Miesto na výslní

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. (11.06.2014)

Elizabeth Taylor byla - hlavně v tomto filmu krásná :) Mám ráda Dreisera a jeho díla, a 50.léta jsou plné patosu :D Tenhle film je monumentální, věřím, že opravdu tehdejší dobu silně zasáhl - nejen krásou Clifta a Taylor, ale také, jak je to skvěle natočené a zrežírované. Za mě je to opravdu skvěle vytvořené :) Doporučuji, i když nemám ráda přeslazené okecávačky a "romantiku padesátých let" :) (24.03.2019)

Ako málo stačí, aby sa človek dostal až na samé dno. V tomto prípade zohrala svoje aj láska a časový faktor. Keby len tú druhú stretol George skôr.... No čo povedať. To, čo predviedol George Stevens v tomto snímku, tak to sa vidí iba veľmi zriedka. Ide o unikátne spojenie drámy, romantiky a film-noir a to v každom smere. Z toho dôvodu dokáže v divákovi vyvolať rozmanité pocity, ktoré sa počas sledovania snímku plynule striedajú, podľa toho čo sa práve deje. Každá jedna scéna, hlavne ku koncu, tak ponúka bohatý guláš pocitov. To isté sa dá povedať aj o hlavnej postave chudáčiska Georga. Veľmi slušný, skromný a milý chlapík, no ktorý bol schopný aj toho najhoršieho, len aby si zachoval nečakane nadobudnutý spoločenský status. Avšak aj napriek tomu ho divák neodsúdi, skôr naopak, ku koncu s ním súcití. Teda aspoň čo sa mňa týka. Skrátka ide o geniálne psychologické narábanie s hlavnou postavou, čoho výsledkom je ohromný vplyv na diváka. Tiež je ale pravda, že Montgomery Clift ho zahral brilantne, tak charizmaticky uhrančivo, že sa nešlo od filmu odtrhnúť a ja som sa raz opäť dostal do stavu, kedy mi bolo ľúto každej minúty, pretože som bol tak stále viac a viac bližšie ku koncu. Masterpiece! (17.02.2017)

Toto bolo pre mňa naozaj ťažké pozerať. Úžasne zobrazili to, čo človek pozná v živote sám, keď urobí chybu a v návale nerozumu sa ju snaží zažehliť inou chybou. Obvykle ešte väčšou. Akoby nastavili zrkadlo. Zodpovednosti. A ako ukázali tú temnotu vo vnútri človeka, ktorého ťaží svedomie. Naraz nemôže mať radosť z ničoho krásneho naokolo. Je mu to vzaté. Totiž, vzal si to sám. Strašný film. Ten ide do čierneho. (13.11.2020)

Cukríkový, rýdzo kapitalistický (oproti Dreiserovi), naivný Hollywood, bol pre takto komplikovanú, komplexnú (a geniálnu!) látku asi najnevhodnejšou optikou. Oproti knihe veľmi veľa ubudlo a to nie len z príbehu (čo by bolo v poriadku, predsalen dvojhodinový formát ťažko konkuruje osemstostranovému románu), ale najmä významovo, príbeh prišiel o svoju sociálnu, politickú i existenciálnu vrstvu. Namiesto nej sa zamerali scenáristi rýdzo na gýčový romantický trojuholník (lebo ten divákov najviac zaujímal) a americkú tragédiu tak dokonalo sploštili. Natočené fajn. (06.06.2020)