tartan

Marvelovské univerzum expanduje už aj vo vesmíre. A to mimoriadne zábavným, epickým a, samozrejme, príslušne dychberúco akčným spôsobom. Najväčším plusom tejto najnovšej marvelovky je však podarená partia nadmieru charizmatických, ehm, hrdinov. Najväčším mínusom je naopak otrepaný dej, videný v poslednej dobe v tej či onej variácii v takmer každom podobnom filme. Sympatickí a hlášky chrliaci hrdinovia, skvelé triky a parádna akcia to však pre tentokrát zachraňujú. A ten sieťový obranný manéver xandarských stíhačiek, to bolo naozaj niečo. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednote je sila. We are Groot ;-)

Po v podstate zbytočnom Burtonovom remaku z roku 2001 sa zdalo, že sa túto superklasiku z 1968-ho, ktorá sa dočkala celej rady kvalitou prudko zostupných pokračovaní, už neoplatí "prerábať". Po 10 rokoch však prišlo Zrodenie planéty opíc a prekvapujúco skvelý film, kde výborne fungovalo skoro všetko, ale hlavne emócie. Caesarovo "No" vtlačilo do stoličky snáď takmer každého diváka a kombinácia hereckého "predhrávača" (v tomto prípade fantastický Andy "Glum" Serkis) a kompletne digitálne vytvorených opičích postáv dosiahla novú úroveň perfektnosti. POZOR, MOŽNÉ SPOILERY !!! Po troch rokoch prichádza pokračovanie s názvom Úsvit planéty opíc, ktorý sa dejovo odohráva 10 rokov po predchádzajúcom filme. Opice žijú vo svojom domove hlboko v lesoch a živého človeka už nestretli celé dva roky. Zdá sa, že ľudstvo definitívne vyhynulo na následky "opičieho víru", ktorý naopak znamenal začiatok nového života pre opičie spoločenstvo. Ľudia sú však odolní parchanti a časť z nich prežíva v ruinách miest (teda aspoň v prípade nášho San Francisca), ale dochádzajú im zásoby energie a tak sa rozhodnú spustiť starú vodnú elektráreň v lese a pritom narazia na utešene sa rozrastajúcu opičiu skorocivilizáciu. Napriek istým (viacmenej naivným) snahám z oboch strán nevyhnutne dochádza ku konfliktu a film na svojom konci speje k nadchádzajúcej vojne medzi ľudskou rasou a opicami. KONIEC MOŽNÝCH SPOILEROV Pokračovanie možno nemá údernosť prvého filmu, ale stále ide o špičkový postapokalyptický sci-fi s fantastickými trikmi, kde opice (Andy Serkis opäť ako Caesar je jednoducho famózny) neuveriteľne prehrávajú svojich ľudských protihráčov a zároveň im dávajú na frak aj vo finálnej bitke (v nej je pozoruhodná najmä kamera pohybujúca sa spolu s obrneným vozidlom a synchrónne sa otáčajúca s jeho delovou vežou). Tak ako v prvom filme, aj tu na mňa emócie stopercentne fungovali, dejová neodvratnosť konfliktu medzi ľuďmi a opicami bola viac ako dostatočne odôvodnená a vizuál filmu je jednoducho v každom detaile úžasný.

Pamätáte si ešte na skvelú komédiu s Billom Murrayom ako rosničkou zobúdzajúcim sa stále do toho istého dňa? Tak teraz si to predstavte ako nadupanú vojnovú sci-fi o boji ľudstva proti mimozemskej invázii, kde si (pôvodne) zbabelý dôstojník Tom Cruise opakuje útok proti emzákom, až...kým nepríde ku klasickému hollywoodskemu koncu. Ale medzitým je množstvo naozaj výbornej akcie, miestami brutálne odľahčenej, podobne vymakaný postupný tréning a dolaďovanie bojovej taktiky a stratégie. To všetko by možno bolo dosť dobré aj tak, ale celé to funguje na výbornú najmä vďaka Cruisovej (pôvodne) podobne postihnutej parťáčke (Emily Blunt) a stopercentne fungujúcej vzájomnej chémii medzi nimi dvoma. U Toma ten prerod až tak celkom neberiete, ale keď sa pozriete do tváre Emily Blunt, a že je tam tých pohľadov pár, tak jej jednoducho veríte, že 300x prežila vlastnú smrť. Cruise je mimochodom asi posledný akčný dinosaurus z uplynulého storočia, ktorý nepotrebuje paberkovať v n-tých Expendables, ale utiahne sám veľkorozpočtový film tohto typu. Z ostatných hercov nezapadnú B. Gleeson ako skeptický generál a s chuťou si svoju úlohu seržanta užívajúci Bill Paxton (spomínate na Votrelcov?). Takisto musím kvitovať, že sa tentokrát nebojuje o Ameriku, ale o Európu, s celkom jednoznačnými narážkami na obe svetové vojny - inváziu na francúzsku pláž netreba asi bližšie rozoberať, spomínaná bitka o Verdun zase odkazuje k jednej z najväčších a najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny.

Zaujímavý a funkčný remake starej akčnej klasiky (no, starej), s výrazne aktuálnym a satirickým spoločensko-politickým podtónom, kvalitnými a snaživými hercami, uveriteľnými emóciami (o tie tu ide hlavne - súboj medzi ľudskou podstatou a robotickou časťou Alexa Murphyho je najzaujímavejšou zložkou filmu) a v neposlednom rade, samozrejme, s pomerne slušnou a primerane brutálnou akciou. Veľa som od toho nečakal, o to príjemnejšie som bol prekvapený.

