Brooks

Romantická dráma zmiešaná so survival thrillerom. To prvé je tuctové, rutinne napísané i zrežírované a to druhé nepresvedčivé, s nejedným WTF momentom. Zachraňujú to len sympatie a charizma hercov a prekvapivo silná chémia medzi nimi.

Mainstreamovejšie a melodramatickejšie než jednotka. Technicky brilantné, s parádne zohranou ústrednou dvojicou. Omnoho bohatšie na fantasticky nasnímanú a zostrihanú akciu, ktorá ale nikdy nebola hlavným pilierom tejto série. Tým bola práca s postavami, rozvíjanie charakterov a ich interakcia v zaujímavom, väčšinovým divákom neprebádanom prostredí. A tieto kľúčové aspekty sú tu prítomné vo veľmi zanedbateľnej miere. A z osobitej, temnej krimi drámy sa vďaka tomu stal tuctový thriller s máličko ostrejšími rysmi.

Artová alternatíva tradičnej hollywoodskej žánrovej zábavy. Vizuálne strohá, s európsky realistickým dotykom a nevhodným syntetizátorovým soundtrackom. Schoenaerts minimalisticky skvelý, Kruger výrazne upozadená. Celkovo pozitívne dojmy kazí hlavne krátka stopáž, v ktorej sa všetky rozohrané motívy nestihli uspokojivo uzavrieť.

Béčkový mix prvej Smrtonosnej pasce, Skleneného pekla a štvrtej Mission Impossible so scenárom z výpredaja. Rock je veľký sympaťák a svojim snaživým herectvom by bez problémov utiahol aj ambicióznejšie blockbustery, ale tento smrteľne vážne sa berúci, skrz-naskrz digitálny bordel, s tak prepálenými akčnými atrakciami až z toho zostáva rozum stáť, sa proste bez zdvihnutého obočia a neustáleho krútenia hlavou skonzumovať nedá. Fakt nie.

Učebnicovo krásna formálna stránka. Willemsove chladné snímanie a Howardova hudobná kompozícia tvoria pôsobivú atmosféru odcudzenosti a samoty, ktorá k špiónskemu thrilleru sedí perfektne. A spolu s charizmatickým obsadením KGB trojky (Hinds, Irons, Schoenaerts) sú jedinými naozaj vydarenými zložkami filmu. Tomu nechýba tempo, ani prekvapivo drsná brutalita a sex, ale od scény nástupu do špiónskej školy je tak hlúpy, pubertálne naivný a nedomyslený vo svojich rádoby cool twistoch až to trieska dverami. A to na čom by scenárista chcel stavať najviac, teda na romantickej linke srdcervúcej, zakázanej lásky medzi ruskou špionkou a americkým CIA agentom, tu nefunguje. Za prvé preto, lebo ich vznikajúci vzťah odbyje tromi/štyrmi spoločnými scénami a za druhé preto, že medzi Edgertonom a Jennifer Lawrence, ktorí ani nie sú vhodne obsadení, nefunguje potrebná chémia. Špiónsky thriller pre decká. Ja si radšej pustím Alfredsonove Tinker, Tailor, Soldier, Spy.

Námet, ktorý by takmer každý režisér spracoval ako serióznu, ťažkú drámu, Altman spracováva ako príjemnú, pohodovú, jemnohumornú komédiu, síce bez silnejších emócií, ale aj bez výraznejších zádrhelov a chýb. Polovicou úspechu je tu herecké obsadenie užívajúce si svoje uletené kreácie do poslednej kvapky. Obzvlášť pekné úlohy tu majú sympaťák Charles S. Dutton a zlatíčko Liv Tyler.

V pomalom tempe a melancholickej atmosfére odrozprávaná, úsporne a nežne zrežírovaná, romantická dráma odohrávajúca sa vo westernovom prostredí. Skromná výprava, citlivá hudobná zložka Leonarda Cohena a srdcervúca chémia medzi excelujúcou dvojicou Beatty-Christie. Nebyť druhej tretiny, ktorá je už predsa len až príliš naťahovaná, išiel by som na 5*.

Ďalšia nepriznaná kingovská adaptácia, ktorá dokazuje, že tento subžáner chlapčenských, hororových dobrodružstiev sa pomaly vyčerpáva a nebolo by na škodu posunúť súčasné žánrové trendy zas o kúsok ďalej. Zápletka tentokrát nestrhne, pretože neobsahuje jediný neočakávaný zvrat, po väčšinu stopáže má prehnane detskú atmosféru a jej tempo je, až do záverečného zdramatizovania, silne stereotypné. Čo ju naopak vyzdvihuje nad rámec priemeru, je podarené obsadenie detských rolí, podmanivý retro feeling, carpenterovsky znejúci soundtrack a hlavne drastický, pesimistický koniec, ktorý moje hodnotenie zdvihol o celú jednu hviezdičku.

Scenáristicky až triviálne zjednodušená rekonštrukcia s chabučkou psychologizáciou postáv. Nad vodou ju drží len šťavnatá retro štylizácia a áčkové herecké obsadenie. Záverečná záchranná akcia má zaujímavý hudobný podkres, ktorý ju robí atmosferickejšou a divácky atraktívnejšou, ale režijne a dramaturgicky je sprasená mimoriadne.

Roth nevie viesť hercov a psychológia postáv mu tiež nič nehovorí. A to čo mohlo zarezonovať najviac, teda dramatické jadro celého príbehu, ho zaujíma najmenej. Pritom ten scenár má potenciál a volá po hlbšom spracovaní, akého sa dostalo napríklad podobne koncipovanému, jedenásť rokov starému filmu Niet návratu od Neila Jordana. Ale to by ho musel spracovať niekto iný ako fušer Roth, ktorého jedinou režijnou devízou je trošku šťavnatejšia brutalita. Spod jeho rúk vzišlo len naivné, občas veľmi nelogické, lacne pôsobiace béčko s maximálne nevhodne obsadeným Willisom. Keď už nič iné tak by filmu veľmi prospelo, keby jeho postavu stvárnil skôr, v zbytočnej, vedľajšej úlohe utopený D'Onofrio, ktorý tu ako jediný zvláda emocionálne scény, alebo ak producenti vyžadovali zvučnejšie meno, tak pôvodne zamýšlaný Neeson.