Kangax

Najlepšie sci-fi od čias Sunshine (2007). Ostatné tu bolo už všetko popísané...

Hodnotená a komentovaná iba epizóda La Venere d'Ille - Venuša s Ille, čo je vlastne úplne posledná práca Mária Bavu tesne pred smrťou (vyšla až po jeho smrti) a jediná, na ktorú som zo série spravil titulky. Príbeh sa začína, keď statkár De Peyhorrade odhalí pri výkopoch bronzovú sochu Venuše na svojom majetku. Potom statkár zavolá odborníka na starožitnosti, s Paríža s menom Matthew, aby preskúmal sochu a potvrdil umeleckú hodnotu a urobil jej nákresy. Po svojom príchode sa ale Matthew zamiluje do Clary, dcéry pána de Peyhorrade, ktorá sa veľmi podobá na samotnú starovekú sochu. Clara je však už zasnúbená so synom statkára, Alfonsom... Celkom pomalý rozjazd, ktorý ale úplne vynahradí skvelý atmosférický záver, kde si M.Bava zaspomínal na svoje najlepšie roky a zlatú éru gotického hororu v 60.rokoch. Hodinová stopáž je na príbeh tak akurát, herci kvalitní a námet zaujímavý...

Majiteľ svadobného salónu John Harrington si lieči svoje komplexy a traumy s detstva za pomoci lesklého sekáčika na mäso... Modelky z jeho salónu miznú jedna za druhou, hneď potom, čo sa rozhodnú ukončiť kariéru a vydať sa... Pokiaľ ide John podľa tejto schémy, teda vraždy modelky v svadobných šatách a jej následné spálenie v jeho skleníku, nemožno mu nič dokázať a veselo pokračuje ďalej. Problém však nastáva, keď je John nútený túto schému porušiť, lebo mu už príliš dýcha na krk jeho manželka. Tá sa zaoberá špiritizmom ešte za života a po smrti sa mu začína zjavovať ako duch. A to je niečo, s čím žiadny masový vrah nepočíta... Hatchet for the Honeymoon by mohol byť iba ďalším, trochu neskorým talianskym príspevkom do vlny psychothrillerov v 60. rokoch, inšpirovaným ešte Hitchcokovým Psychom, ale nie je. Prítomnosť nadprirodzena a príliš "žltá atmosféra" ho jednoznačne oddeľujú od tohto štýlu. Skutočnosť, že samotného vraha poznáme detailne od začiatku, spoznávame postupne jeho motivácie a nočné mory, a do konca filmu nepríde v tomto smere k žiadnemu zvratu a prekvapeniu, je ale aj takým zásadným faktorom proti pravidlám žánru, že ani v tomto smere sa nedá tento film považovať za giallo. Na druhú stranu však, obsahuje toľko "giallo rekvizít", toľko typickej giallo atmosféry, že v pohode je ešte "žltejší" než väčšina filmov tohto žánru...

Hodnotiť tento Bavov film, znamená hodnotiť vlastne až dva filmy. Ten prvý pôvodný, reprezentuje skutočný autorský zámer Maria Bavu, jeho víziu, na ktorú však nemohol dlho nájsť žiadneho distribútora, ktorý by ho bol ochotný uviesť do kín. Až po úmornom, až zúfalom hľadaní a vyjednávaní nakoniec Bava súhlasil s výrazným prerobením filmu podľa "kravaťákov" a do kín išla oveľa komerčnejšia verzia. Tá je "obohatená" hlavne o scény s posadnutím Lisy a následným vymietaním diabla kňazom - exorcistom. Film tak dostal v USA aj nový, dosť nevhodný názov The House of Exorcism. Bol to jednoznačný zámer, zviesť sa na vtedy obrovskom úspechu filmu Exorcista. To že to vôbec do filmu nepasuje, už nového distribútora nezaujímalo. Takisto bolo pod jeho tlakom pridaných oveľa viacej sexuálnych scén a nahoty, hoci Bava sa im chcel teraz vyhnúť, totiž taktiež do ponurej a pracne budovanej atmosféry príliš nepasovaly... Ste v cudzom dome, kde straší, je plný strašidelných figurín a budete si sexovať akoby sa nechumelilo? No neviem, ja isto nie.. Rovnako tiež anglickí dabéri mimo kamery neustále kecali a tak anglická verzia má oveľa viacej rozhovorov. Tam kde Bava veril inteligencii diváka a vystačil si s obrazom, tam sa zrazu muselo vysvetľovať a vykecávať ako pre blbých. Jednoznačne siahnite po pôvodnej verzii, jaj keď jej osud je tak trochu smutný, lebo bola uvedená až po Bavovej smrti, a aj pôvodné talianske audio sa zachovalo trochu poškodené. Pôvodná verzia M. Bavu - štyri hviezdičky, producentská (najznámejšia) horko-ťažko tri...