Lepšie ako jednotka, ale stále najslabšie z marvelovského univerza. Keby Thor nemal svojho podareného brata, nebolo by veľmi ani na čo pozerať.

Už prvý film o "Kapovi" bol veľmi príjemným prekvapením. Zimný vojak tento pozitívny pocit z prvého Avengera ešte viac umocňuje a robí z neho (určite u mňa) najlepšie a najkvalitnejšie podaného marveláckeho superhrdinu vôbec (Tony prepáči). Na postavu, ktorá svojím idealizmom a naivitou vzbudzovala z marvelovského univerza zo začiatku asi najväčšie rozpaky, je tak vďaka vierohodne podanému psychologickému prístupu a skvele zvládnutej akcii, ako i správnej chémii medzi postavami (čo všetko napríklad Thorovi bolestne chýba) radosť pozerať. To všetko drží pokope solídny dej, zjavne odkazujúci ku klasickým polittrilerom 70. rokov, ako boli napr. Tri dni kondora - nie nadarmo tu hrá R. Redford ;-) Apropos, akcia. Bratské režisérske duo Russových nám v Zimnom vojakovi servíruje starú, dobrú kontaktnú akciu (na lodi), masívnu pouličnú prestrelku v štýle Mannovho Neľútostného súboja (na zemi), a to všetko korunuje, samozrejme, príslušne mohutným CGI finále (vo vzduchu). Každý si teda príde na svoje ;-) Kapitán Amerika je rozhodne ten najsprávnejší superhrdina a hoci sa zdalo, že bude aj najnudnejší, presný opak je pravdou.

Filmári sa radšej mali držať Herodota ako Millera... vznikol by ďaleko zaujímavejší a lepší film. Je síce pravda, že už otec histórie vo svojom diele občas fabuloval a nedostatok podrobností (napr. chýba presnejší popis námorných bitiek pri Artemisiu a pri Salamíne) otvára širšie možnosti pre "umelecké" interpretácie, ale v tomto filme to už jeho tvorcovia silne prepaľujú - niekoľko príkladov: Dareios a jeho syn Xerxes SA NEZUCASTNILI bitky pri Maratóne; Themistokles v nej síce bojoval, ale NEBOL hlavným gréckym vojvodcom (to bol Miltiades); Artemisia bola iba jednou z Xerxových námorných veliteľov (hoci určite výnimočnou; jednoducho aj preto, že bola žena - Herodotos jej venuje tak veľa pozornosti aj preto, že bola kráľovnou v jeho rodnom Halikarnasse), ale rozhodne nie hlavnou (pod svojím priamym velením mala iba 5 lodí); Sparťania sa k spojenému gréckemu loďstvu pripojili už pred Artemisiom, dokonca hlavným veliteľom bol spartský vojvodca (Eurybiades), hoci de facto hlavné slovo mal Themistokles (Aténčania jednoducho dodali najviac lodí - nie 50, ako je spomenuté vo filme, ale skoro 200) - musel však ostatných veliteľov o správnosti svojej stratégie najskôr presvedčiť (a neváhal pri tom použiť aj úplatky); celá bitka pri Salamíne, tak ako je zobrazená, je úplný nezmysel atď. Na druhej strane ale trebárs Herodotovmu opisu zodpovedá zobrazenie prvého dňa námornej bitky pri Artemisiu, kde grécke lode zaujali kruhovú formáciu (hoci o reálnosti takejto formácie sa historici doteraz sporia), ale použitie niečoho na spôsob gréckeho ohňa vyše vyše tisíc rokov pred jeho vynájdením, to už je totálny úlet. Podtrhnuté a podčiarknuté, 300: Vzostup impéria je z historického hľadiska zlý film, z hľadiska filmového ale na tom nie je oveľa lepšie a nezachraňuje to ani výborná Eva Green ako psychopatická admirálka a vražedkyňa Artemisia (jej historický predobraz je inak presne opačný - bola síce skutočne nesmierne statočná, ale aj múdro radila Xerxovi VYHNÚŤ SA námornej bitke pri Salamíne - vo filme ju de facto rozpúta), ani množstvo efektných spomalených akčných scén.

Po Žene cestovateľa v čase (2009) ďalší romantický film so zápletkou o cestovaní v čase (hoci tu je to cestovanie len také spestrenie) a Rachel McAdams opäť v hlavnej ženskej úlohe? Tá snáď cestuje v čase! :-) Na rozdiel od svojho predchodcu je Lásky čas podstatne iná - výrazne kvalitnejšia liga, hoci hlavná herecká predstaviteľka zostáva teda rovnaká. Je to spôsobené scenárom a réžiou, za ktorými stojí jedno meno - Richard Curtis (Láska nebeská). Krásny film o krásach obyčajne krásneho života.

I AM FIRE. I AM DEATH. Drak je famózny, Tauriel rozkošná. Od prvého záberu sa do toho Jackson zahryzne (doslova) a nekompromisne si to až do dychberúceho konca valí vpred. Koniec uťatý presne pred veľkým finále, ktoré sľubuje už teraz veľkolepé divadlo.

Videohry idú a vždy išli celkom mimo mňa, ale tento animák sa s nimi a ich hrdinami a hlavne antihrdinami celkom príjemne pohráva.