Acrobat

...ktorý končí pozornejšiemu a Grimmami nadšenému divákovi hororovo havranským zvolaním Never, never! Never more.

Dokument o 70.rokoch v zatuchlej Amerike na STV 2 by pozeral málokto, preto sa nám osemdesiatkovým pripomenie zábavná história, móda, štýl, umenie žiť, a hlavne tancovať v tejto málo úsmevnej, ale na škodu veci aj málo akčnej, a celkovo nedotiahnutej aspoň analógovke. Nemožno uprieť chémiu hrdinov aj jednoznačné náznaky na Lethal Weapon, no nie burácajúcimi gagmi sa ani nezaujímame o vyšetrovanie, ktoré ide slimačím tempom. Za výborné tak neostáva označiť filmové umenie, ale schopnosť tvorcov nastoliť víziu a chuť rokov minulých. Faktom zostáva, že obtiahnutá móda by sa zišla aj teraz metrosexuálnym zjavom. Pokojný a zabudnuteľný Ben.

Recyklačný poplatok elektropredajniam zákon neodpúšťa, recykláciu si platia obyvatelia Ameriky. Už Twilight bol nešťastím „moderného“ človeka, ktorý začína pochybovať o tom, či niečo zanecháva alebo odkazuje budúcnosti. Náčelníčka chlpaté obočie a všetci naokolo sú inštrumentmi v rukách nesvojprávnych „odborníkov“, ktorí na plátno po ktovie koľkých úplatkoch pretlačili Vykostené mesto. Znamenia vo forme heny dávajú zaspomínať na reklamu od Sprite a čínskymi znakmi. Teenageri si teda vymieňajú zaručené posolstvá, tele novelová forma je údernou silou pre insomnistických. Hovoriť je striebro, mlčať zlato preto aplikujem len prípad, že zničte Mesto kostí a možno by som sa premenil na soľný stĺp, lebo by som neodolal tomu škodoradostnému pohľadu späť...(videné 16.01.2013, BDrip)

Dva tábory. Kniha je viac a lepšia ako film, kričia. To nie je pravda a predsa je ten film lepší ako kniha. Kniha-film rivalita, či priateľstvo? Dištancujem sa od radikálnosti na oboch stranách, ale predsa som si dávno pred Catonovým spracovaním našiel predlhý čas a prečítal 1070 strán. Nuž, historický román. I keď tam je len jedna bitka, viac sa mi páči civilný rozbor stredovekého Anglicka a hlavne zaujímavosti sveta roľníkov, nevoľníkov, mestských remesiel, gildy, súkenníkov a farbičov látky. Follet ako sám priznal spolupracoval a pýtal sa oxfordských historikov na detaily, preto je Na veky vekov pomalým ale akademickým sprievodcom civilného stredoveku, v jemnej faktografii, nie konaním postáv, ich výzoru a rečiam – tie sú mainstreamové. Kniha nie je perlou medzi beletriou a plný počet nedostane, kvôli miestami bulvárnemu nádychu. Ale spríjemní chvíle. Avšak o tomto bezbrehom a katastrofálnom spracovaním sa to povedať nedá. Vyjadrujem úprimnú sústrasť scenáristovi, ktorý z knihy vybral 15-17 % faktov, ostatné otočil na ruby. Nemáte šancu pochopiť konanie postáv, nič nedáva logiku – v ich premýšľaní, konaní. Chýba presne to spojivo knižnej kapitoly navyše. Scottovci sú v titulkoch len pre efekt, s Piliermi zeme to má pramálo spoločné. Nič nenadchýna, riešime lesbické a homosexuálne vzťahy ako jedinej najdokonalejšej formy milovania. Cirkev je riadne pošliapaná skrz priora, čo by síce nevybočovalo z historických konvencií, ale Eduard II je už silná káva. Keďže ani Angličania nemajú jasno kto zabil Eda č. 2, alebo mu tú tyč skutočne vrazili do zadku, nebudeme mi Slovania do toho zasahovať. Stručne povedané skáčeme v deji, veľa vynechali, nájsť diváckeho favorita je obrovský problém. Mojím najväčším šťastím bolo a radosťou ma napĺňala jedine naša Alžbetka (neskorogotický dóm, najvýchodnejšia gotika Európy). Čnela sa tam v pár záberoch a hrialo pri srdci, že si na ňu niekto spomenul a ukázali sme sa aspoň mizernej časti zahraničia. Je niečo zlé a niekto si nespravil svoju prácu, keď svoje očakávanie, nádeje a potešenie dávate do neživej hmotnej veci a ostatní, živí sú vám ukradnutí, idú vám na nervy. Krása sa vytratila zo všetkého, avšak to že aj z castingu (tak škaredých hercov ste dávno nevideli) je obrovským historickým plusom, vzhľadom na možnosť nie príliš pekných ľudí vtedajšieho obdobia. In saecula saeculorum Amen. (videné 07.01-10.01.2014, JOJ)