S prehľadom a svižne nakrútený mix roadmovie, psychothrilleru a štipky gialla od "maestra" Lenziho o dvojici hipíkov ktorý si vyrazili do "katolíckeho" Talianska šíriť sexuálnu osvetu, ideály hippies a predávať pornografiu. Hlavná zápletka príbehu sa rozvíja pomerne neskoro až okolo polovice filmu, ale vďaka odzbrojujúcej letnej atmosfére a slušným výkonom hercov to teraz vôbec nevadilo. Od chvíle, keď dvojica mladých ľudí zastaví pri nejakej vile aby zohnala benzín na ďalšiu cestu, sa s toho stáva pomerne komorný film, ktorý si zrazu vystačí asi s tromi postavami takmer do konca filmu ale zase na oplátku trochu prituhne a udalosti začnú naberať na obrátkach... Hodnotím pomerne vysoko, pretože nie je fakt moc čo vytknúť. Na režiséra Umberta Lenziho sa jednoducho v 60 a 70. rokoch dalo úplne spoľahnúť a bolo jedno aký žáner nakrútil, vždy si poradil ľavou zadnou....

Údajne prvý film, kde sa Klaus Kinsky predstavil v hlavnej úlohe. Samozrejme, vzhľadom k jeho výzoru by sa iste nenašiel vhodnejší herec na stvárnenie postavy psychopata, ktorý bojuje so svojimi vlastnými démonmi v hlave. Martin, ktorému v ústave pre duševne chorých vymazali liekmi pamäť, však vôbec nieje klasickým psychopatickým zabijakom, skôr naopak. Sám neverí, že dokáže zabíjať a ani nikoho zabiť nechce. Ale ľudský mozog, keď je poškodený sa správa všelijako a všelijako ovpľyvnuje naše činy. Celý film vlastne sledujeme vnútorný bol Martina s jeho vražedným pokušením... Veľmi dobre bolo zvolené netradičné prostredie dediny na hraniciach dvoch nemeckých štátov ale inak je to vlastne len vydarený prídavok do vtedy veľmi obľúbenej "anglosaskej vlny" psychotrillerov... Film má atmosféru, gradáciu a vydarený koniec. Jednoznačne odporúčam.

