Síla psa

Film o jednom tichém psychopatovi, který se snaží opatrovat svou mámu, i kdyby přes mrtvoly musel kráčet. Což se tak nějak postupně krystalizuje průběhem filmu. Cumberbatch je zpočátku nepříliš uvěřitelný drsňák, ale postupně víc na farmě začne homosexuálně působit jako honák dobytka (Brokeback mountain prequel?), což během filmu zrealističtí příběh. (12.12.2021)

Síla psa je poctivé slow burn drama, které prostřednictvím několika postav zvládne chytře i nenásilně vypovídat o širokém spektru témat. V kombinaci se skvělými herci a opojným vizuálem není pochyb o tom, že se jedná o jeden z filmů roku. Více zde. (11.12.2021)

"The Power Of The Dog" asi je trošku návnadou pre tohtoročné oscary. Po tom ako som si to pozrel som zhodnotil, že nemá to veľkú dávku príbehu, miestami mie niektoré veci neboli jasné, no tie herecké výkony, to spracovanie a všetko okolo je zvládnuté skvele. Osobne si myslím, že najlepší moment prichádza v poslednej sekunde, pretože ten pohľad dáva veľkú dávku otázok, na ktoré nám ale nikto neodpovie. A je to zaujímavé. Pretože môžeme si to celé vyložiť úplne rôzne. Nevedel som ako mi bude sedieť Benedict Cumberbatch v tomto filme, no jeho výkon mu musím uznať. Okrem toho som sa počas scénok v druhej polovici filmu začínal aj o jeho postavu oveľa viac zaujímať. Kde však je problém s filmom (aspoň pre mňa), tak musím povedať, že neponúka absolútne nič, čo by nejako vysvetľovalo zmenu v Philovom správaní sa k Peterovi. Prečo sa rozhodol odrazu zmeniť úplne svoj smer konania? Čo ho k tomu viedlo? A okrem toho by som bol zvedavý koľko sa toho vlastne ešte aj ukrýva v Peterovi. A ako to prípadne bolo vlastne s jeho otcom? Z toho čo som videli som si s jeho postavou vôbec neni istý na čom sme vlastne boli. A scenáre mohli byť rôzne. Vo výsledku to ale má spád, dobré herecké výkony, no ako celok je to pre mňa trošku nedotiahnuté. MInimálne to mohlo ponúknuť viac odpovedí na moje otázky. Hodnotenie: B+ (12.02.2022)

The Power of the Dog nie je zlý film. Campion citlivo a tajne (len tak medzi nami divákmi...wink, wink) rozohráva emocionálnu hru, ktorej hlavným účelom je predostrieť, ukázať a naznačiť v postavách niečo, čo by sme do nich za iných okolností nepovedali. Táto premisa funguje. Greenwoodova hudba je vťahujúca. Prostredie Austrálie zase dychberúce. A postavy sú zase presne zadefinované vo svojich charakteroch. Finále je dokonca veľmi pôsobivé (ak teda zachytíte všetky tie wink, wink od režisérky). Ale aj napriek tomu tomu chýba silnejší a razantnejší dôraz na...vlastne na čokoľvek. Ono je to tak veľmi nekonfliktné, že sa človek v tej náznakovosti utápa. Nie stráca, ale utápa. A v tomto smere je to nepríjemne vyčerpávajúce. Hlavne, keď vezmeme do úvahy, že postavy sú síce fajn zahrané aj znázornené, ale prečo by sme mali v sebe riešiť podobné príbehy a sledovať podobné postavy, keď stačí ísť do Gajar a spýtať sa akejkoľvek ženy, aký to mala vlastne deň a dostaneme podobný príbeh z prvej ruky? To, že vieme uchopiť motivácie a presne ich viesť k divákovi je skvelé. Ale vo finále je to film, ktorý je práve kvôli tej nejednoznačnosti a bez pamätnej scény odsúdený zapadnúť do zabudnutia. Nie je zlý. Len sa hrá s pomerne jednoduchou schémou a svojim prevedením ju posúva akože niekam vyššie. Ale tie skutočné emócie...tam v konečnom dôsledku nie sú. Aspoň u mňa neboli. (21.01.2022)

Nevěřil jsem postavám, nevěřil jsem jejich dialogům. Film všechny posouvá hrozně divně, kdy potřebuje, aby si říkaly a neříkaly věci způsobem, který mi nedává velký smysl. Je to takový ten film, kdy nervně čekáte, že postava řekne tu jednu větu, kterou by z logiky věci měla říct, aby vám dění začalo dávat nějaký smysl, ale ona to nikdy neudělá, místo toho smutně kouká, nebo scéna rychle odstřihne jinam. Nevím. (12.02.2022)