Už tomu tak bude, že máme politickú situáciu na SR (čo sledujem ČR aj tam) po krk. Expresívne v sračkách sa utopil celý dobrý a víťazoslávny pocit z krásneho osudu záhadne peknej princeznej. Problém je v tom, že Bava sa omotal falošnou ideou nekonečne možného pokračovania. V rámci dochádzania nápadov preto v 5-ke bojujeme so zeleninou a hovoriaci petržlen dá neprijateľnú a zlovestnú bodku za dobrodružstvom. Zabudnem na všetkých, na všetko. Teda to, prečo som taká, za koho som bojovala, prinášala obety, koľkým divákom privodila slasť, aké útrapy som musela prežiť. Všetci synovia či dcéry, králi, pomocníci, blesky, hromy, víly, stromy...na to všetko dopadla nemiestna ťažká zablatená topánka, ktorá pošliapala pamiatku videného a zažitého. Záver v štýle „ja na to všetko v minulosti a na diváka seriem“ znie z úst rôčkami zaťaženej Alessandry už tragicko-úsmevne. Či šiel niekto za toto sedieť neviem, ale tento rúhačský experiment kdesi v Karibiku podnecuje vzbury...

Takže z nádherného dobrodružstva ovenčeného rozprávkovou tematikou, budeme všetci spoločne riešiť kto koho miluje a kto koho nie. Ak by to vyriešili raz a povedalo by sa to v jednej scéne na lúke v poriadku. Lenže tu beháme, jazdíme na koni po celom Thajsku a nikto si nie je istý láskou k druhému. Angelika s tým, Fatnaghiró s tamtým, potom TArabas si nie je istý a beží za Fatnaghiró, potom sa otočí a cvála za Angelikou, potom nám chýba Dostojevskij, následne sa zamotá do toho Rúfus. Už v nervóznom tempe sa prizeráme sterilnému Bavovi a neúplná zápletka sa ťahá riadne pomaly. Všetci z pôvodného hradu sa na to vykašľali a Rossi pochopil, že v tejto násilne natočenej časti nemôže hrať a záver vyplní stará scéna z hradnej veže z jednotky. Trúfalosť a nehorázne veci. Túto časť treba v zmysle korektnosti a úcte k predošlému považovať za nezvládnutú epizódu.

„Dicebant mihi sodales, si sepulchrum amicae visitarem, curas meas aliquar tulum fore levatas.“ Jean Charcot by mal napríklad v Snyderovi výborný a vhodný objekt masívnej hypnotickej invázie. Je málo režisérov, ktorý by sa obnažili. Aby zostali nahý pre divákmi a oni by mohli vidieť jeho plnosť. Tajné sny, úchylky, vlastné chvíľky slasti. Či nie je tento Punč slasťou? Opájanie sa tou najemočnejšou formou erotiky, násilia, predstáv a fantázie. Prvé. Nezrejúce vo francúzskych dubových sudoch. Originálne a tak vyšperkované internou časťou Snyderovej osobnosti, že je ťažké ostať po zhliadnutí celým. V mračnách odvážnosti prichádza spájanie gýčového, totálne nekomparatívneho. Snyder dávkuje psychedelickým tancom pornografickej Baby Doll exaktnú lobotómiu, pretože súboj troch samurajov s rotačným guľometom je niečo ako nedeľný sen Salvádora v chatke pri pobreží Figueorasu. Velebiť dňom a nocou tento revolučný počin, ukrývať kópie pred komandom Equilibria. Ste kľúčom k uzdraveniu, vavrínom imaginácie, momentu potvrdenia že čas je relatívny. Nie je každý pripravený na takéto v dejinách kinematografie prvotné cestovanie zhýralým svetom neviditeľnej časti mozgu. Prehovor v skrytosti k svojmu vnútru a hľadaj...Sucker punch ako totálna hra na bohov a desivá vízia, že nič nie je nemožné.

Rozrástli sa hríby, zemiaky, mrkvy a podobná drobná háveď, ktorá nemusí každému chutiť rovnako ako zelerovo-mrkvová polievka podávaná v stredovekých kuchyniach. Pridali sa druhé vytasené prsia a tak nasleduje Clash of the Breast v podaní Ursuly a Brigitte. Martines je pre zmenu chlapcom s peknou tvárou už po celý príbeh filmu. Austrálskeho surfera zaviali vlny až na výpomoc k Jadranskému alebo Tyrénskemu moru, pričom ničí všetko s majstrovskou krutosťou (hoci ja som to v rozprávke nepostrehol). Rossi Stuart keď zistil že to bude mať desať dielov, tak skamenel a preto ho pár vyvolencov oživuje celé dva diely. Nebudem si nahovárať a popri laxnom tempe, ale stále sviežom rozprávkovom príbehu, sa dá ešte na Fantaghiró pozerať bez nervozity. Tentokrát, ale posledný krát.

