Recenzie (550)
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/347/164347469_14c86e.jpg)
Vyproštění (2020)
Veľmi výživné a mäsité akčné scény inšpirované školou Johna Wicka, avšak natoľko podkopávané podpriemerným scenárom, že zážitok vie rýchlo vyšumieť z hlavy.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/215/165215919_f58f56.jpg)
Most (2011) (seriál)
Najlepší superlatív, aký viem Bronu dať je to, čo som si vlastne uvedomil po dopozeraní prvej série - a to, že je to seriálový ekvivalent Nesbových najlepších detektívok. Štyri série s našlapanými zápletkami, silnými, omylnými postavami, kruté zvraty na míle vzdialené od zaužívaných plotpointov Hollywoodu a štyri výborné prípady.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/165/679/165679796_d6d4c6.png)
Papírový dům (Netflix verze) (2017) (seriál)
Prvé dve série dopozerané s maximálnym sebazapretím a vlastne len vďaka akémusi masochistickému potešeniu z toho, akú stupiditu scenáristi vpíšu do deja a ktorá postava sa zachová čo najviac nelogicky. A to pritom po prvých dieloch cíti človek isté nadšenie zo slušne dávkovanej akcie a je zaujatý spoznávaním charakterov lupičov, no diel po dieli sa nenápadne vkrádajú scenáristické barličky, ktoré prechádzajú cez logické kiksy až k absolútnym oko-prevracajúcim plot-holes, ktoré urážajú inteligenciu diváka a podkopávajú celý seriál. Čerešničku na torte si však zaslúži hlavná vyšetrovateľka - tak zúfalo zle napísanú postavu som nevidel už neviem koľko. Koniec úboho predvídateľný a plný klišé, ostáva mi rozum stáť nad vysokým hodnotením, len vďaka ktorému som sa do tohto seriálu pustil. A to, ako si každá druhá postava (vrátane úžasnej hlavnej vyšetrovateľky) vytvorí ľúbostný vzťah na život a na smrť s človekom, ktorého pozná sotva 48h, to je na smiech.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/137/164137707_4a8180.jpg)
1917 (2019)
Malý technologický zázrak, ktorý Roger Deakins povyšuje na veľký umelecký zážitok, a ktorému duo Newman-Mendes už tradične vtláča silné emócie. Premisa veľmi, veľmi jednoduchá, ale film je jednoducho audiovizuálne médium a všetky jeho možnosti sú v 1917 v plnej kráse predvedené.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/091/164091097_2c0efc.jpg)
Na nože (2019)
Trochu by som ubral na tej sláve, pretože Knives Out nakoniec nie je nejakým žáner definijúcim filmom či detektívkou dekády. Je to mierne svojská (istými postavami a humorom) Christieovka, ktorá má celkom chytrý scenár, áčkových hercov a fungujúci zvrat na konci. Zabavil som sa, no z repertoára Agathy by sa dalo vytiahnuť 30 ďalších príbehov s podobnou šablónou a previesť s nejakou režijnou invenciou na filmové plátno, takže o prílišnej originalite či nápaditosti nemôže byť reč.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/167/093/167093975_885641.jpg)
Mandalorián (2019) (seriál)
1. séria - 75% Hrozne nevyrovnané. Prvé dva, tri diely, aj keď majú ďaleko do dokonalosti, navnadia dobrou atmosférou, hudbou, príbehom a zvýraznia ten evidentný veľký rozpočet - a potom prídu ďalšie 3 diely, ktoré točili a napísali ľudia, ktorí zrejme zaspali dobu o 30 rokov a neuvedomujú si, že epizodický formát je prežitok. Keby aspoň tie epizódy sú samé o sebe zaujímavé, ale ony sú nudné, predvídateľné, s Bčkovými side postavami a scenárom jak z Xeny. A potom prídu posledné dva diely, zas sa focus presunie na hlavný príbeh a kvalita sa vyšvihne o dva stupienky vyššie. Pri 8 dielnej sérii je toto ale hriech.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/993/163993189_df1027.jpg)
Zaklínač (2019) (seriál)
