Můj růžový život
Ma vie en rose
My Life in Pink
Réžia:
Alain BerlinerKamera:
Yves CapeHudba:
Dominique DalcanHrajú:
Georges Du Fresne, Michèle Laroque, Jean-Philippe Écoffey, Hélène Vincent, Laurence Bibot, Marie Bunel, Anne Coesens, Jean-François Gallotte (viac)Obsahy(1)
Sedemročný Ludovico žije v kruhu milujúcej rodiny. Ale len do chvíle, keď okoliu začne byť podozrivá jeho záľuba v obliekaní si dievčenských šiat. Ludovic je totiž dievčatko uväznené v tele chlapca. Verí, že keď raz dospeje, premení sa na na skutočnú ženu. Jeho rodičia dlho považujú prezliekanie, túžbu po dlhých vlasoch a hru s bábikami za detský rozmar. Tlak susedov a školy však začína byť neznesiteľný. V malej predmestskej komunite sa klebety rýchlo šíria. Situácia sa vyhrocuje, keď Ludovica kvôli inakosti vylúčia zo školy a jeho otec stratí prácu. Sedenia u psychológa nenapredujú tak, ako by si Ludovicovi rodičia predstavovali a nakoniec strácajú trpezlivosť i rozvahu. Film sa venuje problematike transexuality a intolerancie prostredníctvom bežných aspektov každodenného života. Zachytáva reakcie rodiny, nevraživosť komunity i detský svet, ktorý sa voči nevraživosti nevie brániť a dianie okolo reflektuje citlivým pohľadom. Film získal Zlatý glóbus za najlepší zahraničný film, Európsku filmovú cenu za najlepší scenár, Kryštálový glóbus na MFF Karlovy Vary a množstvo iných ocenení. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (29)
Můj růžový život není dokonalý film, je na něm znát, že vznikal s určitým osvětovým, či spíše výchovným záměrem. Určitě by se podobné téma dalo stvárnit rafinovaněji nebo emotivněji. Na druhou stranu je to film poctivý, který věrně zobrazuje předsudky a maloměšťáctví okolí, stejně jako rodičovskou nejistotu v podobných případech. Herecké výkony jsou slušné a snímek patří k tomu výrazně lepšímu z evropské produkce. Celkový dojem: 80 % ()
Tak ja neviem. Takmer všetci, okrem hlavného hrdinu, respektíve hlavnej hrdinky sú tak hysterickí, že všetko to, o čom tento film bol, prešlo okolo mňa. Domnievam sa, že pri takto citlivej téme by to chcelo trochu lepšie napísané postavy a aj lepšiu filmovú reč. Všetko sa ženie do extrému, až to prestáva pôsobiť autenticky, pričom cítiť, že viac by sa mohlo dosiahnuť citlivejším prístupom. No ak je váš syn inakší, tak pochopiteľne to vedie k problémom na úplne všetkých úrovniach, od rodinnej krízy, cez školu, susedské vzťahy až po zamestnanie. To pochopíte veľmi rýchlo a nie som si tak úplne istý, že každý Francúz musí hneď reagovať na inakosť ako dement. Ale možno má Berliner iné skúsenosti. ()
Pravdou je, že mi tie dobre mienené fantazijné vsuvky s poletujúcou ružovou barbinou moc nesadli. Ale okrem toho výborná práca, oceňujem hlavne toho chlapca, ktorý svoju postavu transgender dieťaťa zvládol priam fantasticky, určite má leví podiel na úspechu tohto filmu. Ale ani ostatné stránky filmu nesklamali. Citlivo a realisticky natočené a so všetkými možnými charakterovými aspektami, ktoré k tejto téme patria. Hlavne to pokrytectvo okolo chlapca bolo smutné. Na druhú stranu sa mi ale zdalo charakterové rozvrstvenie jednotlivých členov rodiny a najbližších susedov chlapca až moc okato nalinajkované. Celkovo však veľká spokojnosť, slušný nadpriemer. 80/100 ()
O silne presadzovanom predsudku voči odlišnosti, spôsobiacemu trápenie celej rodine. Nie je to v obdobných prípadoch vždy tak? Za väčšinu ľudských trápení sú zodpovedné názory okolia na inakosť voči fádneho priemeru, ktorý predstavuje práve toto okolie. Začína to postrannými pohľadmi, pokračuje čím ďalej, tým viac odsudzujúcimi a nenávistnými poznámkami, vyhýbaním sa a nepozývaním a končí vyhostením z komunity uniformných, konvencie ctiacich občiankov. Režisér citlivo vyhmatol najdôležitejšie tézy a pospájal ich do príbehu chlapca, ktorému sa páčilo byť dievčatkom. Naviac sa mu podarilo pre titulnú úlohu zohnať veľmi presvedčivého herca a vytvoriť tak výborný film (s trošku prestreleným záverom). ()
Ke zhlédnutí filmu mě nalákalo zajímavé téma a zdejší vysoké hodnocením ostatních uživatelů. No, ale jak už se mi tak občas stává, má volba mi moc radosti neudělala. Téma je zpracováno neuvěřitelně povrchně a hloupě. Celou dobu mě rozčilovaly především tupé předvídatelné dialogy, jež mezi sebou vedly nesympatické postavy, pohybující se v blízkém okolí nebohého hlavního hrdiny a spolu s nimi scény, zachycující snění malého Ludovica o panenkách, šatičkách a růžovoučkém životě...Tohle není odsudek menšinové společnosti. Jen některé filmy o ní stojí za starou belu. Tohle je bohužel jeden z nich. ()
Reklama