Zrátal by som si ten pocit na jednej ruke, koľkokrát sa objavil do roka. Trance ma vystrelil z polovice záverečných titulkov a prinútil prehodnocovať. No nie život. Ale poriadok v izbe, stav mojej skrine s oblečením, ihneď som sa obliekol a vyniesol kôš. Ja som to jednoducho potreboval, niečo zvnútra sa dralo von a ak by som si neohmatal hneď a zaraz externý svet, nočné Košice, povracal by som sa. Niečo urobiť, vyjsť von si zrejme zapamätám navždy, no vysvetliť to racionálne neviem. Ten pocit to urobiť bol úžasne úprimný, a keď budem v ďalekej budúcnosti čítať tieto riadky, budú len úsmevné no už neprecítené. Či to súvisí s filmom, neviem, pretože film nie je o kultovosti, ale o jasnom fantastickom a nami obľúbenom rukopise Dannyho Boylea, ktorý presne vie čo robí aj v halucinogénnom a striktne sugestívnom svete. Čokoľvek by sa dalo vypočítavať a riešiť, ale nech je to radšej predmetom vnútorných diskusií, alebo nočného mesta. Možnože by som sa mal zlákať surreálnymi stavmi, ktoré vám dokážu samé načarbať riadky, ale práve po Trance mám pocit, že vládne rozum. Pre mňa jednoznačne istý Boyle a prvotriedne kino. http://www.youtube.com/watch?v=wh7X4egRd_8 (videné 30.12.2013, BD)

Nepreskúmaný kult okolo tohto mena spôsobuje očakávania kdekoľvek vo svete filmu. Pritom nie je iný ako faktická aura Dr. Housea. Môže si dovoliť to alebo ono (zvratky žien v kine), pretože je považovaný za určitý typ génia. Práve túto zložku mám problém u Quentina pochopiť a priradiť mu status „nesmrteľného“. Koniec koncov pre nás, nezaujatých fanúšikov je však najnovší počin vysoko stráviteľným sústom. Predošlá historicky trápna vec z Bastardmi a nudne glorifikovaná a od reality odtrhnutá pomsta alias Bill spôsobovali Tarantinove šliapanie na mieste a spokojnosť sa na horizonte filmových udalostí vôbec neobjavovala. Western však Quentinovi sedí. Ale len čo sa formy týka. Obsahovo si zase všetko musí obhájiť slovami, scénami a pre niektorých majstrovsky vygradovanými dialógmi. Avšak ani tak nemôže byť ospravedlnením zastrelenie farmárskeho otca. Apropo celý Django je o vriacej pokrievke čiernych myšlienok čiernych. Ak by s nejakým filmom mali Čierni pantery vyraziť na nové „turné“, vpredu visí toto ako propaganda. Tak jasne vyprofilovaní zlí, zlí, nekonečne zlí biely proti outsiderom čiernym. Počas celého filmu sa stupňuje vo všetkom čo biely hovoria, robia, myslia, činia aspekt, aby ich divák náhodou nemusel oplakávať, keď Django zistí, že je rýchla ruka západu. Ak malo byť toto odsúdením otroctva, tak to funguje opačne. Posilňuje internú a implicitnú nenávisť jedných proti druhým. Históriu nezmeníme a čo sa dialo sa neodstane ani nezmaže. Rasizmus však nie je útok väčšiny na menšinu, ale akýkoľvek útok, aj keď pochádza od menšiny. Čo ak by biely vystrieľaval čiernych. Ostali by všetci ticho, že ide len o film? V tomto smere to z Djanga srší z každého kúta a horšie je to pri následnom x-tom pozretí, kde tento element vnímam viac a viac. Vidíte akí boli tí biely? A keď už má divák dosť, postavy tiež, tlakový hrniec buchne a umožní vyventilovať sa Quentinovi z Foxxom dokrvava ani nie na osobách, ale len vreciach, hnilobných smradov naplnených kondómami s krvou. Záverečný tanec s koňom je už len gýč a spustí smutné konštatovanie, že ten Willis v Poslednom mužovi si prvenstvo vo vystrieľavaní ľudí stále zaslúži. Zrušenie nezmyselného otroctva bol výborný ťah v dejinách. No súčasní americkí čierny upadli (z 75% dobrovoľne) do nového sociálneho otroctva, ktoré im vyhovuje (a nezačínam s vysvetľovaním - nie je priestor). Starý Nero kedysi pripravil solídne kino s guľometom a cintorínom. Nikto nič nemusel riešiť ani tlačiť divákov do umelých zmien svojho vnútra. Takže ako Quentin s tvojím Djangom remastered? Ako fanúšik westernov a solídnej precíznej práci ti odpúšťam mnohé, formálne si na úrovni a držíš opraty všetkého v rukách, záverečná krvavá lázeň je čo do old-schoolovosti starých prestreliek excentricky výborná, živelná a plne zmyslová, pričom má status stať sa legendou a komparáciou. Kvadratická herecká zostava Foxx, Jackson, Caprio a Waltz je úchvatným dobrodružstvom a plačlivým údolím dokonalosti, pričom najdokonalejšie a ľudsky je napísaný Schultz, ktorý je mediátorom, jazýčkom, equilibriom medzi oboma vzájomne nenávidiacimi sa svetmi. Avšak element čiernobielo videného sveta dvoch rás zráža formálne výsostne inteligentného Djanga do roviny obsahovo diskutabilnej, či priam ezotericky neprijateľnej. Milujme sa bratia a sestry, lebo ak nie, príde Django prestrelka!! (videné 29.12.2013, BD)