Richard_Ba

http://www.youtube.com/watch?v=ENqpqlqS1Qk&NR=1 Neopakovateľný írsky humorista znovu útočí na diváka svojim cynizmom a čiernym humorom.

Začnem pár faktami o filme: Jersey Girl je prvý film Kevina Smitha, kde sa neobjavia postavy Jaya a Silent Bob. Jay(son Mewes) sa mal objaviť pôvodne namiesto Jasona Biggsa (ten co to robil s jablkovým koláčom) , ale kvôli problémom z drogami mu to Kevin zakázal. Uloha, ktorú stvárnil Will Smith mala patriť Bruceovi Willisovi. Z celkovych nakladov na film 35 mil. dolarov si Ben Affleck zobral 10 mil. ______Snímok si ma získal už v prvých sekundách, môžeme už pozorovať veľmi skúsené vedenie zo strany Kevina Smitha. Emóciami to priam srší, ale v prijateľnej miere. Nemám rád keď snímky rozdávajú lacno city, ale Kevin ich zbalil precízne a podáva nám ich presne dávkované spolu s humorom. Sviežosť filmu si získa každého, no mňa si získala Liv Tyler. Krásna, ladná a s menším šušlaním, ktoré bolo nesmierne sexi :-P ______Myšlienkovo bol snímok prispôsobený k udalosti, ktorej film zasvätil. Film mal predstavovať oslavu otcovstva na 10 výročie úmrtia svojho otca. Končí slovami : For My Father Donald E. Smith. I miss you, Pop. Hrdo, búšiac si na svoju chlpatú hruď, musím priznať, že som uronil nejednu slzu, najmä nakonci.

Hitchcock sa u mňa stal najlepším režisérom všetkých čias vďaka, svojej jedinečnosti. Každý jeden jeho film nosí nezabudnuteľný rukopis a niekoľko sekúnd snímku stačia aby sme vedeli, že ide o Hitchcocka._____ Psycho je neskutočne dychstrhujúci snímok, ale nie samotnou zápletkou, či "hrôzou", ale jedinečnou atmosférou. Film sa stal šablónou pre ďalšie generácie filmových tvorcov. Hudba, ktorá je veľmi výrazná v snímku (ako sa patrí) je výsledkom tvorby génia Bernarda Hermanna, a takisto sa stala notoricky známou. Minimalizmus, ladné pohyby kamerou, ktorá je vždy zaostrená na akciu, prehladné scény, naturalistické prostredie, úžasné herecké výkony a nevynechateľný odkaz na režiséra v každom snímku, toto sú všetko pojmy, ktoré charakterizujú Psycho. Je to dokonalá kinematografická perla.

Metaforický cyklus, ktorý som mal tú česť pozerať, vo mne nechal trvalý dojem. Kinematografická báseň vyznačujúca sa absolútnou harmóniu ma dostala na lopatky, zadržala dych, otvorila oči a upriamila pozornosť (ako v scéne z Clockwork Orange). Každá sekunda snímku vyžarovala energiu, ktorá ma nakonci obklopila ako obláčik emocií... Och, aké krásne bolo to nadýchnutie nakonci filmu.____Často sa opakúce motívy vo mne vyvolávali pocit familiarity s prostredím a ľahko som sa zdomácnil v malom domčeku v strede jazera. Dvere boli dôležitým motívom snímku. Vonkajšia brána bola akoby smerodatná pre cestu duchovnej obnovy, ktorú symbolyzovala svätyňa. Dvere vo vnútry chrámu boli položené samostatne (ergo neboli obklopené stenou). Vo mne to vyvolávalo dojem, že malý chlapec sa má naučiť, vyberať si správnu cestu i keď možnosti ako ju obísť sú dané a lákavé (ergo obísť dvere aby si ulahčil prácu)._____Objavovali sa tu ćasto zvieratá, zaujímavosťou pre mňa bolo, že boli zobrazované vždy v ich evolučnom poradí (ryba, žaba, had), a reprezentovali dve elemetny , ktorými je film zaplnený. Voda bola všadeprítomná a poskytovala ako útočisko, tak aj nebezpečenstvo. Zem predstavovala stabilitu (strom, kt. žil niekoľko storočí), ale aj smrť. Oheň mal svoju zvyčajnú sakrálnu a očistnú funkciu. Vzduch bol prítomný vo forme vetra, zvieraciu variantu vo forme vtákov môžeme len počuť._____Izolovanosť scén na dve lokácie, typická mentorská postava budhistických mníchov, krásna kaligrafia a úžasné myšlienky sú len jedny z mála vecí na ktoré sa môžete tešiť, a ktoré mi do tohoto momentu zrýchľujú tep, asi som sa zamiloval...

