TonyM

"Every mammal on this planet instinctively develops a natural equilibrium with the surrounding environment but you humans do not. You move to an area and you multiply and multiply until every natural resource is consumed and the only way you can survive is to spread to another area. There is another organism on this planet that follows the same pattern. Do you know what it is? A virus. Human beings are a disease, a cancer of this planet. You're a plague and we are the cure." Legenda medzi legendami. Tento fenomén tvoril veľkú časť môjho detstva. Vždy som žasol nad schopnosťami Nea, spomaleným časom, zeleným kódom, množiacim sa agentom Smithom, či rešpekt-vzbudzujúcim Morpheusom. Tento film sa nedá objektívne zhodnotiť po filmovej stránke, keď celkové hodnotenie aj tak ovládne kult, ktorý táto séria vo svete vytvorila, a na ktorý nájdeme milión odkazov v iných filmoch, v médiách, po internete a aj po 13tich rokoch stále v bežnej reči. Film môjho detstva, revolučné spracovanie. Nemôžem ani inak hodnotiť a preto mu patrí to najvyššie miesto v mojej top.

Za všetko môže Hobbit. Tak, ale vážne. K tejto trilógii som sa nemohol prinútiť vrátiť ani raz za 5 rokov od jej prvého zhliadnutia. Prišiel Hobbit, predpremiéra ma nadchla atmosférou a na konci filmu u mňa začal vznikať veľmi zvláštny pocit. Silne nostalgický pocit, pri ktorom som si prial, aby sa mohli časy Froda, Aragorna a starého Gandalfa zasa vrátiť. A keďže viem, že takéto diela nerastú ako huby daždi, rozhodol som sa spestriť si Vianočnú atmosféru touto trilógiu a vrátiť sa tak do krásneho prostredia Stredozeme a jej postáv ešte raz. Lenže po takomto dlhom zhliadnutí dostal Pán prsteňov úplne inú dimenziu. Celých takmer 12 hodín som sa nemohol nabažiť Jacksonovej a hlavne Tolkienovej geniality. Prešiel som celú dlhú cestu od počiatočnej bitky proti Sauronovi, cez nájdenie prsteňa Sméagolom, začiatok dobrodružstva v Shire, napadnutie Froda Nazgulmi, jeho uzdravenie sa v Rivendell, cez sformovanie Spoločenstva prsteňa, cez bitku s orkami v Morii a následnom dramatickom boji Gandalfa s Balrogom, cez stretnutie s Galadriel, cez spriatelenie sa Pippina a Merryho s entami v lese Fangorn, cez vzkriesenie Gandalfa, cez cestu kráľa Théodena a jeho ľudu do Helm's Deep, cez útok entov na Isengard, cez epickú bitku o Helm's Deep a porážku Sarumana, cez začiatok cesty Golluma, Froda a Sama do Mordoru, cez bitku s pavúčím monštrom Shelobom, cez nezabudnuteľnú bitku o Minas Tirith a získanie armády nemŕtvych Aragornom, cez vstup Froda a Sama do Mordoru až po záverečné epické finále, ktoré bolo spolu s bitkou o Minas Tirith jedným z najsilnejších finále, aké som mal možnosť na filmovom plátne vidieť a zažiť. Celá trilógia bola sprevádzaná neskutočnou výpravou, maskami, a legendárnou hudbou od Howarda Shorea. Postavy Froda, Sama, Aragorna, Gandalfa, Gimliho a Legolasa mi zanechali tie najkrajšie spomienky a posledná časť Návrat kráľa mi bola na svoju dĺžku 263 minút aj tak krátka. Tolkien vytvoril geniálny svet a postavy, čo ma prinútilo si kúpiť knižnú edíciu Hobbita a Pána prsteňov, a opäť sa ponoriť do tohto fantasy sveta, ktorý ostane podľa mňa neprekonaný.

Úchvatné! Veľkolepé dielo Miloša Formana, od výpravy, cez hudbu, po hercov. Milujem klasickú hudbu, o to bol môj zážitok väčší, priaznivci tejto hudby si tu určite prídu na svoje. Po 3 hodinách som sa ani na sekundu nenudil, dokonca mi bolo málo. Tom Hulce skvelo napodobnil pološialeného Mozarta, ktorého talent po tomto filme obdivujem ešte viac. Scénka s Mozartovým diktovaním, do ktorého postupne hrali pasáže z Requiemu až do záveru, bola geniálna. Neskutočný soundtrack, poklona londýnskemu orchestru Academy of St. Martin in the Fields, takisto ostatným, ktoré vo filme zazneli. Celý film je veľmi dobre vystupňovaný, od začiatku po grandiózny koniec, pri Lacrimose ma mrazilo. Je pravda, že veľa vecí bolo pravdepodobne fiktívnych, ale to nič nemení na tom, že tých 8 Oscarov si jednoznačne zaslúžil. Jediné čo si prajem, je možnosť vidieť to na veľkom plátne, potom by som tomu dal pravdepodobne 6 hviezdičiek. Mozart bol boh.

Už chápem, prečo je Hitchcock označovaný za majstra svojho remesla. Toto je moje prvé stretnutie s jeho tvorbou a myslím, že som práve videl najdokonalejšiu filmárčinu vôbec. Keď som niekde za polovicou filmu dostal mnohonásobné mrazenie v chrbte a myslel si, že sa blíži koniec filmu, zďaleka som nečakal, že film bude pokračovať v takom tempe a pripraví také zvraty ako dokázal. Videl som verziu z roku 1996, kde boli znovunahraté a niekde pridané a vynechané zvukové efekty a upravené (ale skutočne krásne) farby, a neviem nakoľko sa líši od originálu. Každopádne hudba Bernarda Herrmanna tu tvorila veľmi dôležitú časť atmosféry filmu, takisto ako aj precízna réžia, kamera a osvetlenie. Niektoré zábery boli skutočne úžasné. Ešte som nevidel tak budované napätie a fascinuje ma, že niekto dokázal natočiť niečo tak výnimočné. Nechápem ľudí, ktorí sa pri tomto nudili alebo zhadzujú réžiu. Mňa tento snímok dokonale pohltil a vo výsledku niekoľkokrát predčil moje očakávania. Škoda len, že sa takéto veci dnes už netvoria.

Nadzmyslové. Smutný a zároveň krásny film. Poetické prvky podobné Terrencovi Mallickovi. Výber hudby presne zasadol do melancholickej atmosféry. 4:3 formát ma prekvapil no aj potešil. Cele zahalené do jemného mysteriózna so skvelým nápadom, hudbou a hercami pre mňa predstavuje jeden z najlepších filmov roka. Dotklo sa to vo mne tej správnej struny.