Cracker

Temné, mysteriózne až desivé. Higurashi no naku koro ni je zaujímavý projekt, kde sa tá istá udalosť odohráva stále dookola, vždy však s rozdielnymi detailmi a rozdielnym rozuzlením. "Watanagashi-hen" a "Meakashi-hen" sú mojimi favoritmi medzi všetkými ostatnými kapitolami. Zo začiatku som bol trochu zmetený a chvíľu mi trvalo, kým som tomuto anime prišiel na chuť. Zaujímavá vec je, že aj napriek tomu že človek vie kto za tým všetkým stojí, stále sa to snaží spochybniť a aj keď sa udalosti opakujú po x-tí krát, nikdy sa nenudíte. Aspoň tak to teda prebiehalo u mňa. Bez pochvaly nemôžu ostať jedinečne napísané postavy(a to hlavne Rena), niekedy mi vadili tie ich rozdvojené osobnosti, ale aj to malo nejaký dôvod. Som zvedavý, čo ponúkne pokračovanie, podľa užívateľských komentárov sa je načo tešiť.

Skvelý námet v strašnom prevedení. Na film som sa veľmi tešil, už s popisu som to tipoval na skvelý zážitok, no niekde sa niečo pokazilo a moje očakávania boli pochované. Názov je sám o sebe obrovský spoiler, a divák si vopred môže pripraviť vreckovky, mne sa však film pod kožu teda vôbec nedostal. Každodenne napísať príbeh pre svoju chorú ženu s úmyslom ju uzdraviť smiechom, po dobu piatich rokov je spolu s týmto filmom , tá naaaajmelancholickejšia vec akú som kedy videl/počul. Aj napriek tejto dokonalej vydieračke pre mňa film jednoducho nefungoval tak ako mal. Nepáčili sa mi herci, vôbec mi nesadla ani hudba a atmosféra plynula tak pomaly, až som zíval. Na druhej strane príbehy, ktoré písal Saku boli zaujímavé a veľmi poetické. Toť však vše k pozitívam. Možno by prospela kratšia minutáž, možno nie, pre mňa je to tentokrát len za 2*.

Nato, že sa jednalo o príbeh odohrávajúci sa v (japonskej)psychiatrickej liečebni, bola väčšina pacientov "relatívne normálnych". To však vravím len preto, lebo čo sa týka šialenosti, mám od nich jednoducho veľké očakávania. Quiet room ni youkoso je napínavá dráma a naozaj vtipná komédia v jednom. Asuka je živel, žije si bohémskym životom no odrazu sa však prebudí sama v prázdnej izbe, potom čo, na prvý pohľad neúmyselne, zmiešala alkohol spolu s práškami na spanie. Psychiatrická liečebňa, Quiet room, je miesto kde sa ocitla a sama ani nevie čo sa jej vlastne stalo. Plná pochybností pomaly spoznáva ostatné obyvateľky liečebne, nekompromisné sestry a nejasností o jej nehode je čoraz viac. Knock out doktora na začiatku ma dostal do kolien :)

Kar-wai Wong si u mňa vyšliapol na miesto v mojej topke. A to je Chongqing senlin prvý film, ktorý som mal od neho možnosť zhliadnuť. No už podľa týchto dvoch krátkych, romantických príbehov viem, že jeho ostatné filmy ma zaujmú. Jeho štýl podávania príbehu som si zamiloval, takisto má dobré oko na hercov a ucho na hudbu.

Meoooow. Mačky miluje predsa každý, obzvlášť naši rómsky spoluobčania, to však odbočujem od témy. Nyan Koi! je fantasy háremovka, ktorá nás zoznámi ako s problémami stredoškolákov, tak aj s problémami ich domácich miláčikov. Mačky sú internetová senzácia, takže je logické použiť ich v anime a nalákať tak zainteresovanú skupinu divákov. Čo sa týka anime, približne od piatej epizódy sa všetko poserie a príbeh nahradí stará známa šablóna boy-meets-girl. Aspoň že čičiny sa starajú o zábavu, keď už ju Junpei a spol. tak radostne kazia. Anime si aj tak žiada o pokračovanie, buď o druhú sezónu alebo o krátke OVA.

Django, the D is silent. Nebudem sa rozplývať nad tým aký je film dokonalý, to tu už za mňa spravilo +1000 iných užívateľov. Napíšem len že, ďaleko predčil moje očakávania, narehotal som sa do sýtosti a kino plánujem navštíviť opäť. Quentin, herci, scenár, hudba, kamera...perfection.