Shakespeare in Love je ďalšia romantická blbosť. A nehovorím to preto, lebo je romantická, ale preto,že je to hlúpe. Dovoľte mi na začiatku sa rozčúliť. Nedokážem pochopiť, prečo si niektorí autori myslia, že ak načrtnú milostný vzťah na obrazovke tak majú právo ho nazvať láskou, a romantiku ani nespomínajúc. Scenárista jednoducho okopíroval dielo Rómeo a Júlia (Ctrl + C - Ctrl+V) a vytvoril polofiktívny príbeh o tom ako mohlo toto dielo vzniknúť. Film mal veľmi chaotický sled udalostí (nechcem to nazvať dejom, taký odvážny nie som), ktorý sa mi už od začiatku priečil. Cez šírku celej stopáźe su rozhádzané menšie náznaky na Shakespearovu ostatnú tvorbu (napr. lebka, tak notoricky známa rekvizita z Hamleta)._____ Chcem sa ale hlavne sústrediť na herecké obsadenie, ktoré sa mi zdá miestami veľmi kontroverzné. Pomerne neskúsený herec Joseph Fiennes pobehoval celý čas po obrazovke ako ukazovateľ na mojej váhe cez sviatky. Gwyneth Paltrow bola podľa mňa jedna z mála dobra, čo sa tomuto filmu prihodilo. Priam parodická mi ale pripadala jej premena na muža. Colin Firth sa mi zdal jednoducho slabý. A kontroverznosť v mojich očiach je Judy Dench v role královnej. Ako vždy splnila svoju úlohu ako bolo pažadované, ale že by si obyčajný výkon zaslúžil nomináciu na Oskara ?Hmmm... _____Každopádne film sa mi zdal z pohľadu scenára a obsadenia slabý. To málo dobra, čo sa týče hereckých výkonov ma nakoniec ale presvedčili o tom neklesnúť ďalej s mojím hodnotením. Kebyže sa ma niekto pýta, či si film zaslúžil uznanie akadémie, musím povedať: Hell NO !

Sam Mendes svojím prvým veľkofilmovým debutom si rozhodne získal mnohých priaznivcov...Americká krása je kritikou na strednú triedu, ktorú sa autori snažili rozpitvať. Zobrazili a konfrontovali dve rodinné tipy. Prvá je rodina rozpadajúca, kde každý hľadá svoje miesto v živote. Otec je nenaplnený pracovne a sexuálne, matka emocionálne a dcéra hľadá miesto vo svete. Každý z nich dostáva impulz na zmenu, a chopí sa šance. Druhá rodina je typická pre americkú spoločnosť. Otec, patriarcha a veterán, má rád keď všetko beží pod jeho taktovkou a snaží sa udržať "poriadok", lenže on sa dostáva do konfrontácie so situáciou, kde žiaden precedens nie je, a tak sa musí vysporiadať s novou výzvou. Dramatickosť celého filmu je nafúknutá. Celá zápletka, ako som už spomínal sa točí okolo toho, že každá postav prežíva krízu, ktorú sa následne snaží spracovať. Dominantou filmu nie je tak ani dej ako skvelé herecké výkony(Spacey, Cooper)._____Naskytla sa mi možnosť porovnania filmov American Beauty a Stealing Beauty, a to ich pohľady na panestvo. Panenstvo v oboch snímkoch je opisované ako miľník v živote dievčaťa, veľmi osobná záležitosť a jeho prekonanie (defloráciou) sa považuje ako postup. V SB napĺňa panenstvo akýsi romantický ideál, ktorý si ponecháva pre toho „pravého“ a dokáže počkať, a aj odolať nátlaku. Tým preukazuje svoju silnú osobnosť. V AB je Angela slabšou povahou. Svoju slabosť kompenzuje klamlivými skúsenosťami aby postúpila v spoločenskom rebríčku. Preto si aj vyberá „alfa-samca“ Lestra, skúseného muža, aby naplnila svoje reči skutkom, a postúpila ešte viac v rebríčku. Panenstvo je pre ňu dôležité , ale uznanie spoločnosťou dôležitejšie.

Cyklus príbehov mladíkov, ktorých vychovávala ulica, je napísaný krvou ich obetí. Pozeráme sa nie na film, ale na nočnú moru, ktorá sa odohráva všade na svete, ale tentokrát ju prežíva obyvateľstvo Mesta Bohov. Postavy nechcú byť sympatické, sú reálne zobrazené. Film sprevádza mnoho kontrastov. Putá priateľstva sú rozdelené guľkou zo zbrane a zbrane neraz ľúdí spájajú. Zbraň je znakom, ktorý sprevádza diváka počas celého snímku. Fascinujúca bola pre mňa najmä postava Malého Z(ločinca , pozn.aut.), ktorý vyrastal v predstave, že všetko v živote môže získať len zbraňou a pomocou násilia si kompenzuje mnohé nedostatky (škaredosť, chýbajúci pocit lásky). Deti sprevádzajú tiež celý snímok a násilie a zbrane berú ako hry, lenže tie hry nekončia pre nikoho dobre...Mnoho príbehov, ktoré sú rozprávané nechronologicky, a z pohľadov rôznych postáv vytvárajú akýsi , už na začiatku spomínaný cyklus, ktorý sa uzaviera tam kde začal. Táto slučka dáva divákovi najavo, že niet konca, nastolený príbeh nie je prvý svojho druhu a určite nie posledný. Cicade de Deus je to, čo sa Slumdog Milioanire bál byť. Je film, ktorý sa divákovi nechce páčiť, ale chce ho šokovať. Je aby ukázal, a nie aby pobavil...Po technickej a hlavne myšlienkovej stránke perfekntne zvládnutý snímok, ktorému nemožno nič vytýkať.

