Sudruh

Rozhodne nevšedný príbeh na túto tému. Keď som h pzeral s kamarátkoubl som prekvapený o koľkých veciach ktoré tu boli ukázané nemala ani predstavu takže sa Brunovej matke ani moc nečudujem aj keď miestami mi prehnaná naivita vadila. Slušná atmosféra, napätie sa drží až do konca, dobré herecké výkony, postavy idú do hĺbky, záver ako má byť. Ale všetko toto sa dalo dotiahnuť ešte minimálne o stupeň lepšie. Škoda. Trochu nadhodnocujem ale len preto, že sa mi film takpovediac trafil do noty.

Po konci filmu som začal ľutovať, že nepatrím medzi tých skorej narodených, pretože sa mi zdá, že všetky dobré filmy sa točili pred tým ako som prišiel na svet. Forman a Nicholson predviedli životný výkon a z Lousie Fletcher ide taká hrôza, že na to nechcem ani pomyslieť. Okrem toho celá herecká zostava predviedla skvelý výkon a určite nie je jediné miesto za ktoré by sa mohli hanbiť. Určite je tu veľmi veľa emotívnych scén ale záverečná vydá za celý film a na rozdiel od väčšiny iných, ktoré sa záverom doslova zakopú, tu stojíme pred možno najkrajšou scénou v, nebojím sa povedať, svetovej kinematografii. Toto dielo strčí s prehľadom do vrecka všetky ostatné filmy a konkurenciu o najlepší film mu u mňa robí iba Edward Scissorhands.

Veľa ľudí hneď začne film porovnávať s American History X ale podľa mňa sú si tieto dva snímky viac vzdialené ako sa na prvý pohľad zdá. Mentalita rasizmu v Amerike a Európe (nemôžem si pomôcť ale takto nejako to vyzerá u nás, neviem prečo je to Melbourn) je neuveriteľne odlišná. Mňa na filme skôr zaujalo to, ako sa rádoby organizovaná skupinka rozpadá keď dojde na pomyselné lámanie chleba a jediný kto si skutočne stojí za vecou je Hondo (Russell Crowe). Film sa snaží byť nestranný aj keď sa to nie celkom darí. Jasného posolstva sa tu dočkáme len ťažko a práve toto by som vyzdvihol. Kto je tu vlastne ten zlý? Možno nikto. Kto je tu ten dobrý? Tiež nikto. Je na vás aký obraz si urobíte bez toho aby vám niekto podsúval svoju predstavu o rasizme. Týmto u mňa film zabodoval. Snímok síce nemá tú komplexnosť American History X ale má svoje klady ktorými si ma získal takže v rámci žánru si ho cením rovnako, ak nie viac.

Síce mi to zo začiatku nič nehovorilo ale postupom času si ma film získal stupňovaním atmosféry kde to opäť vyvrcholilo v záverečnej scéne. Ako sa zdá staré filmy to ešte vedeli. Všetky obrazy a myšlienky sú síce jednoduché a servírované priamo pod nos ale mne to akosi docvaklo až na úplnom konci a musel som si ho pozrieť ešte raz. Nie tak dávno bol v našich krajoch boom reality show. Keď si to zhrniem Pollack natočil film zasadený do takého, možno teraz absurdného tanečného maratónu, ktorý tu ale bude vždy len trochu poupravený. Aby moderného, zábavychtivého diváka udržal v kresle a prinútil ho hádzať pomyselné centy na účastníkov. Je viac než poľutovaniahodné že k takémuto životnému (filmovému) koncu nás donúti spoločnosť sama. Pretože je to biznis a ľudia sa chcú pozerať.