ricci.s

Biologička, ktorá prišla o syna, hľadá únik v austrálskej divočine, aby mohla skúmať svoje nočné motýle. Namiesto toho však narazí na zmutovaného chlapca. Dokonca sa nám to napokon prehupne do mutantského exploitáku, takže sa záverečná 15-minútovka aspoň trochu rozbehne. Vzhľadom na rozpočet to zase nebolo zlé, takže budem v hodnotení mierny. Príbehovo to patrí k tomu zaujímavejšiemu, aj keď masky a gore boli poslabšie. Chémia medzi postavami veľmi nefunguje, a hlavná hrdinka bola ešte aj totálne tupá krava. Len preto, že prídem o svoje zdravé decko, tak sa naviažem na cudzie a znetvorené? A to bola dokonca ťarchavá. Nečakať od toho žiaden zázrak.

Séria priemerných, sledovateľných, no ľahko zabudnuteľných hororov pokračuje ďalej, a ani tento film neponúkol nič nové ani zaujímavé. Dva páriky, ktoré si prenajmú luxusný dom na pláži, majú medzi sebou tradične jebnuté vzťahy (typu ten chrápe s tou), čo využije maskovaný zabijak, ktorý má všetko pekne naplánované, aby sa s nimi trochu pohral. Lenže vyčíňať vlastne začne až v záverečnej tretine. Dovtedy sa film strašne vlečie. Vraždy taktiež nie sú žiadna sláva, kladivkom po hlave, vybavené. Aspoň že chémia medzi postavami celkom funguje, takže nie sú divákovi úplne ukradnuté.

Ešte že som tomu dal šancu, pretože trailer vyznieva ako stokrát omletá ázijská duchárska báchorka. Tie už málokedy zaujmú niečím výnimočným, ale toto našťastie nie je ten prípad. Hoci to tak spočiatku vyzerá... opatrovateľka nastúpi do nového zamestnania k bohatému manželskému páru s malou dcérou, a od začiatku je konfrontovaná duchom bývalej pestúnky, ktorá tam pred rokmi zmizla, takže postupne odhaľuje pravdu. Duch síce vyzerá viac komicky ako desivo, a ľakačky tiež veľmi nefungujú, takže to spočiatku zachraňovala aspoň technická stránka a dobrí herci. Ale to, čo prišlo v záverečnej tretine, už s duchárinou nemá nič spoločné a celé sa to zmení na hororovú zábavu, ktorá je môjmu srdcu najbližšie, takže napokon jasne nadpriemerný zážitok.

O osamelom blbečkovi, ktorý je posadnutý peknou speváčkou a ešte je aj na drogách, takže si divák vychutnáva jeho stavy. Bude sa rezať, sťahovať z kože, vytekať z neho bude všetko možné aj nemožné, a bude mutovať do celkom zaujímavých foriem. Taký typický Cristopharo, tradične nižší rozpočet, minimum dialógov a minimum hercov, masky a gore na úrovni, nechutností tak akurát. Zaujalo ale neohúrilo, mal už aj väčšie šialenstvá.

Čo je zábavnejšie, ako šukať svoju nevlastnú dcérenku a popri tom chodiť do baru, baliť kurvičky, prilákať ich potom k sebe domov a ďalej sa s nimi pekne brutálne pozabávať? Keďže však dcérenka musí mnohokrát upratovať oteckov bordel a postupne začína mať výčitky svedomia (hoci na zabávanie fotríka veľmi rada nenápadne pozerá), je len otázkou času, kedy situácia eskaluje. Aj tak som čakal viac, je to za mňa priemerný horor. Pretože čo sa týka samotného mučenia, okrem elektrošokov tam vlastne nie je nič. Zamrzelo, pretože najmä pri pilovaní mŕtvol či podrezávačkách mi tvorcovia dokázali, že s gore scénami pracovať vedia.

