Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Horor
  • Akčný
  • Komédia
  • Thriller

Recenzie (287)

plagát

Dievča s perlou (2003) 

Sám som prekvapený z môjho vysokého hodnotenia. Dej filmu prakticky neexistuje, napriek tomu som bol celý čas napnutý jak struna - taká hustá ťaživá atmosféra z neho vyžarovala. Celé to stojí na kvalitných hereckých výkonoch, dobrej práci s kamerou a už spomínanej napätosti. Suma sumárum, ku koncu filmu som si hovoril, že toto budú typické jednoznačné 3*, ale pri absolútne poslednom zábere na skutočný obraz som dostal akýsi čudný pocit, že musím dať 4* (i keď veľmi veľmi tesné)

plagát

Ty, ktorý žiješ (2007) odpad!

Tento nehorázny zlepenec u mňa od kategórie odpad nezachráni ani tá jedna jediná (skutočne) vtipná scénka s obrusom. Všetko ostatné bola len veľká absurdná nuda, ktorá s komédiou nemala absolútne nič spoločné.

plagát

Tenká červená čiara (1998) 

Tento film by sa dal vystihnúť tak trochu ako premárnená šanca / potenciál. K vojnovým filmom z WW2 z produkcie USA mám skôr negatívny vzťah a zvyknem sa im vyhýbať, tento však na začiatku nasadil latku hooodne vysoko. Presne tak - začiatok bol brilantný: tá atmosféra na lodi, hudobný podmaz, typické ticho pred búrkou, divák je v napätí, čo sa bude diať. Postupne sa však atmosféra vytráca a strieľacie scény sú navyše dopĺňané nejednoznačnými (a často nudnými) filozofickými okienkami, ktorých mohlo byť radšej menej ako viac. Pozitívom aspoň pre mňa je fakt, že sa tu vyskytujú moji obľúbení herci John Cusack a Sean Penn. Ale to na vyššie hodnotenie nestačí.

plagát

Moulin Rouge (2001) 

WTF a to malo byť akože čo ???

plagát

Osvietenie (1980) 

Jeden z vrcholných počinov filmovej histórie. Nehorázne geniálny film. Atmosféra a herecký výkon Jacka Nicholsona sú bezchybné - to netreba bližšie rozoberať. Čo mňa však na Shiningu fascinuje je to, akou obrovskou precíznosťou sa vyznačuje každý jeden záber. Ako keby každá scénka bola natáčaná dovtedy, kým nebola stopercentne dokonalá (ono to vlastne takto nejak pri natáčaní asi aj bolo). Po dopozeraní ma napadla iba jedna malililinká výčitka - myslel som si že sa to zdá iba mne, ale ako tak pozerám, rozhodne som nebol jediný. Totiž Nicholsonov prerod v psychopata nie je postupný a plynulý, je príliš rýchly a rázny. V jednom momente je ešte (akože) normálny, v ďalšom už nie. Už na začiatku filmu totiž pri pohľade na neho to šialenstvo jednoducho visí na vlásku, ale toto je absolútna maličkosť a treba ju zahodiť rýchlo za hlavu, lebo neviem si predstaviť herca, ktorý by sa do tejto úlohy hodil lepšie.

plagát

Čierna labuť (2010) 

Napriek výborným recenziám mňa tento film neoslovil, ale neviem ani presne popísať prečo. Najpravdepodobnejšie mi nesedel štýl jeho rozprávania. Všetko mi v ňom pripadalo prehnane vyšpikované až do úplnej krajnosti, pričom mi to nesedelo v súvislosti s tým, že išlo (ak som dobre pochopil) o jedno vystúpenie. Tak nechápem prečo až toľko emócií okolo toho - veď ak sa nepodarí byť dokonalým dnes, podarí sa to niekedy nabudúce. Ale fajn, uznávam - nie som z brandže, asi nedokážem pochopiť precítenosť baletiek hraničiacu v tomto prípade s posadnosťou. To, že celý nácvik predstavenia (čo malo byť asi to najdôležitejšie) bol odsunutý na vedľajšiu koľaj a podsunutý len tak akože, aby sa vyplnil čas by mi až tak nevadilo, ale dosť ma rozhodilo zistenie, že čím viac bude človek masturbovať, tým bude jeho vystúpenie lepšie :). Vo filme som nenašiel ani jednu sympatickú postavu, čo ja vnímam ako veľký problém. Najväčším pozitívom tak pre mňa zostáva horrorová sekvencia tesne pred finálnym veľkolepým vystúpením.

plagát

Biela stuha (2009) 

Teda musím priznať že takto zvláštne netypický film som ešte nevidel. Pomalé tempo, dlhá stopáž - človek by si pomyslel že sa musí pri ňom semtam nudiť, ale to kdežeeeee. Nielenže je v podstate celý film o podrobnom vykresľovaní postáv, ale každá scéna, každý okamih je vypiplaný do poslednej bodky. K tomu pripočítajme famózne herecké výkony, ťaživú atmosféru, ktorá by sa dala krájať a to dokonca aj vtedy, keď sa nič prelomové nedeje. Divák len čaká, kedy už konečne niekomu prasknú nervy a spraví poriadny bordel, vykričí do ksichtu, lenže nesmie, každé poníženie treba prehltnúť: autorita je totiž posvätná vec. Nuž, nechcel by som žiť v tamtej nasilu naškrobenej, poslušnosť vyžadujúcej dobe, aj keď dnes to tiež neni bohviečo.

plagát

Monty Python: Zmysel života (1983) 

Tak toto bol krutý zápas: vtipné scénky verzus trápne scénky. Tie vtipné žiaľ utŕžili poriadny debakel. Scéna so zákopom a zvracaním boli vydarené, ostatné išli mimo mňa. Asi som na tento štýl humoru ešte nedospel.

plagát

[Rec] 2 (2009) 

Začiatok absolútne perfektný. Ten vstup do baráku, kde sa čosi stalo - my z prvého dielu vieme presne čo, tí vo filme zaiaľ moc nie. Špičková úvodná prehliadka podkrovia, nervydrásajúca scéna v šachte. Veľmi sa mi páčil prechod z jednej kamery do druhej - v tých najnapínavejších momentoch kedy divák čaká čo sa bude diať, dôležitá kamera zlyháva a my si na chvílku trošku oddýchneme a pozrieme sa ako partia blbečkov na streche robí kraviny s nafukovacou Ančou. Všetko funguje dokonale a ja sa teším ako odkliknem 5 hviezdičiek - ale ten koniec, preboha, ten koniec. To bolo utrpenie. REC si nikdy na logiku nepotrpel, ale to správanie postáv v závere to už bolo moc, do toho pridajme nejaké tie náboženské formulky a 1 hviezdičku máme bohužiaľ fuč.