj zámerná :) ) Humorné dialógy v kombinácií s "kvalitným" českým dabingom do bodky naplňujú význam slova "cheesy". Neviem, či to bolo spôsobené mojim aktuálnym rozpoložením, ale aj napriek tomu, že dianie na plátne neprekypovalo ani optimizmom, ani veselosťou (dočkali sme sa aj takých chuťoviek ako priklincovanie a rezanie genitálií, bradaviek, amputácia končatín, vypichnutie oka, odrezanie prstov motorovou pílou (MAKITA rulezzzz!) a ich následné kreatívne využitie na výrobu veľmi vkusne vyzerajúceho náhrdelníka, vhodného na každú spoločenskú príležitosť, atď.), ja som sa neskutočne bavil a úškrn na tvári mi nezmizol až do kulervoucího záveru, kedy ho vystriedal užasnutý pohľad, sprevádzaný spadnutou sánkou a uznanlivým pokyvovaním hlavou.

Dôkaz, že skvelá fantasy sa dá natočiť aj bez závratného rozpočtu. Aj keď v tomto prípade by sa nejaký ten dolár naviac určite hodil :) a výsledok by bol ešte lepší. Už dávno sa mi nestalo, aby som hltal film záber po zábere až do konca záverečných titulkov a potom ešte chvíľu čumel na čiernu obrazovku. Krása.