1. séria - 80% Milujem hry a milujem knihy a dalo sa čakať, že materiál tohto rozsahu bude pre Netflix fuška (vždy som dúfal v HBO, ale čo už). A ono je to v podstate milé prekvapenie, pretože to najpodstatnejšie funguje - Cavill ako Geralt, nosná dejová linka a väčšina adaptovaných poviedok. Škrípe to v castingu (Vilgefortz mi príde ako najväčšia chyba, Yennefer mi úplne nesadla, Triss je taká...zvláštna, ale zase napr. Stregobor, Renfri a Tissaia sú skvelé, ale to sú značne vedľajšie postavy) a v exekúcii niektorých dejových línií - Yenina backstory a hlavne poviedka Hranice možností sú na hrane podpriemeru (a Villentretenmerth je výsmech). Pre neznalca predlohy naviac musia byt časové skoky mätúce a predovšetkým sú zbytočné, chcelo by to viacej priamočiarosti. Ale ináč som spokojný.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/062/164062611_e0e010.jpg)
Star Wars: Vzostup Skywalkera (2019)
The Last Jedi s odstupom času vnímam ako pochovanie môjho nadšenia v univerzum Star Wars, čo do veľkej miery aj ovplyvňuje to, ako som Rise of Skywalker vnímal a hodnotil. To, čo ale Abrams u poslednej epizódy predvádza, je fraška. Nedá sa, jednoducho nedá znegovať celá ôsma epizóda, pretože ten film jednoducho existuje a treba ho uznať aj napriek tomu, že s ním kategoricky nesúhlasím, no to je presne to, čo režisér urobil. Strašne z toho páchne damage control a zúfalá snaha nalákať fanúšikov do kín - návrat Palpatina je skrz naskrz priehľadný, samoúčelný a stupídny plot point. Frenetické tempo filmu tu akoby slúži na to, aby sa divák nezamýšľal nad logikou scén a príbehu, ale len aby ochkal nad akciou a nostalgiou. A pritom nefunguje ani jedno z toho. Nostalgia je opäť, ako takmer všetko v tomto filme, prvoplánová a akcia je prekvapivo (lebo Abrams vie lepšie) nevýrazná a neoriginálna. Dialógy sú častokrát čistý cringefest, vtipy nefungujú a ešte aj ten Palpatine má fakt priblblé repliky. Koniec je nezvládnutý, vycucaný z prsta a pri poslednej scéne Rey a Kyla som sa nechtiac rozosmial nad absurdnosťou scény (čo zámer určite nebol). Nečakal som záchranu série po zlom Poslednom Jediovi, no Abrams sa prekonal a vytvoril snáď ešte horšieho mačkopsa. Treba rýchlo zabudnúť na celú novú trilógiu.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/795/163795285_7a5799.jpg)
Irčan (2019)
Už dávno som prestal dúfať, že by sa hereckí velikáni starých mafiánok dali znova dokopy na jednu poslednú bombu - a potom Scorsese oznámil Irishmana. A že je to skutočne epos, ktorý dostál svojim očakávaniam. Pacino, DeNiro a Pesci tu podávajú svoje dobre známe excelentné výkony (zvlášť Pesciho je radosť opäť niekde vidieť a kradnúť si scény pre seba) a aj keď by film potreboval trošku skrátiť v prostrednej časti, v závere stále vytvára ucelený obraz života jedného gangstera, ktorý na sklonku života reflektuje nad svojimi voľbami. Veľmi, veľmi silný zážitok.
![plagát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/163/823/163823918_6fc912.jpg)
Joker (2019)
Že sa ultimátneho Jokera dočkám od režiséra Hangoveru a Road Tripu by som nečakal ani v najdivokejších snoch. Drsná, surová, psychologicky prepracovaná štúdia charakteru, ktorá núti pokladať si ťažké otázke o spoločnosti, empatii a správaní k "odlišným" ľuďom. Čo je skutočne zaujímavé je to, že len málo filmov neobsahuje skutočného protagonistu, kladnú postavu - divák síce sprvu veľmi ľahko s Arthurom sympatizuje, no s pribúdajúcimi minútami sa sympatie pozvoľna menia na zhnusenie pri násilných scénach, ktorých je poskromne, vďaka čomu pôsobia tak silno na diváka, ako katarzne na Arthura. A vystihnúť takto delikátnu rovnováhu, kde Joker funguje v obidvoch rovinách, za to vzdávam hold Phillipsovi. Joaquin je na inom leveli, jeho herecký výkon je v každej scéne polhcujúci (ten smiech je zahraný tak bravúrne, že som pozeral s otvorenými ústami) a spolu s kinematografiou a farebnou paletou povyšujú ten silný scenár na papieri na skutočné umenie.