Recenzie (686)
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/545/165545802_1c7ed2.jpg)
Transformers: Zánik (2014)
Absolutne mi neprekaza, ze Marky Mark nahradil najvacsieho trapaka Hollywoodu a aj Nicola Peltz, ako "sexi" element sa mi pozdava viac ako jej predchodkyne. Co dodat k filmu, je to presne to, co kazdy ocakaval, stupidna megalomanska prehliadka explozii, strelby a frenetickych robotickych zapasov. To, co moze vybuchnut aj vybuchne a to co nie, vybuchne tak ci tak. Su tam chabe pokusy o humor, vlastnecke a pateticke reci aj neprilis zdarny experiment s filozofickou rovinou. K zaveru to uz je jedna velka chaoticka masa, akoby sa Michael Bay dostaval k svojmu akcnemu orgazmu a rozhodol sa vypustit zo seba vsetko von. Ak hladate len masivnu porciu akcie, Transformeri dokazu ponuknut uspokojenie, kazdy kto od nich ocakava inu pridanu hodnotu ostane sklamany.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/160/415/160415857_dfffc8.jpg)
X-Men: Budúca minulosť (2014)
Posobily uvod a tam to konci. Days of Future Past evokuje dojem mixu First Class a Singeroviek, az nato, ze chybaju tie ingrediencie, ktore im dodavali excelentnost a naopak prevazuju tie klise, ktore sme vidiet nepotrebovali. Tak 80% filmu je iba vata plna vycitiek, sebalutosti a diskusii o mutantoch, vztahoch medzi protagonistami, spominanie a pateticke reci. Uprimne, zabavne nie su prilis ani suboje, kedze zo Sentinelov tu urobili nezastavitelnych polobohov, ktori hrdinov vrazdia bez najmensej znamky namahy. Vsetky tie polemiky, ktore si Magneto a Profesor X vymienali vo First Class sa tu donekonecna opakuju v novom prostredi a cely zaver ma az prilis podobny feeling. Pre mna osobne dalsi prirastok do kategorie 2014 - rok filmovych sklamani.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/545/165545417_1e6f58.jpg)
Ako vycvičiť draka 2 (2014)
Jednotka si ako diskutabilne najlepsi americky animak z poslednych rokov ziskala srdcia divakov. Dvojka je o nieco slabsia, scenar nie je nijak prevratny, plus mnohe veci su len recyklaciou prvej casti. Okrem uzasnej animacie je vsak sila HTTYD 1 aj 2 predovsetkym v emociach. Idealisticke dielo, ktore chape, ze silne a dojemne kladne emocie musia byt zvacsa sprevadzane tragediou, utoci priamo na srdcia. Cele je to podporene Powellowou hudbou, ktoru vsak z nepochopitelneho dovodu drzia v uzadi (v jednotke mali najsilnejsie momenty znatelnejsie jej subvenciu). Ani mensia kreativita druhej casti mi nepokazila dobry dojem, Dreamworks stale na poli rozpravkovych fantasy boduje.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/160/795/160795668_f797d3.jpg)
Na vine sú hviezdy (2014)
Ten film je inscenovany tak, aby sa kazdy, kto ho ohodnoti zle, citil ako monstrum. Opat tu mame silnu temu rakoviny a umierajuci zalubeny par. Aj ked je tu cisto teoreticka snaha prezentovat sa netradicne a nie ako typicky klisovity sladak, vysledny dojem som mal presne opacny. Tam kde by to malo byt komorne a civilne to posobi umelo a odtazito, emotivne reci su sice inteligentne, ale zaroven privelmi stylizovane, nez aby vychadzali zo srdca. Elgort a Woodley ani zdaleka nepatria k najlepsim filmovym parikom a aj v tych veselsich momentoch citit pach sebalutosti. Napriek tomu, ze citim empatiu s ludmi, ktori maju podobne osudy v realite, neznamena to pre mna automaticky, ze silna tema vyplodi aj kvalitny film. Podobnu tematiku a zdrvujuco nadherne spracoval omnoho lepsi Nae meori sogui jiugae (A moment to remember).
