Ender66

Vojnových filmov/seriálov zobrazujúcich vojnové konfliky novoveku je veľa. 50% z nich sa ale venuje 2. svetovej vojne a iba niekoľko málo zabrdne do najnovších (posledných 15 rokov) konfliktov. A tie sú potom často diametrálne odlišné od “druhosvetovojnových“ či “rákosnickych”. Odlišných z dôvodu, že aj moderné konflikty a spôsob ich vedenia sú iné. Vojna v Iraku trvala 28 dní a vyžiadala si na americkej strane 3993 obetí (iba na porovnanie v druhej svetovej vojne stratili Američania vyše 400 000 vojakov). Iračania svojím počtom, výcvikom a tobôž výstrojom (aj keď v GK mariňáci z 1. prieskumnej na tom tiež neboli zasa až o tak dobre, keďže aj vychytávky na svoje humvee si museli objednávať cez e-bay:)) nesiahali Američanom ani po členky. Kto čaká, že bude GK niečo na spôsob Band of brothers môže byť sklamaný. Akcie je v seriáli málo a keď dôjde k bojom sú rýchle a s jasným výsledkom. Vojaci teda poväčšinou nebojujú, ale kecajú o “veľkých pravdách“ (napr. že keď muž pozerá porno nechce tam vidieť tvár duda, ktorý babu nakladá), hláškujú, serú na prenosných šerbľoch (často aj za extrémnych podmienok), masturbujú, strachujú sa o život J. Lo a inými spôsobmi zabíjajú voľný čas. Vrámci plnenia povinnosti jazdia Irakom, obdivujú jeho krásy, spoznávajú jeho milých obyvateľov a šíria demokraciu. Kde obdivovaním sa myslí “kobercové” obstreľovanie miest plných civilistov, spoznávaním ľudí strieľanie do každého Iračana (vrátane civilistov), lebo v istom okruhu od cieľa misie je považovaný za nepriateľa každý a šírením demokracie denné zisťovanie potrieb civilistov v oslobodenom Bagdade no večerné stiahnutie sa do táboru, zatiaľ čo okolo dochádza k vybavovaniu účtov medzi obyvateľstvom. Kritiku vedenia konfliktu v Iraku najlepšie vyjadrí posledných 5 minút filmu kde si 1. prieskumná za doprovodu The man comes around od Johnyho Casha púšťa zábery z celého víťazného ťaženia. Pozerať video až do konca zvládne iba najjednoduchší chlapec roty Trombley... Na záver môj obľúbený dialóg v ktorom traja vojaci “predabovávajú” rozhovor ich veliaceho s Iračanci. K nemu dojde po tom, ako amíci nechali zhodiť xy ton bômb naprázdno, lebo si pomýlili svetlá dedinky vzdialenej 40 km s približujúcou vojenskou kolónou nepriateľa vo vzdialenosti 15 km. Veliaci sa potom s irackým prekladateľom snaží dodatočne nájsť nejaký vrak ktorý by mohli dopraviť na miesto bombardovania a ospravedlniť tak jeho použitie. VOJACI- Vole, co si myslíš že si říkaj? VELIACI- Promiň, Meeshi. Řekni tomuto muži, že přicházíme jako přátele. PREKLADATEĽ IRAČANOVI- Vole, mùj velký americký přitel tady s tebou pořádně vyjebe, jestli nám neukážes nějaké vybuchlé tanky. ARABÁČ- Habadabada? Daba daba. PREKLADATEĽ- Vole, tihle Iráčané milujou fakt, že jsme tady. Kurevsky milujou svobodu a myslí si, že ty firebally minulou noc byly kurevsky vychytaný, vole. Vy američané jste zabili mnoho písku. Ten písek, byl VELICE zlý.

