JohnnyD

Skvelá noirovská detektívka s uhrančivou femme fatale Gene Tierney, ako vždy fantastickým Vincentom Priceom, množstvom falošných stôp a prekvapivým zvratom v polovici filmu.

Ultra nízkorozpočtové sci-fi s mizernými efektmi, jedným z najkultovejších plagátov ale aj osviežujúcim námetom s dobre načrtnutými postavami (bohatá žena vs. neverný manžel). Zábery na gignatickú Nancy, ktorá ničí všetko okolo, sú absolútne famózne.

Prototyp katastrofických filmov o besniacom monštre, ktoré zastaví len armáda. Najviac prekvapiví to, ako sa ten základný koncept doteraz veľmi nezmenil. Efekty Raya Harryhousena sú fantastické, ale samotný príbeh nevyvolá taký údiv ako vo svojej dobe.

Podobne ako v prípade Ace in the Hole problémom je námet, ktorý sa vyčerpal po pár desiatkach minút. Robert Mitchum je fajn, ale žiaden svetový výkon nepodáva. Skvelá je ale kamera a nasvietenie, vďaka ktorým je tu niekoľko vizuálne podmanivých scén.

Úplne fantastické. Parádne vystavaný príbeh, kopec zvratov, sympaťák Orson Welles, neskutočne uhrančivá Rita Hayworth, no najmä dychberúca réžia, ktorá vrcholí v lunaparkovom závere s najlepšou scénou so zrkadlami v dejinách kinematografie!

Destinaton Moon odštartovalo sci-fi mániu v 50tych rokoch, pre svoju snahu realisticky poňať výpravu na Mesiac však zároveň zostarlo viac než niektoré lacné béčka. Výprava na Mesiaci je ale nádherná.

Parádny noir, ktorý je vhodným úvodom do žánru pre nezasväteného diváka, lebo obsahuje asi všetky atribúty noiroviek. A Bogart je tu snáď ešte väčší frajer ako v The Big Sleep a dáva jednu hlášku za druhou. Ale je to trochu pridlhé a to rozmotávanie tajomstiev ma už ku koncu prestalo baviť. Ale inak je to fakt skvelá žánrovka.

Za mňa sklamanie. Aj keď MIchael... ehm Kirk Dougles je výborný, problémom tohto Nightcrawlera z 50tych rokov je, že príbeh po 20 minútach nemá čím prekvapiť.

Asi najlepší reprezentant sci-fi 50tych rokov - Vojna svetov má dobovú naivitu (v dobrom slova zmysle), nádherné farby Technicoloru, emzákov, kopec efektov a deštrukcie a v poslednej tretine aj pomerne temnú vojnovú atmosféru, ktorá reflektuje ani nie jednu dekádu starú druhú svetovú vojnu.

Najlepší neo-noir. Nič proti klasikám ako L.A. Confidential či Sin City, ale toto nie je žiadna post-moderná koláž mŕtveho žánru ale živý moderný film-noir. Má to tradičné atribúty ako žalúzie, dážď, Kaliforniu, cigarety, detektívov, či femme fatale (neskutočná Sharon Stone!), nič z toho však nepôsobí ako samoúčelná štylizácia ale ako funkčný prvok filmu. Niečo také by točil Hitchcock, ak by sa dožil roku 1992.