Erich Maria Remarque

Erich Maria Remarque, vlastným menom Erich Paul Remark, bol nemecký spisovateľ. Narodil sa v nemeckom meste Osnabrück ako jediný syn z troch detí Petra Franza Remarka a Anny Maria Remarkovej. Jeho otec síce nebol spisovateľ, ale pracoval s knihami, možno povedať, že toto bolo menším vodítkom pre mladého Ericha. S otcom však nemal najlepší vzťah a lepšie vychádzal zo svojou mamou, kvôli ktorej si po prvej svetovej vojne nechal stredné meno „Maria“. Remarque navštevoval univerzitu v Münsteri a plánoval kariéru učiteľa na základnej škole. Ku koncu prvej svetovej vojny, do ktorej Nemecko vstúpilo na podporu Rakúsko-Uhorska, bol povolaný do armády. Počas prvej svetovej vojny mal mladý Remarque iba 18 rokov. Dňa 26.7.1917 bol pridelený k 15. záložnému pešiemu pluku a bojoval v zákopoch medzi Torhoutom a Houthulstom. Dňa 31.7.1917 bol zranený črepinou z granátu do ľavej nohy, pravej ruky a krku a po lekárskej evakuácii z poľa bol prevezený do vojenskej nemocnice v Nemecku, kde sa po zvyšok vojny zotavoval zo zranení. Počas zotavovania pracoval Remarque na svojom prvom románe "Die Traumbude", ktorý vydal v roku 1920.

Po návrate z vojny mu vojnové zverstvá spolu so smrťou matky spôsobili veľkú duševnú traumu. Pokračoval v učiteľskom štúdiu a od roku 1919 pôsobil ako učiteľ na základnej škole v Lohne. O rok neskôr požiadal o uvoľnenie z pedagogickej činnosti. Remarque v tejto etape svojho života pracoval na viacerých pracovných pozíciách vrátane knihovníka, obchodníka, novinára a redaktora. Jeho prvým plateným spisovateľským zamestnaním bola práca technického spisovateľa pre nemeckú spoločnosť Continental Rubber Company, ktorá vyrábala pneumatiky. V tejto spolupráci tak vznikol komiksový seriál "Der Contibuben", ktorý nakreslil Hermann Schütz a scenár mal na starosti Remarque. Neskôr začal pracovať na svojej knihe "Na západe nič nového". Zo začiatku nevedel nájsť vydavateľa, keďže jeho kniha opisovala zážitky nemeckých vojakov počas prvej svetovej vojny, čím vyzdvihuje nezmyselnosť vojny. Už po vydaní v berlínskych novinách v novembri 1928 sa z neho stal bestseller, ktorý šokoval svet a z celkom bezvýznamného novinára urobil adepta na Nobelovu cenu za literatúru. Vďaka enormnému úspechu sa román dočkal aj knižného vydania v roku 1929. V nasledujúcich rokoch Remarque opustil Nemecko a žil vo Švajčiarsku.

Po čerstvo vydanej knihe prichádza režisér Lewis Milestone, ktorý natočil film s rovnakým názvom Na západe nič nové (1930). Film bol veľmi úspešný, čo dosvedčujú aj dve ceny Oscara, a to cena za najlepší film a najlepšiu réžiu. Premiéru filmu v Berlíne sprevádzali búrlivé protesty nacistov vedené Josephom Goebbelsom (budúcim ministrom propagandy). Nacisti označovali film za židovský a protinemecký. 11.12.1930 bolo nakoniec premietanie tohto filmu zakázané. Po úspechu tejto knihy nasledovalo niekoľko podobných Remarqueových diel. Na podnet Josepha Goebbelsa bolo 10.5.1933 Remarqueovo písanie verejne vyhlásené za "nevlastenecké" a v Nemecku zakázané. Výtlačky boli vyradené zo všetkých knižníc a ich predaj alebo vydávanie kdekoľvek v krajine bolo obmedzené. V 30. rokoch 20. storočia mal Remarque vzťah s rakúskou herečkou Hedy Lamarr a nemeckou herečkou Marlene Dietrich. Nemecko sa rýchlo menilo na totalitnú spoločnosť, čo viedlo k masovému zatýkaniu neprispôsobivých skupín obyvateľstva. Nacisti nepravdivo tvrdili, že Remarque nebol v aktívnej službe počas prvej svetovej vojny. Všetko viedlo k tomu, že v roku 1938 bolo Remarquovi odobraté nemecké občianstvo. Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny v Európe odišiel zo Švajčiarska do Spojených štátov a v roku 1947 získal spolu zo svojou manželkou americké občianstvo.

Medzitým vznikol v Hollywoode film Three Comrades (1938), na motívy Remarqueovej knihy s rovnakým názvom. V roku 1941 sa režisér John Cromwell postaral o ďalšie knižné spracovanie, a to vojnovým filmom Tak končí naše noc. Jeho ďalšie dielo, román "Víťazný oblúk" z roku 1945 vyšiel aj v angličtine a nasledujúci rok v nemčine ako "Arc de Triomphe". Ďalší okamžitý bestseller, ktorý dosiahol celosvetový predaj takmer päť miliónov kusov. Film s rovnakým názvom Arch of Triumph vyšiel v roku 1948 a o réžiu sa opäť postaral Lewis Milestone. Film nezískal žiadne ocenenia, aj keď mal hviezdne obsadenie. V roku 1943 nacisti zatkli jeho najmladšiu sestru Elfriede Scholzovú, ktorá zostala v Nemecku s manželom a dvoma deťmi. Po procese ju uznali vinnou za nepriateľské výroky voči štátu. Počas procesu predseda súdu Roland Freisler vyhlásil: "Váš brat je, žiaľ, mimo nášho dosahu - vy nám však neuniknete." Elfriede bola popravená sťatím hlavy 16.12.1943 vo väznici Berlin-Plötzensee. V exile Remarque o osude svojej sestry Elfriede až do konca vojny nevedel. V roku 1952 jej venoval svoj román "Iskra života" ("Der Funke Leben"). V nemeckej verzii knihy bolo venovanie vynechané, údajne preto, že ho niektorí Nemci stále považovali za zradcu. Počas písania "Iskry života" pracoval aj na románe "Čas žiť a čas zomrieť". V roku 1958 nakrútil režisér Douglas Sirk film Čas žít, čas umírat podľa Remarqueovho románu. Remarque sa vo filme objavil v úlohe profesora. V roku 1955 napísal scenár k rakúskemu filmu Der letzte Akt o Hitlerových posledných dňoch v bunkri. V roku 1956 Remarque napísal divadelnú drámu "Die letzte Station", ktorá sa hrala v Nemecku aj na Broadwayi.

Erich Maria Remarque zomrel na zlyhanie srdca 25.7.1970 vo veku 72 rokov v Locarne. Je držiteľom Rádu za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky, čo je jediné vyznamenanie Nemeckej spolkovej republiky. V roku 1991 jeho rodné mesto Osnabrück založilo Mierovú cenu Ericha Mariu Remarquea.

Reverse01