Keď som bol malý chcel som byť presne ako Jean Claude. Po vzhliadnutí JCVD som sa utvrdil v presvedčení, že právo nakoniec nemusela byť až taká zlá voľba :)

Pamätám sa, že po dopozeraní seriálu som veľmi dlhú dobu každý týždeň na nete kontroloval či už nevyšlo pokračovanie na ktoré som sa tak tešil. Po vyše roku som sa dočkal. A s ľútosťou musím konštatovať, že by bolo lepšie keby Life after death nikdy svetlo sveta neuzrelo. Začalo to vypálením Das Waffle Haus. To naserie, ale cez tento nehorázny a nevyprovokovaný útok scenáristov by som sa ešte preniesol:). Lenže oni pomenili aj kasting. A to naserie viac. Filozofa Ruba sypajúceho s plnými ústami životné múdrosti vymenili za Henry Ian "brotha" Cusica. Chlapec sa snaží ale jeho postava je ťažko nudná a zle napísaná. Lenže oni mi parchanti siahli aj na Daisy. Daisy Adair. Hraná mojou milovanou Laurou Harris. Herečkou ktorá všetky repliky o fajčení vtákov, lízaní gulí slávnych osobností a iné podobne ladené mňamôstky prednášala s ohromnou dávkou nonšalantosti a šarmu. Sarah Wynter jej nesiaha ani po kotníky (scéna kde predvádza na pódiu Shejkspíra je vrcholom trápnosti). Seriál ale zlyháva aj na ďalších frontoch. Príbeh je vyložene nudný a predvídateľný (nezahrávať sa s osudom lebo ten Vám to vráti dvojnásobne) a postavy sú až na George a jej sestru iba povrchne načrtnuté. Buď sa správajú inak ako v seriály (to že Roxy, ktorá Ruba milovala sa cez to preniesla slovami, že tam už viac nie je aby vytváral pravidlá neberiem), alebo sa vôbec, resp. v malej miere nadväzuje na veci ktoré boli v seriály načrtnuté ale nedokončené ako napr. začínajúci vzťah Masona a Daisy (opäť raz to že ju čaká po predstavení s kytičkou v ruke sa mi zdá málo). Tak jedinou zaujímavou časťou filmu je sledovať vývin George. Od momentu keď hajzlík z vesmíru ukončil jej životnú púť prešla dlhú cestu. Zmierila sa so životom (a smrťou), našla si priateľov ktorých počas života z vlastnej vôle nikdy nemala a prijala zodpovednosť za seba aj jej činy. Way to go George! Veľká škoda, že rozlúčka s mojím obľubeným seriálom pre mna osobne okrem vyššie uvedeného nemala čo ponúknuť. 6/10.

Ľudské vzťahy sú mimoriadne zložitá vec. O to viac zložitá keď na ich vývin vplývajú vonkajšie okolnosti, ktoré samotní ľudia nemôžu ovplyvniť. Preto sa môže stať, že milujúca matka Kirsti posiela na začiatku svojho syna do bezpečia Švédska aj napriek tomu, že jej jeho neprítomnosť trhá srdca, aby neskôr musela ťažko voliť medzi láskou k nemu a mužom do ktorého sa počas vojny zamilovala. Tak sa môže stať, že mladý Eery, ktorý sa po príchode do cudziny pokúšal vrátiť domov k milovanej mame všakovakými spôsobmi sa neskôr návratu domov bráni a volá mamou svoju "pestúnku" Sigil. Tak sa môže stať, že Sigil zničená po smrti svojho dieťaťa presvedčená o svojej vine a o neschopnosti znovu ľúbiť nejaké dieťa, nieto ešte nejakého prišelca zo Švédska dospeje neskôr do štádia dokonalej nesebeckej lásky k nemu. A tak sa môže stať že odpoveď na otázku kto je Eerimu Äideistä Parhain nedostaneme. 10/10.

Tento film je ďaľším dôkazom toho, že niekedy naozaj JE lepšie keď autor niečoho veľmi dobrého tesne po jeho dokončení zomrie (každý z Vás nech už si doplní preferovaný druh smrti). Pri pozeraní Clone Wars som trpel podobne ako pri Episóde 1. Je to takmer tak detinské (všetkých čo si myslia, že je malý Hutt zlatulinký ale upozorňujem, že z neho vyrastie bezcitný mafiánsky šéf ktorý bude mať na svedomí tisíce nevinných životov:)), postavy sa správajú skoro tak demetne a dialógom do dokonalosti Epizódy 1 tiež veľa nechýba. Akurát Ahsoke sa jej priblblosťou podarilo prekonať akéhokoľvek Jedia kdekoľvek inde. 6/10.