Podarené komiksové spracovanie (známe už zo Sin City), ale zle spracovaný komiks. Takto by som opísal projekt Franka Millera, ktorý opticky nadchne priemerného milovníka komiksov (medzi ktorých sa počítam aj ja), ale na druhej strane, urazí každého, kto nie je hluchonemý. Film zýval nudou veľkou ako škára medzi prednými zubami Samuela L. Jacksona. Zmiešanie všetkých štýlov a herci hrajúci OVER-THE-TOP vyvolalo nečakanú chemickú reakciu, ktorá vysala všetko čo je dobré a ako výsledný produkt ostal film The Spirit + H2O. Samuel L. Jackson a Eva Mendes, ktorí nepatria medzi mojich obľúbencov, si moje sympatie znovu nedokázali získať. Prekvapila ma ale Scarlet Johannson, ktorá mi ako jediná pripadala vtipná svojou absolútne flegmatickou postavou. Odkaz od všetkých fanúšikov komiksov pre Franka Millera : No,no,no ujo Miller...fuj to...choď točiť radšej Sin City XVI ako pokračovať v týchto experimentoch...

Keďže Crash bol posledný film(z 21.storočia), s uznaním Akadémie za najlepší snímok , ktorý som nevidel pustil som sa doň, ale nevedel som , že pri zhladnutí tohto filmu ma bude čakať nekonečný nával emócií. Film priam až patologickým spôsobom rozoberá spočiatku rasistické konflikty jednotlivých hl. postáv (používam účelne plurál , lebo film je rozdelený do viacerých dejových línií), ale po počiatočnom rozbiehaní vďaka ineteraktivity medzi jednotlivými postavami vznikajú rôzne nepredvídateľné situácie. Takto nadobudnutá dynamika Vás okamžite priklincuje ku kreslu ... Čo si cením na snímku je fakt, že sa na psychiku postáv hľadí s nadhľadom, čo sa prejavuje najmä tým ,že nemôžeme diferecnovať tradičné zobrazenie „dobrého a zlého“. Realita je tu kľúčovým výrazom. Scénaristi (Paul Haggis a Bobby Moresco) sa neboja skloňovať ani výrazy ako tolerancia, odpustenie, predsudky a mnoho ďalších konfliktov s morálkou. Spomenutie každej (majoritnej) menšiny považovanej za problematickú v očiach američanov (myslím tých druhých američanov, ktorí sú vlastne európania, kašlite na to...) bolo skvelým riešením ako postaviť zrkadlo „najliberálnejšej“ krajine sveta. Nakoniec chcem dodať , že ma filmy veľmi pozitívne prekvapil a dokážem ho len odporučiť. Podobné snímky : Magnolia , 21 grams

Charlie Kaufman, ktorého (filmovým) scénaristickým debutom je Being John Malkovich, ma neprestáva prekvapovať. Jeho fantázia nemá konca kraja. Niektorý možno tvrdia, že jeho práce sú neprehladné a komplikované, ale čo je na živote jednoduché ? A tento film je rozhodne obrovskou metaforou na útrapy v živote človeka. Sofistikovanosť jeho diel spočíva vo využívaní otázky „Čo keby ....?“ . V tomto filme si kladie otázku: „ Čo keby som sa ocitol v koži iného človeka ?“ . Strategicky veľmi podarené sa mi zdalo umiestnenie humoru v prvej polovici filmu, kedy sa dostávame do komplexného sveta bábkara (loutkaře), ktorý žije život neodpovedajúci vlastným predstavám. Bábky sú jeho možnosťou ponoriť sa do cudzej postavy a zažiť niečo nové. Jeho život , však nadobúda nové obrátky, keď sa dostane k mocnej zbrani na dosiahnutie svojich snov. Tá zbraň má meno, Malkovich...John Malkovich. Každopádne prvá polovica filmu má veľmi humorný podtón s úžasnými hláškami, ktoré u mňa vyvolali reakciu histerického smiechu. Pomaly sa atmosféra snímku mení a humor je nahrádzaný úvahami autora s veľmi depresívnym podtónom , ktorý ja veľmi môžem. Herecké výkony boli podľa mňa fenomenálne, Cusack & Malkovich boli úžasný... Cameron Diaz na chuť zatiaľ neviem dojsť a ani v tomto snímku sa mi nepáčila. Podobné filmy: Eternal Sunshine Of The Spotless Mind , Synecdoche New York