JaySpartan

Štýlový a filozoficky prázdny. Taký je vlastne dnes celý Hollywood a remake titanov z jeho mantinelov nevybočuje. Snaha vyzerať neustále cool ženie Sama Worthingtona do troch hereckých polôh, Gemma Arterton dokazuje nevysvetliteľnosť faktu, že je najobsadenejšou herečkou súčasnosti a ostatné hviezdy si užívajú v záplave trikov, efektov a nudnej, nevýraznej akcie. Nech žije Hollywood!

Film vybrúsený do najmenšieho detailu, inteligentný, originálny. Absolútne popiera zákony dnešného Hollywoodu, ale skôr než o novú revolúciu, porovnateľnú s Matrixom, ide o jedinečnú možnosť uzavrieť fantastickú éru, ktorú začali práve Wachowskí. Všetko čo sa celé roky zbieralo Nolan napumpoval do jedného hitu. Vďaka prepracovanej zápletke však nepôsobí ako vykrádač, ale ako poctivý filmár. Korunuje to skvelými hercami (hlavne vo vedľajších úlohách) a klasicky úžasnou Zimmerovou hudbou.

Film, ktorý nič nepredstiera, na nič sa nehrá. Zbytočne nemoralizuje. Príbeh o tajomnom sršňovi a jeho „poskokovi“ je sviežim, príjemným, akčným a pohodlne plynúcim komediálnym zážitkom. Christoph Waltz v úlohe gangstra – dinosaura, ktorý nie je cool, je viac než cool, Seth „tlčhuba“ Rogen zvláda svoju pozíciu s prehľadom, Jay Chou je vítaným plusom a Cameron Diaz so svojím umierneným herectvom pôsobí upokojujúco. Celkovo vyvážený, no trochu zabudnuteľný, mix všetkého, čo dnes do popcornovej továrne na sny patrí.

Len málo režisérov si môže dovoliť to, čo Cameron. Asi najväčší megaloman v histórii Hollywoodu využíva overený vzorec z Titanicu. Dokonalá technická stránka, nabitá hudba Jamesa Hornera, napínavá akcia, okukaný príbeh a sympatický hlavný hrdinovia. Nie. Filmy nemusia byť scenáristicky originálne ako Priepasť, Terminátor či Pravdivé lži. Musia vyraziť dych. A Cameron to opäť dokázal. A tú titulnú pieseň odpúšťam naposledy . . .

Z budúcnosti priletí romulanská loď Erica Banu, ktorý chce odhodlane zničiť polovicu galaxie a mladý Jim Kirk a Spock im v tom musia zabrániť. Abrams je rodený rozprávač. V slušnom scenári mieša akciu a humor aj city, vizuál je skvelý, hudba Michaela Giacchina geniálna. Všetko vo vyváženom pomere. Po ruke má navyše frajera, komika, a ak je to potrebné, aj záchrancu sveta v podaní Chrisa Pinea. Latku drží vysoko aj Zachary Quinto, ktorý je na úlohu Spocka ideálny. Vykreslenie ich priateľstva a rivality vyznie rovnako razantne ako celkový pocit po zhliadnutí filmu, že Star Trek nebol nikdy tak zábavný a napínavý a to nielen pre jeho skalných fanúšikov.

Výmena režiséra Lena Wisemana znamená nie len zmenu príjemnej akcie na nudnú akciu, ale aj udržaný trend nevýrazného scenára. Pravdou však je, že už aj samotná historka o krvilačných lykanoch a starom tajomstve, ktoré nemalo byť odhalené nie je tak pôsobivá ako intrigy v upírom klane v prvých dieloch. Rhona Mithra tiež nie je tak sexi ako Kate Beckinsale, Martin Sheen je neuveriteľný. Svoju úlohu si očividne užíva Bill Nighy a darí sa mu stvárniť ju veľmi presvedčivo. Takže: masky sú stále prekrásne, akcia je nudnejšia, hlavná hrdinka je menej sexi, mytológia už nemá také grády ako kedysi. Verdikt: už nie je dôvod báť sa upírov. Verní fanúšikovia si ale prídu na svoje.