Nič lepšie nedokumentuje silný úpadok wallaceoviek na prelome 60 a 70.rokov než tento film. Schopný remesleníci typu Vohrer sa vytrácali a do rúk námety chytali "trashový" špecialisti typu Franca. Zatiaľ, čo v iných svojich filmoch sa Francov "trash-sleazy" rukopis dá tolerovať (hlavne keď viete čo od neho môžete čakať) dať mu do rúk čistú Wallaceovku je nápad na výprask... Ja viem, že éra čiernobielych filmov 60. rokov bola už dávno preč ale dať toto do rúk práve tvorcovi ktorý nebol schopný nikdy spracovať čo len trochu komplikovanejší scenár, to nepochopím. Pritom, že Wallace ide výborne spracovať aj vo farbe iný tvorcovia dokázali (viz. napr. výborné Der Hund von Blackwood Castle (1968). Toto je však otrasné.... totálne bez atmosféry, bez gradácie, s kopcom nelogického chovania postáv... normálne som ľutoval, že zase (ako v o všetkých posledných "Wallaceovkách") chýbala otravná figúrka Eddiho Arenta, lebo sa to tvárilo strašne vážne, ako solídny špionážny thriller.. No možno aj by aj s toho ten "solídny špionážny thriler" bol, to by však musela byť nahradená väčšina hercov a hlavne "dirigent" na režisérskej stoličke. Vyhnite sa tomu oblúkom, nie je to ani mysteriózne a poriadne krimi ani sleazy, v podstate také malé nič... Ten úbohý bod ani neviem za čo dávam , možno, že za toho Franca v úlohe talianskeho agenta.. lebo inak tie tu v komentároch spomínané " fotogenické lokácie" som si nikde nevšimol a nejaká Miranda Soledad mi je ukradnutá....:)

Príjemné prekvapenie, ktoré však dokáže oceniť asi iba milovník žánru giallo. Bol som prekvapený, že už v roku 1969 dokázali Nemci nakrútiť vlastne čisté giallo, kde nechýbajú žiadne rekvizity žánru: tajomný maskovaný zabijak v čiernom klobúku zabíjajúci nožom, prostredie divadla, kopec vrážd, nečakaná identita zabijaka odhalená v záverečnej vydarenej pointe. Atmosféra však značne absentuje, to je pravda, vlastne je to len neskorá Wallaceovka s čias kedy už bola táto filmová séria v úpadku, takže nečakajte Argenta ani náhodou... ale... ten pocit príjemného prekvapenia pre mňa stál za to a to aj patrične ohodnotím...:)

Jeden z prvých farebných "Wallaceoviek" a hneď jedna z najviac vydarených! Nízký rozpočet je tentoraz absolútne nepodstatný, kedže film sa odohráva hlavne v dvoch interiéroch (v samotnom hrade a v blízkom penzióne). Všetky majú výbornú gotickú atmosféru. Občasné výlety do exteriérov ale tiež stoja za to, zahmlené bažiny, strašidelný pes a všade prítomná smutná jesenná atmosféra. Inak priemerný remeslník Alfred Vohrer, ktorý už musel mať v tej dobe tých adaptácii Wallaceho plné zuby, tentokrát skutočne využil naplno svoje schopnosti a veľmi komplikovaný dej s množsvom postáv a vrážd zvládol dokonale. Ludia postupne prichádzajú na scénu aby ju za chvíľu opustili... ale na druhý svet... Mrtvých je od začiatku veľa, neustále pribúdajú a celý dej je neskutočne svižný. Myslím, že tentoraz aj samotný Wallace by mal s tejto adaptácie a spracovania veľkú radosť. Doporučujem!

Španieli v sedemdesiatych rokoch vykrádali čo sa dalo, od vlkodlakov, upírov, exorcistov, giallo až po zombie žáner. Nakoniec logicky prišlo aj na postapokalyptické sci-fi, hlavne po úspechu minisérie Den Triffidov. Kedže som videl v úvodných titulkov zase partičku okolo nenápaditého režiséra Klimovského čakal som ďalší nízkorozpočtový brak s povinnou dávkou erotiky, kopcom nezmyslov a občasným zábleskom inovácie. Moje očakávania sa plne naplnili v prvej polovici filmu, keď som musel pretrpieť dosť komplikovaný úvod do deja. Už po návšteve mestečka so slepými obyvateľmi, však kvalita filmu nečakane stúpa a v záverečnej tretine som sa dočkal samých pozitívnych prekvapení. Obrovský vzostup kvality filmu vrcholí v skvelom závere, ktorý ma nadchol natoľko, že podpriemernú prvú časť tvorcom odpúšťam a nakoniec to celé hodnotím veľmi vysoko.