Najprv som chcel písať normálny koment ale potom som si spomenul na text tejto klasiky. Enjoy devribody a ja si môžem odškrtnúť tentomesašný weird koment:)) - A co má být tak jsem to já, kdo z kola ven musel dnes jít. Cest la vie, co nadělám beztak jsem vás nemusel mít a co má být.

Po vizuálnej stránke krásny film s výborne zvoleným sountrackom a podľa reakcií kamarátov čo komix čítali aj verne spracovaný. S filmom som ale mal rovnaký problém ako s 300 a so Sin City. Dobre sa to pozerá a počúva, je tam pomerne zaujímavý príbeh ALE. Všetky vyššie uvedené kúsky ma vždy zo začiatky “namotali”, ale s postupujúcim časom mi niečo začalo vadiť. Niečo čo som nevedel pomenovať, ale čo mi kazilo filmový zážitok. A pri Watchmenoch som zistil čo to niečo je. CHLAD. Všetko to vyzerá krásne, lenže v konečnom dôsledku sterilne krásne. Postavy bojujú, trtkajú, hláškujú, umierajú ale nezanecháva to vo mne také emócie ako by malo. Nemám pocit že postavy “žijú”. Skôr sa cítim ako keby som zasa raz filmovo zavítal do mestečka Stepford. A to je škoda, lebo inak sú to všetko svojím spôsobom výnimočné filmy. 8/10.

Neverte im ani slovo. Ani xy rokov treningu nespravi z velkej neohrabanej pandy bojovnika a uz vobec nie dracieho. I´ve have also tried and i failed:(.

O problémoch v rodine a hľadaní cesty jeden k druhému, o tom že testovanie atómových bômb v akokoľvek odľahlej oblasti sa v konečnom dôsledku nevypláca (platia za neho nevinní ľudia svojim životom), ale najmä o zrode hrdinu z demokratického pacifistu!

Bratia v zbrani. Už len účasť na tejto tajnej schôdzi z nás robí všetkých vlastizdradcov, ale česť nám nedovolí inak. Všetci ako tu sme by sme radi videli Nemecko v rozsahu a sile akú malo za vlády Friedricha Barbarossu. Každý jeden z nás cíti nehanebnosť Versaillskej zmluvy ako úder päsťou do vlastnej tváre. My, Nemci sme vždy boli a vždy budeme hrdý národ ktorého muži sa nebáli obetovať život pri obrane alebo rozširovaní hraníc našej domoviny. Lenže jedna vec je poraziť súpera v čestnom boji. Tak ako sa to podarilo našim predkom pod velením Fridricha Viliama proti Rakúšanom pri Hradci Králové, tak ako sme rozdrvili Francúzov pod velením Fridricha Karla pri Sedane a položili tak základný kameň novodobého Nemecka. Ale to, čo sa deje v súčasnosti pod vedením toho prašivého psa, ktorý pobláznil tento kultivovaný národ je neslýchanou hanbou. Zverstvá, ktoré páchajú fanatické jednotky SS na civilnom obyvateľstve nepriateľa sú potupou nielen nás samotných, ale aj všetkých našich predkov, ktorí položili svoje životy v čestnom boji pri napĺňaní našeho sna o znovu zjednotenom svätom Nemecku. Bratia, zradiť svoju krajinu je neodpustiteľné. Lenže to nie si my kto zradil, ale súčasná vláda na čele s Hitlerom. Je našou povinnosťou, našou Bohom danou úlohou pokúsiť sa zastaviť toho šialenca skôr ako zničí celú Európu. Nielen kvôli nám, ale najmä kvôli našim detom. Nech žije sväté Nemecko!