diodoros

Životopisný film o boxerovi Jakeovi La Mottovi, v hlavnej úlohe perfektný Robert De Niro. Film o kariére tohto boxera, jeho víťazstvách a porážkach (zápasy v ringu sú veľmi kvalitne natočené aj spracované), fyzickom tréningu a vyčerpaní, boxerskom biznise a všetkým, čo s tým súvisí a čo je hlavné, rozpade rodinného života a jeho vlastnej osobnosti. Jediné na čo myslí je titul a obetuje pre to všetko, postupne prepadá paranoji a časom ho to aj tak prestane baviť a vyberie sa pohodlnou cestou až do nečakaného trpkého konca... Film nastoľuje otázky kariérizmu za účelom získavania cien a za cenu straty vlastnej rodiny, prehnaného úsilia a zmyslu všetkého tohto konania.

"Zabil sa... a pokazil nám zábavu. Hlupák." Film zobrazujúci život spodiny (zlodej, chudobný samuraj, povaľači, prostitútka... žijúci v jednej špinavej búde, za pobyt v ktorej musia platiť pánovi domácemu) na dne spoločnosti žijúcej svoj dennodenný stereotyp - hádajú sa, kričia, vysmievajú sa zo seba navzájom, intrigujú... Do tohto systému sa priplichtí starý mních, aby u nich chvíľu býval a začne sa s nimi rozprávať, vypočúva ich, dáva im rady a dodáva nádej... ktorá sa nakoniec ukáže ako mizivá, keď vysvitne, že mních iba milosrdne klamal a ani on sám zrejme nie je úplne bez viny. A posledným riešením sa stáva šálka saké. Film sa zozačiatku nesie v duchu drámy s občasnými prvkami Kurosawovho humoru, aby nakoniec vyznel do nevyhnutného tragického konca. Od Kurosawu trochu nečakaný film, nič to však nemení na jeho zaujímavosti a nutnosti zamyslieť sa nad ním.

Snáď najlepší Kurosawov film (už to je čo povedať) s výbornými hercami, perfektnými hrami s kamerou a filmárskymi či príbehovými nápadmi, ktoré boli neskôr často kopírované. Samotný námet siedmych samurajov bez pána, ktorí sa nechali najať bezbrannými (?) roľníkmi na ochranu ich dediny pred banditmi bez nároku na špeciálnu odmenu je sám veľmi jednoduchý, ale zároveň extrémne lákavý (ako predchodca moderných tímoviek) a ponúka priestor pre množstvo príbehových zvratov či situácií medzi postavami. Vzájomné vzťahy samotné medzi samurajmi a roľníkmi (spolu s dobovou zúfalou atmosférou so svetielkom nádeje ako to u Kurosawu býva) sú zobrazené veľmi realisticky a tvoria najsilnejšie momenty filmu - samozrejme takisto s revolučnými akčnými scénami bojov s banditmi, ktoré síce nie sú choreograficky vyumelkované, ale zato veľmi surové a bez pozlátka, čo len filmu pridáva na realistickosti. Hoci má film tri a pol hodiny, človek sa pri ňom nenudí - všetky scény majú svoj význam a filmári vedeli, prečo ich zakomponovali do deja a spolu tvoria veľmi kvalitný vizuálne, akčne i emocionálne (smrť každého samuraja aj roľníka nezostane bez odozvy) prepracovaný celok. (UPDATE 6. 3. 2024).

"Klamať je ľudské." Výborný film, ktorý rozborom jedného zločinu z viacerých uhlov na ploche ledva 90 minút dokáže vypovedať veľmi veľa o povahe človeka. Počas nekonečnej obrovskej búrky sa traja muži v polorozpadnutej vstupnej bráne do hlavného mesta rozprávajú o vražde samuraja a znásilnení jeho ženy a pri diskutovaní a preberaní detailov prípadu zájdu príliš hlboko. Film uvažuje nad povahou ľudstva, relatívnosti pravdy, snahe vykresliť samého seba v cudzích očiach v čo najlepšom svetle bez ohľadu na pravdu ale aj nad dôvodmi takýchto lží, pričom nakoniec sa každý musí zamyslieť a priznať si, že ani on nie je bez viny. Majstrovské dielo, ktoré sa tiež zamýšľa nad budúcnosťou takéhoto sveta a osudom nových generácií a tradične kurosawovsky sa snaží nájsť iskierku nádeje. (UPDATE 03. 06. 2024)

Výborný seriál zobrazujúci realitu života Slovákov na začiatku 20. storočia. Príbeh z prostredia rozhádanej vinárskej rodiny s presvedčivými hercami a realisticky vykreslenými postavami - po počiatočnom entuziazme a nadšení dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli osamostatniť (čím si pohnevali mužovho otca), prichádzajú živelné pohromy, spoločenské problémy, závisť, vojna... Výsledkom je seriál, ktorý nám zobrazuje kruté podmienky života v tých časoch, postupné upadanie rodinného citu, stratu nádeje, dôležitosť priateľstva a ochrannej ruky ale aj hyenizmus a závistlivé neustále podrážanie nôh susedmi a okolím, čím nás núti priznať si, že sa za ten čas vlastne nič nezmenilo.

