Puebla

Doors som milovala aj pred filmom.Na Kilmerovi sa vždy smiala.Stona som poznala len ako "kontroverzného" režiséra z bulvárnych časopisov.Meg bola len peknou blondínkou z x-tého množstva rýchlozabudnuteľných filmov. Po zhliadnutí filmu Doors milujem stále rovnako, chcem žiť v šesťdesiatych rokoch, Kilmerovi uverím hocičo a hocikoho, od Olivera chcem vidieť viac a viac filmov no a Meg si budem konečne pamätať. A je to jeden z mojích naj filmov.Light my fire!

Zastrite si žalúzie, pohodlne sa usadťe, v pohári nech je to najlepšie sicílske víno...A už sa len nechajte unášať príbehom o moci, strachu, nádeji, strate, pochybnostiach, tradíciach, predsudkoch. U Corleonovcoch sa jednoducho o Vás vždy postarajú a dajú Vám len to najlepšie. Al Pacino, milujem ťa:)

Budˇ sa na ten film pozeráte ako na sondu do duše osamelého, zúfalého a po pochopení túžiaceho chlapa alebo ten film jednoducho a bez debát milujete...Inak pokec s takým Charliem Kauffmanom musí byť fakt niečo!