Idžiranaide, Nagatoro-san

Dosť sa mi anime páčilo. Hlavný žáner je komédia, ktorá funguje veľmi dobre v podobe žartíkov postavy Nagatoro, ktorá nemá zábrany v etikete a jej otravnosť a neutíchajúce obviňovanie svojej obete z perverznosti a úchylnosti dosahuje až absurdných rozmerov. Ako divákovi mi ale nikdy neprišli vtipy a sexuálne narážky neprirodzené a násilne vtlačené do scenáru, ale sedeli mi na charakter Nagatoro. Jej terčom je bezmenný Senpai, utiahnutý, so sociálnymi úzkosťami, neschopný prehovoriť na druhého súvislú vetu, večne sa zdržujúci mimo ľudí. Na jeho šťastie sa mu dostala do života osoba, Nagatoro, ktorá nie zo zlomyseľnosti ale čisto zo zábavy a neskôr zo zvedavosti a seba-objavovania, začala narúšať jeho bublinu, fungujúcu mimo reality, a hádzala Senpaia do situácii ďaleko za jeho komfortnou zónou. Veľká téma seriálu je teda aj postupný osobnostný vývoj Senpaia, ktorý sa krok po kroku zoceľuje voči strachu a nepríjemnostiam medziľudského kontaktu. Takisto je ukázaný rozvoj vzťahu hlavných postáv, s funkčnou chémiou, ktorý mi bol veľmi sympatický. Nasmial som sa aj na šibnutej prezidentke výtvarného krúžku. Pre mňa, ikonické pre seriál, je šibalský nesymetrický pohľad Nagatoro na Senpaia, keď sa chystá na robenie zloby. Úvodná aj koncová znelka sa mi tiež páčili. (15.06.2023)

Tak isto ako v Uzaki-chan Wa Asobitai, druhá séria sa odklonila od konštantného humoru a sústredila sa viac na rozvíjanie vzťahu medzi Nagatoro a Senpaiom. Do deja sa možno viac zapájali vedľajšie postavy z prvej série a takisto bolo pridaných pár nových, čo dobre slúžilo na obmenu situácií do ktorých sa hlavní hrdinovia dostávali. Bolo to stále vtipné, aj keď humor sa utiahol aby urobil priestor pre seriózny aspekt seriálu. Nagatoro si zachovala svoj doberací spôsob komunikácie k Senpaiovi, napriek tomu, že bolo jasne ukázané, že postoj Nagatoro k Senpaiovi sa zmenil. Zmenila sa ale atmosféra týchto scén. Boli už skôr iba úsmevné, lebo toto vtipkovanie voči Senpaiovi dostalo hĺbku, kedže bolo zrejmé, že to používa ako štít pred vlastnou ostýchavosťou a náklonnosťou. Čo sa týka Senpaia, tak ten pokračuje v posune svojej osobnosti a každou epizódou sa postupne približuje k sociálne funkčnému človeku. Páči sa mi na tomto anime, že tu nie je žiadna nezmyselná dráma, ale hlavné postavy si k sebe postupne nachádzajú cestu bez nejakých zbytočných prekážok. Plus bod za pridanie postavy sesternice prezidentky výtvarného krúžku, ktorá bola tak isto šibnutá, a taktiež Nagatoro staršiu sestru ktorá mala také isté rýpavé správanie ako Nagatoro. Úvodná aj koncová znelka u mňa bohužiaľ nevzbudila nejaký špeciálny záujem. (17.06.2023)