"Keď ja, Aguirre, budem chcieť, aby vtáci padali mŕtvi zo stromov tak budú vtáci padať mŕtvi zo stromov. Som hnev Boží. Zem, po ktorej kráčam ma vidí a trasie sa." Fajscinujúce spracovanie absolútneho šialenstva. Druhý film Wernera Herzoga, ktorý som videl, nesie Herzogove charakteristické prvky - surrealistická atmosféra podtrhnutá magickou hypnotickou hudbou, veľké exteriéry a surový naturalizmus. Veľmi krutý film o dobýjaní Ameriky, hľadaní Eldorada a honbe za bohatstvom a mocou, ktorý už svojou témou naznačuje myšlienku filmu - nekonečnú chamtivosť vedúcu až k sebazničeniu. Klaus Kinski exceluje a dáva postave conquistadora Lopeho de Aguirreho vedúceho svoju výpravu až do cieľa všetkých nenažrancov (je paradoxné ako hlad po zlate nahradil hlad po jedle) skutočnú vierohodnosť.

Najlepšia časť z Nolanovej batmanovskej trilógie a jeden z jeho najlepších filmov (možno aj najlepší). Perfektná hudba či už ide o melancholické a dramatické pasáže vyjadrujúce tragiku príbehu alebo o "Jokerovu melódiu" (fakt nepríjemný, odporný, šialený a geniálny tón) je jedným z hlavných prvkov tohto filmu. Kvalít filmu je však viac - rozdrobený príbeh s viacerými zvratmi, výborný scenár s viacerými zapamätateľnými scénami, dobre odvedená práca kamery a výborné herecké výkony. Tento film posunul hranice komixoviek na najvyššiu úroveň (ešte vyššie ako X-men) a povýšil ich na psychologicky prepracované diela. Na koniec zostáva iba povedať, že záver filmu je jedna z najepickejších scén vôbec.

Film s jedným z najsilnejších vizuálov, aké som kedy videl. Síce veľmi dlhý a miestami úspavný, ale vzhľadom na kvantum myšlienok a odkazov (určite z veľkej časti ovplyvnených Nietzscheho filozofiou), hry s kamerou a perfektnú réžiu, som po vzhliadnutí zostal sedieť ako obarený. Perfektné efekty (obzvlášť na rok vzniku), výborný nápad použiť klasickú hudbu (scény s raketoplánmi poletujúcimi vo vákuu, ktoré podfarbuje valčík) a samozrejme HAL 9000. Film núti diváka vnímať a odpovede neservíruje na podnose, čím vzniká priestor na viacero rozborov. Pre fanúšikov sci-fi (a nielen ich) povinnosť. (UPDATE 03. 06. 2024)

Prvý film Wernera Herzoga, ktorý som videl, a ktorý je zároveň z jeho filmov môj najobľúbenejší. O Herzogovi som počul už dlhšie a bol som zvedavý, čo je zač a keďže som práve dočítal Draculu, rozhodol som sa, že si pozriem tento film. Spočiatku som bol prekvapený Herzogovým štýlom - surrealistická atmosféra zvýraznená mysterióznou hudbou, dlhé zábery, surový realizmus každej scény, odchýlky od knihy, a tento štýl sa mi postupne začal páčiť. Film som odvtedy videl niekoľkokrát a zážitok nie je o nič menší. Klaus Kinski ako Dracula exceluje a dodáva tejto postave "život". Nosferatu nie vyslovene horror, je to skôr mrazivá opera o postave grófa Draculu, jeho samote a nenávisti k vlastnej nesmrteľnosti.

Po vzhliadnutí Herzogovho remaku u mňa vyvstala zvedavosť vidieť aj pôvodný film. Počiatočná nedôvera voči formátu nemého filmu (jedná sa snáď o prvý nemý film, ktorý som kedy videl) veľmi rýchlo opadla a musel som uznať, že sa jedná o jeden z najlepších filmov, čo som kedy videl, a to pre svoju umeleckú hodnotu, famóznu kameru a štylizáciu a precízne odvedenú prácu režiséra. Film si dej knihy upravil, pričom položil základy mnohým zažitým filmovým klišé o Draculovi a upíroch všeobecne, priniesol mnohé prvky, na ktoré sme si už zvykli (vstávanie z truhly, ničivé denné svetlo) a mnohé scény stále berú dych. A to do tej miery, že tento film stále považujem za najlepšiu adaptáciu Stokerovho románu. Max Schreck ako gróf Orlok je v zábere iba niekoľko minút, filmu však skutočne vládne - je skutočne slizký, odporný a bezcitný tvor, ktorého zaujíma iba pitie ľudskej krvi - tak ako knižný Dracula - a takto má podľa mňa vyzerať skutočný upír (na rozdiel od toho, čo sa dnes točí). (UPDATE 03. 06. 2024)