Jiná smečka
Külön falka
Wild Roots
Wild Roots
Wild Roots
Réžia:
Hajni KisKamera:
Ákos NyoszoliHudba:
Oleg BorsosHrajú:
Gusztáv Dietz, Zorka Horváth, Kati Andai, Dániel Baki, Sándor Balogh, Éva Bandor, Gábor Boráros, Réka Dérzsi, Ferenc Fandi, Zsuzsa Faragó, Anita Fábián (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Keď Niki zistí, že jej otec je v meste po prepustení z väzenia, neposlúcha prudké námietky svojej babičky a stretáva sa s ním tajne. Tibor je tvárou v tvár svojej 12-ročnej dcére nútený postaviť sa svojej úlohe otca a nakoniec prevziať zodpovednosť. Po 7 rokoch bez kontaktu sa otec a dcéra navzájom spoznávajú, pričom si uvedomujú svoje pevné spojenie a aj to, aké silné môže byť odpustenie. (ASFK)
(viac)Videá (2)
Recenzie (36)
Po príbehovej stránke si myslím film nemá čím zaujať. Je to štandardné búrlivé dielko, kde otec, ktorý v živote posral čo vedel( táto veta vo filme bola použitá viackrát) sa pri svojom prebíjaní životom stretne s dcérou, ktorá ho natoľko okúzli, že sa s ňou chce vidieť častejšie. Je to naozaj klasická linka v ktorej dochádza k niekoľkým emotívnejším momentom a to hlavne vo vzťahu otec a dcéra. Len práve to som očakával, čo som, ale neočakával bol výzor otca z ktorého išiel rešpekt a dcéry, ktorá aj keď chápala už súvislosti, bola tolerantná a zlatá. A tam práve vidím najväčšiu výhodu filmu, lebo ťažký drsoň Gustztáv Dietz a zlatučká Zorka Horváth boli najväčším ťahákom filmu. A to hlavne preto, že do postáv dali ľudskosť a charakter a bez nich by film rozhodne utrpel. A tak štandardný príbeh, dostal neštandardnú priebojnosť a v pohode to utiahol na 4*. A je super, že si tu celkom príjemne zahrali aj Slovenský herci ako Peter Nádasdi alebo aj Éva Bandor, hned som ich spoznal. ()
Gusztáv Dietz mi pripadal ako taká madarská verzia Vinnieho Jonesa. Samotný film je podľa mňa scénaristická hračka milionkrat ohraná, avšak ako jednohubka na sobotný večer mi to nevadilo a u mňa splnila účel. Ziaden stres, či prepínanie mozgu, alebo zbytočne vypäté emocie terorizujúce diváka. Takto relaxačne sa mi to páči. ()
Tibiho (mimochodom Gusztáv Dietz je absolútne neznáma tvár, ale typovo sadol perfektne do svojej postavy) pustia z väzenia. Koľko príbehov o návrate väzňa do života už bolo natočených! Ale tento je výnimočný spôsobom, ako sa vyvíja vzťah s jeho dcérou. Niki žije u babičky a tá má pádny dôvod, aby nedovolila vnučke stretávať sa s nepodareným otcom. Ich vzťah sa ale aj napriek okolnostiam posúva k lepšiemu. Dokonca sa núka celkom bizarné riešenie... Dokáže Tibi dotiahnuť šialený nápad do konca? ()
„Nejsem u vás vítán.“ - „Proč se na tebe babička tak zlobí? Protože jsi byl ve vězení?“ - „Přesně tak.“ - „Co jsi udělal?“ - „Posral jsem, co jsem mohl. Dělal jsem potíže.“ A když Tibi dostane další, možná už poslední šanci, využije ji, nebo to zas podělá? Hajni Kis velmi mile překvapila. K celovečernímu debutu zvolila látku, která už sice byla mnohokrát zpracovaná jinde, přesto její režijní jistota a vedení herců dělá z Jiné smečky poměrně vyzrálou podívanou. Gustáv Dietz a Zorka Horváth jsou velmi autentičtí a ve svých rolích výborní. Není však vůbec jednoduché najít si cestu k jejich postavám, neb otec je jednodušší, impulzivní cholerik a dcera zas svobodomyslný, vzdorovitý a nevychovaný spratek. Přesto jejich interakce a vzájemné ovlivňování diváka baví. Člověk dostane příběh, který umí vzbudit hodně emocí u správně naladěného publika…což se přesně v mém případě stalo. Jistě, můžeme se tu bavit o jisté nereálnosti ohledně reakcí okolí vůči chování hlavní dvojky, ale nebylo to nic, co by mě nějak zvlášť rušilo, takže hodnotím silnými 4*. ()
Dávam štyri hviezdy, ale berte to len s rezervou, pretože mi tento malý film perfektne padol do nálady, čo by inokedy nemusel. Na malom poli je tu vyrozprávaný citlivý príbeh jedného muža, ktorého prenasledujú chyby a zlé rozhodnutia, a jeho dcéry, ktorá sa ho snaží poznať. Je pravda, že podobných vzťahových "otec/matka a syn/dcéra" filmov tu bolo veľa a tento jeden konkrétny možno nepríde s nejakou novou wow myšlienkou alebo hlbokým presahom, niekto by ho mohol označiť aj za "praobyčajný", ale pravdupovediac, komu na tom ešte vôbec záleží? Ide hlavne o pocity, a tie sa nádejnej režisérske v tomto režijnom debute podarilo vystihnúť na jedničku. Najväčšiu zásluhu na tom majú samozrejme herci (mladučká Zorka Horváth perfektne stelesňuje detskú roztomilosť, zvedavosť a naivitu a Gusztáv Dietz má ako problematický, ale v duchu správny a ľudský otec veľkú charizmu), ale film si ma získal viacerými vecami. Miestami (najmä v noci) sa mu darí vytvoriť veľmi melancholickú a nostalgickú atmosféru, ktorá sa dá cítiť, je smutná, ale veľmi príjemná a tento celkovo hrejivý a melancholický pocit umocňuje aj úžasne poskladaný soundtrack, ktorý je bez akéhokoľvek preháňania jeden z najlepších, aké som kedy vo filme počul. ()
Reklama