Oscarové masky, stabilné herecké výkony všetkých zúčastnených, brilantná réžia, podmanivá hudba. Miestami pomerne jednoduchý scenár vyniká vďaka skvelým nápadom a hlavne jedinečnému psychickému vývoju troch ústredných postáv. Z nich je najzaujímavejší, samozrejme duševný rozklad mladého vedca. Mimoriadne zaujímavé momenty nastávajú vo chvíli, keď stále sa meniaceho Setha navštevuje jeho láska a divák sa sám seba pýta ako ich stretnutie dopadne a ako sa zase vedec Goldblum zmenil a v najlepšom vidíme dotiahnutú filmovú chémiu krásky a zvieraťa. Esá ťahajú scenáristi(Cronenberg, Pogue) vo chvíli duševného výlevu muchy Brundle svojej milovanej v závere. Nechutná, napínavá aj dojemná. Takáto je hororová klasika, ktorá v mnohom určila trend pre celú dekádu.

Z veľmi sľubnej látky o amerických židoch šíriacich v radách nacistických Nemcov strach nevytrieskal Tarantino maximum. Minimálne 15 minút dlhej stopáže si nepochybne mohol odpustiť a síce Quentin nikdy nemôže byť synonymom nudy, ktorej sa niektoré dialógy približujú. Všetko však dotiahli brutálne násilné pasáže(v skalpovaní sa vyžíva), originalita, prvotriedny soundtrack, Christoph Waltz a Brad Pitt. Zatiaľ čo Waltz hrá gestapa Landu priam až v Oscarových parametroch(neskutočná charizma a navyše na plátne používa až štyri jazyky), Pitt pôsobí dojmom, že si celé natáčanie užíval a skôr si oddychoval po Buttonovi. Je však šarmantný a neklesá pod svoju úroveň. Ďalej nám Tarantino naservíruje veľmi vydarené hlášky(Pitt používajúci taliančinu stojí za to!) a dobre vymodelovaný charakter Shosanne(pôvabná Melanie Laurent). Nuž, áno. Režisér fenomenálneho Pulp fiction vie ešte stále pripraviť skvelú maškrtu, akurát nám naservíroval priveľa kecov a prejedenie sa hrozí ako hladnému divákovi, tak aj skutočnému filmárskemu gurmánovi.

Podľa predlohy od Hasbro Toys vznikla po Transformers ďalšia povrchná akčná pecka. Prekvapujúco scenárista Stuart Beattie(skvelý Collateral, dynamický horor 30 dní dlhá noc) asi napísal svoj najnovší film počas krátkej cesty autobusom a pripravil ideálny materiál pre megalomana Stephena Sommersa. Látka mu sedí a vtesnal do nej všetko čo má rád a čo mu na plátne fungovalo už dávno – sexi dámy s veľkými zbraňami, namakaných borcov, veľa efektov, vtipných hlášok, zábavnej akcie a Brendana Frasera.

Slovenský film sa neukazuje v najlepšom svetle. Tento výtvor Jakuba Kronera je skôr zaujímavý tým, že vôbec vznikol ako vysokou kvalitatívnou úrovňou. Taktiež sa potvrdzuje fakt, že slovenská základňa je malá, a nenájdeme tu veľa zaujímavých hercov, aj keď sa protagonisti snažia ako len vedia. Fialová číha na diváka z každej obrazovky, Batthyany je až príliš podobný vtipnému gangsterovi z Mafstory a vyvoláva úsmev, Robert Roth nie je veľmi uveriteľný. Poteší aspoň výstup Jána Kronera ako vyslúžilého taxikára a určitú skupinu(zameranú na hip - hop) hudobný doprovod. Bohužiaľ, tento pokus o slovenské Pulp fiction však nevyšiel.