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/545/165545869_223cfe.jpg)
Vládkyňa zla (2014)
Povodnu rozpravku o Sipkovej Ruzenke som vzdy povazoval za jednu z najmenej zabavnych a interesantnych, preto mi tentokrat upravena Hollywodska verzia absolutne neprekaza. Hercom role sedia, Angelina vdaka svojej anorektickej vyziabnutosti akoby z oka vypadla svojej animovanej verzii z 1959 a dufam, ze Isobelle Molloy este na platne uvidime. Na Disneyovku to bolo prekvapivo nedisneyovske (v dobrom zmysle) a aj ked samotny film prevapivy nie je, patricne som si ho uzil.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/158/693/158693969_01cc99.jpg)
Úkryt (2002)
Zatial najslabsia Fincherovka, co nastastie znamena, ze film je stale na vysokej urovni. Hned pri uvodnych titulkoch je vidiet, ze reziser ma vsetko pevne v rukach a kameraman odvadza zazracnu pracu. Thriller cisto bez zvratov, zakladajuci si len na atmosfere. Herci su dobry, napad tiez, tak v com je teda problem? K jadru veci (zeny uvaznene v dome s lupicmi) sa dostavame velmi rychlo a ostavame tu az do samotneho zaveru. Pocas tych 2 hodin sa cloveku tie vecne hadky medzi zlocincami a nahanacky a zufale pokusy postupne zunuju. Dobrak Whitaker ukludnuje atmosferu, nikto sa neocita v naozaj vyhrotenych situaciach a je coraz jasnejsie, ze uz len pomaly cakame na happy end.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/158/381/158381452_33c445.jpg)
Zopár nenormálnych aktivít (2014)
Z roka na rok su potomkovia Scary Movie stupidnejsi. Scenar od cernocha s cernochom v hlavnej ulohe poskytol mozno najrasistickejsi film v historii, pocnuc vyprazanym kuratom, ciernymi znasilnovacmi v base, ghetto recami, rasistickymi manzelmi a policajtami a konciac cernoskami odsudzujucimi medzirasove vztahy. Tak 40% casu tvori Wayansovo zoskupenie vsetkych rasovo stereotypnych vtipov, dalsich 40% casu nieco rozbija alebo otrtkava a zvysnych 20% tvori jeho vykradanie sameho seba. Niektore casti su takmer 100% okopirovane z jednotky, snaha ozivit to ziadna. Nepatrim k tym ludom, ktory sa samolubo usmievaju pri Allenovskych komediach a s frknutim ohrnaju nosom nad inymi typmi humoru. Kludne sa rad pobavim aj na sexualno-fekalnych parodiach ako Hounted House, pokial v sebe maju aspon trochu originality a nepredvidatelneho humoru. Nanestastie v tomto pripade vo filme mozete citat ako z ruky - Mexican si robi srandu zo stereotypov a o chvilu nato sa vezie okolo v lowrideri za zvuku klasickej melodie s rodinou, aby si nakupili civavy. Podobne scenky ako mlatenie gumeneho gurata, babiky, krabice, nocnych motylov su tak otrepane, ze sa nezasmejem ani nasilu. Jedna hviezdicka je zato, ze pri kadencii s akou sa valia vtipy sa naslo zopar momentov, kedy som sa zasmial.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/545/165545879_a5cc40.jpg)
Susedia na odstrel (2014)
Par dobrych vtipov a napadov, ale v podstate len zbierka klasickych klise z teen komedii. Clovek si pozerani uvedomi o kolko originalnejsie a zabavnejsie je napriklad take Superbad alebo 21 Jump Street. Po uvode v style "mame dieta a nas zivot sa meni" nasleduje par house parties, zopar praktickych vtipkov a zaverecna tretina, ktora uz je takmer uplne bez humoru. Ako oddychovka na vecer moze byt, ale inak sklamanie.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/443/167443553_gj13da.jpg)
Hľadám Amy (1997)
Kevin Smith si vie dialogy vychutnat s rovnakym stylom ako Tarantino. Ako vo vsetkych svojich filmoch, aj tu zahadzuje Hollywoodske konvencie a klise a rozprava svoju romanticku historku, ktora je znacne odlisna od klasickych romantickych cukrkandlov s nerealnymi pribehmi. Chasing Amy v sebe spaja rady do zivota uzitocnejsie nez latinske vyroky, realistickejsi pohlad na vztahy, komiksovy svet a Smithov netradicny, no sugestivny humor. Oddychovka, ktora nestavia na pribehu ani efektoch, ale rafinovanych a zabavnych dialogoch a monologoch.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/166/010/166010712_e603f2.jpg)
Čas zabiť (1996)
Joel Schumacher vo svojej najlepsie forme, v emociami nabitej sudnej drame. To boli casy, ked Samuel L. Jakcson nebol zredukovany na drsnu madafakujucu figurku, Bullock dokazala ovladat svoju neplastikovu tvar, McConaughey predvadzal to co v True Detective, Sutherland si vychutnaval svoju zloducharcinu a Spacey ocaroval, ale napokon on vzdy. Silna tema rasizmu na konfederacnom juhu USA, znasilnenie dietata, vyostrene situacie a samozrejme velkolepy zaver. Na tomto type filmov nemam rad to, ze vsetci biely zvyknu byt zobrazovani ako rasisticke monstra a cierny ako ubohe obete. A time to kill vsak nastoluje rovnovahu, lebo ukazuje, ze nenavist je medzi oboma skupinami ambivalentna (Kingov spolupracovnik kriciaci na McConaugeyho ze je cracka apod.). Zaverecna rec je fenomenalna, simplicitna a zaroven zdrcujuco emotivna. Skoda len ten dlhej stopaze, keby sa to skratilo o takych 20 minut, tak by bolo vsetko tip-top.