Šikanovaný Alex má časté nočné mory a žalúdočné problémy. Dôvod je jednoduchý: Drží v bruchu démona, a keď sa ten jedného večera vyliahne, začne sa zábava. Visani nie je režisér, ktorý by točil horory za veľké peniaze, ale je snaživý. Táto prehliadka gore to len dokazuje. Znásilňovanie, odtrhnutá hlava, hromada vnútorností, galóny krvi. Na rozdiel od talianskeho kolegu Cristophara je to ešte ako tak "v rámci slušnosti", žiadne veľké úchylné zverstvo. Len krvavý masakrík, postačujúci k mojej spokojnosti.

Mám z toho rozporuplné pocity. Režisér sa tu na môj vkus až príliš dlho zahráva s divákovou trpezlivosťou. Síce vytvorí celkom dobrú atmosféru neistoty, že niečo visí vo vzduchu a nie je v poriadku (buď so samotným domčekom, alebo s mysľou hlavného hrdinu... príp. aj aj), ale je to celé strašne spomalené, a pomalé horory nemám rád, lebo pri nich zaspávam. Bacon je našťastie kvalitný herec a ťahá tento film ako sa len dá, samotná pointa je taktiež zaujímavá a do mierneho nadpriemeru to vytiahla predovšetkým záverečná tretina, v ktorej sa konečne niečo začalo diať. V hodine dvanástej teda, lebo už som začínal rezignovať. Sklamaniu sa neubránim, čakal som to celkovo strašidelnejšie.

Hlavná hrdinka sa so svojou kamarátkou vyberá do svojej rodnej osady, a opäť raz bude musieť bojovať o holý život, pretože dedinčanov trápi dlhoročná kliatba, ktorá je úzko spätá s minulosťou jej rodiny. Je to v pohode, ale žiaľ, rovnako to nie je horor, na ktorý by sa mal divák tešiť takmer rok ako ja. Anwar vytvoril celkom dobrú mysterióznu atmosféru v osamotenej lokalite, ale nič viac nepridal. Zvyšok je už len klišé - slečinka sa ukrýva, pobehuje po lese, popritom odhaľuje minulosť, snaží sa osadu zbaviť kliatby a tak ďalej. Priaznivci gore ostanú sklamaní. Nejaké podrezávačky sa síce nájdu, ale to k spokojnosti stačiť nemôže. Zaujímavé sú síce vraždy detí a novorodencov, či mačetová pasáž, ale samozrejme je všetko mimo záber, čo na nálade nepridáva. Strašidelné to taktiež nie je - duchovia sa objavia, ale tvoria iba nepodstatnú časť filmu, ktorý mimochodom mohol byť aj o 20 minút kratší.

Vyvražďovať nevinných ozubeným lietajúcim kolesom je síce zaujímavé, ale väčšinou je aj tak všetko mimo záber. Ideálne je ukázať iba mŕtvolu, ako sa ešte 2-3 minúty klepe na zemi. Alebo keď tá skupinka magorov rozsekala ženskú. Krv síce strieka v pekných pravidelných rytmoch, ale okrem nej nevidíme dokopy nič. Jediné šťastie filmu je to, že sa ani on sám neberie vážne - chcel byť blbý, je blbý. Akurát ho oproti predchádzajúcemu režisérovmu exploiťáku hodnotím ešte nižšie, pretože s maskami sa tvorcovia netrápili vôbec, postavy sú otravné a gore je na úrovni posledných dvoch dielov Wrong Turnu. Je to škoda, lebo žánrovo sa mi to celkom trafilo do vkusu. Len ten talent tam chýbal.

Manželský pár sa po smrti dcéry presťahuje do domu na samote, aby začali odznova. Žena sa však očividne s jej smrťou nezmierila, pretože sa jej zjavuje jej prízrak a postupne upadá do šialenstva. Psychologická hororová dráma, ktorá výborne pracuje s atmosférou a postavami, hoci je dlhšia, ako by bolo potrebné. Osobne by som vynechal scény mimomanželského pomeru, ktoré sa tak či tak nikam nevyvinuli, a radšej by som sa koncentroval na blúznenie hlavnej hrdinky a jej stupňujúcu sa depresiu. Je to skôr niečo pre náročnejších divákov, ktorí nevyhľadávajú len lacné šoky či hromadu krvi. Môj štýl to presne nie je, ale keď pozerám, za aký smiešny rozpočet film nakrútili, tak sa nemôžem sťažovať.