Summerland

V skutočnosti ide o vojnovú drámu z pomerov britských ostrovov, ktorá sa obišla bez výstrelov zo zbraní a akčných drám. Film sa nám prelína v troch časových pásmach. Prvé časové pásmo je 70-té roky minulého storočia a život spisovateľky Alice na samote, kde sa počas písania románu dostáva do druhého časového obdobia 20-tých rokov minulého storočia, kde počas štúdia sa zamiluje do osoby rovnakého pohlavia do Very. Ale najdôležitejšie je tretie časové pásmo obdobie 2. svetovej vojny, kedy na základe rozhodnutia úradníka miestneho ubytovacieho úradu jej pridelili chlapca Franka, ktorého evakuovali z Londýna. A mňa najviac zaujala práve táto časť filmu. Do apríla 1940 sa pre Britov obdobie falošnej vojny skončilo. Nemci okupujú Dánsko, Nórsko, v máji napadli Belgicko, Holandsko, Francúzsko a Luxembursko. Veľká Británia očakávala útok, veď bola na rade, Luftwafe malo k dispozícii letiská vo Francúzsku, v Nórsku z ktorých si mohli spraviť z celých ostrovov ľahučký terč. Británia je v panike, nastáva evakuácia detí. Prvá bola vykonaná v roku 1939, druhá nasledovala v dobe bombardovania v roku 1940 a posledná v období rokov 1942 až 1943. Nás sa konkrétne týka evakuácia v lete a na jeseň roku 1940, ktorý je aj definovaný vo filme v osobe chlapca Franka. Na jeseň 1940 Londýnčania prežívali strach každú noc. Hitler splnil svoje hrozby keď 4.9.1940 v berlínskom Športovom paláci sľuboval tony bômb, ktoré dopadnú na britské hlavné mesto Londýn. Nasledoval presun skupín deti školského veku, bez sprievodu matiek v organizovaných výpravách do vopred vybraných oblasti. Do 7.9. kedy začalo masívne bombardovanie Londýna bolo vysťahovaných 193 500 deti do bezpečných zón. V týchto zónach prevzal deti úradník ubytovacieho úradu, ktorý mal za úlohu nájsť vhodné ubytovanie aj bez súhlasu miestnych obyvateľov (taktiež situácia z tohto filmu). Majiteľom domov sa za ubytovanie platilo (za týždeň 10 šilingov a 6 penci za jedno dieťa a za každé ďalšie 8 šilingov a 6 penci), išlo o peniaze rodičov, respektíve doplácal štát. Najväčší problém bol pri spätnom preberaní deti, rodičia niektorých deti zmizli aby sa vyhli ich prevzatiu, mnoho rodičov padlo vo vojne a 38 000 deti odmietlo sa vrátiť domov. 31.3.1946 sa sťahovanie ukončilo: V bezpečných oblastiach Anglicka a Walesu ostalo 5200 deti, v Škótsku 4788 deti, 11 tisíc deti zostalo v škôlkach a špeciálnych školách. Vplyv evakuácií, deti boli vystavené mimoriadnemu stresu, nikto sa nezaujímal o dopad tejto situácie na týchto bezbranných jedincov. Hlavný záujem vlády a úradníkov bolo aby evakuácia prebehla úspešne. Mnoho deti zmenilo kultúrne prostredie, museli sa prispôsobovať životným podmienkam bez rodičov, mnoho deti sedliakom robilo sluhov, nikto sa nezaujímal o škody, ktoré vojna napáchala na deťoch, dôležité bolo, že prežili. Mnohí z nich následky evakuácií ťažko niesli až do smrti. Ale pre radu z nich evakuácie znamenali aj príjemné spomienky, nové prostredie, noví kamaráti a pre mnohých títo pestúni do budúcna znamenali viac, ako vlastní rodičia. Videli sme ďalší zaujímavý príbeh z obdobia 2. svetovej vojny. (14.10.2020) (menej) (viac)