Navštevovať školu, ktorá má namiesto kultúrnych a športových festivalov každodenne na programe nekonečné súboje o nadvládu, musí byť veľmi hektický spôsob prežitia tých sladkých študentských rokov. Škola alebo skôr arkáda, kde ak chce jedinec dosiahnuť top, musí si postupne podrobiť/pobiť všetkých čo sa mu postavia do cesty, jedného po druhom(niekedy aj po 30-tich). Aby to zas nebolo také ľahké na konci čaká ''final boss'' so svojou neporaziteľnou partou. Niečo podobné som zažil pri Miikeho - Ai to Makoto, to však natočil o pár rokov neskôr, takže sťažovať sa budem inde. Pri písaní tohto komentáru stále premýšľam, ako mám film ohodnotiť. 4-5? Je to vlastne jedno, Miike ma pobavil svojím situačným humorom, držal ma v napätí vyhrotenými scénami, z yakuzi a stredoškolákov spravil moderných samuraiov a ani všetky tie nespočetné bitky neboli na škodu. Ďalej ma okamžite naladil na dvojku a ak bude aspoň spolovice tak dobrá ako prvý film, je sa načo tešiť.

Filmy natočené podľa určitého psychologického konceptu sú pre mňa osobne veľmi zaujímavé. Ak k nim však pridáme ázijskú mentalitu (tajomná,nepredvídateľná), spravíme z nich anime a réžiu prenecháme Satoshi Kon-ovi, tak len takto ľahko vznikne perfektný kultový film. Kon sa vo svojich filmoch snaží podať všetko reálne a to najviac ako sa len dá, nedáva si servítku pred ústa a vždy príde s nejakým odvážnym motívom. Práve preto aj toto anime pôsobí, možno viac reálne ako hraný film, desivé. Perfect Blue je skvelý, zaujímavý, chytrý, dramatický, dômyselný, napínavý, mysteriózny, skrátka úplny, príbeh popového idolu - Mimi-rin odhodlanej, stoj, čo stoj, sa stať herečkou - Mimou. Na svojej ceste sa stretne s náročnými prekážkami, ktoré ju donútia prekročiť jej vlastné racionálne aj morálne hranice. Príbeh so skvelou peripetiou, ktorú si divák uvedomí, až keď mu to dovolí sám režisér, si ma získal od prvej chvíle. Animácie sú typické pre Kon-ov štýl, takže s nimi som problém nemal, tak ako niektorí. Skvele som sa bavil a môžem len odporučiť 6/5*

Lietajúce korytnačky boli tentokrát, až primoc nudné...

Z názvu by človek čakal, že sa bude jednať o napínavú drámu, ktorá má za účel potvrdiť, že pomsta chutí najlepšie za studena. Tento koncept by bol prijateľný vtedy, ak by Ranbou to taiki samozrejme nebol filmom japonským. A keďže táto dráma pochádza z krajiny vychádzajúceho slnka, divák sa môže tešiť na nepredvídateľnú, budem sa opakovať, šialenosť. Namiesto žánru dráma by som skôr priradil komédiu, pretože tento film je o 100% viac vtipný ako dramatický alebo napínavý. Neviem síce či to bolo práve úmyslom režiséra, ale taký dojem vo mne tento film vzbudil. Veď posúďte samy: Nezamestnaný Banjo sa spolu so svojou tehotnou manželkou, Azusou, presťahujú na okraj mesta. Azusa maká v bare zatiaľ čo Banjo sa ''snaží'' nájsť si prácu. V ich susedstve narazia na dvoch podivínov Nanase a Hidenoriho. Hidenori sa snaží(a trvá mu to len takmer poltucet rokov) vymyslieť plán ktorým by sa pomstil Nanase za udalosť ktorá ho pripravila o rodičov. Ona však svojho onii-chana miluje, poslušne čaká a každý večer sa netrpezlivo spytuje či jej onii-chan, konečne vymyslel pre ňu nejaký trest. Odtiaľto sa všetko prenádherne pomotá a vznikne z toho kaša ala prepnutý Nihonjin. ALE, stále je to vtipné. Plusom sú starí, dobrí herci ktorí podali väčšinou kvalitné výkony a bez nich by tento film nebol tým čím je. Pomaly strácam nádej že sa od japoncov dočkám filmu, ktorý by sa za každú cenu nesnažil byť hrrr-brrrr a bol aspoň o kúsok viac seriózny. Vengeance Can Wait - voľný preklad, no a pomsta čaká a čaká, neprichádza, film končí a ja pomaly zabúdam :)