Kráľovstvo

Jeden z mála seriálov zaradených medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete", takže som si ho logicky nemohol nechať ujsť. Jedná sa o veľmi svojskú paródiu na seriály z nemocničného prostredia, s jemne hororovým nádychom (desivosť je z môjho pohľadu iba mierna). Má to ale zase výborné, mrazivé napätie, miestami celkom podarený čierny humor a hlavne zaujímavé, výborne vykreslené postavy a aj vzťahy medzi nimi. Obraz so sépiovým filtrom síce pôsobí celkom štýlovo (k štýlovosti prispieva i divoký, zámerne hrubý strih), ale tú "parkinsonovú" kameru považujem za veľký nedostatok celého seriálu (ach, tá nešťastná dánska Dogma 95!) a nechápem, ako v tom niekto dokáže vidieť niečo estetického. Prvá séria je podľa mňa výrazne lepšia, má ešte tú správnu atmosféru, v druhej už ide kvalita dole (výnimkou je druhá epizóda tejto série), tvorcovia už akoby nemali poňatia, čo zo všetkými tými zápletkami, ktoré začali. A na konci celého seriálu tak ostáva trpká príchuť z neuzavretých príbehov. Ďalšie podrobnosti v komentároch k jednotlivým epizódam. (29.09.2022)

[3,5*]     Výborná séria (výrazne lepšia než druhá), s výbornou mrazivou a tajuplnou atmosférou, s výborne načrtnutými charaktermi postav a vzťahmi medzi nimi. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam a k celému seriálu. (29.09.2022)

[3,5*]     Prvá epizóda nás uvedie do bizarného sveta, do ktorého som si musel nejaký čas hľadať cestu, ale napokon ma dokázal upútať. Postupne sa nám predstavia jednotlivé, veľmi osobité postavy (ako vrcholne nepríjemný švédsky chirurg Stig Helmer, výborne herecky stvárnený, či bezemočný patológ Bondo, plne oddaný vede), zaujímavo sú načrtnuté vzťahy medzi nimi. Hoci trvá dlhšie, kým sa niečo začne diať, po celý čas je udržiavaná výborne napätá atmosféra, niečo nekalého neustále visí vo vzduchu. A v tomto duchu príde aj skvelé vyvrcholenie epizódy. Za negatívum považujem tú roztrasenú kameru, ktorá ma teda nijak esteticky neuchvátila. (27.09.2022)

[3,5*]     "Kukuk, kukuk tra la la. Hans Christian Andersen, dánsky národný básnik..."     Po predstavení postáv v minulej epizóde sa v tejto pomaly začína rozbiehať to pravé záhadné dianie, výborná atmosféra krásne hustne. Na stope niečomu veľmi záhadnému je stará pani Drusse (alias simulantka), ktorá sa ako slečna Marpleová pokúša ten zamotaný prípad vyšetriť (Kto bola tá Mary z roku 1919?). Mimo tejto pútavej zápletky tu máme ešte patológa Bonda, čo túži po prekrásnom nádore. Kamera v tejto epizóde je napodiv celkom znesiteľná (Žeby som si na to trasenie zvykol a postupne ho prestal vnímať?), dokonca to bolo miestami obrazovo veľmi pôsobivé. Je tu viacero silných scén, tou najsilnejšou je zrejme tá operácia pod hypnotickou narkózou (s dievčatkom hladiacim pacientovi ruku). (27.09.2022)

[3,5*]     "Čo sa s ním stalo?" "Zomrel, aby si vedel. A odvtedy sa mi neozval."     V tejto epizóde sa mi zdá byť už zápletka menej zaujímavá, dianie jednotvárnejšie, stále sa točiace okolo inkriminovanej lekárskej správy (ale švédsky chirurg Stig Helmer zatvorený v archíve nemá chybu) a kamera začína byť pre mňa zase poriadne otravná. A ten nápad s operáciou mi už nepripadá bizarný, ale skôr hlúpy (dosť cez čiaru). Ale niekoľko veľmi pôsobivých scén sa tu nájde, hlavne tí duchovia žerúci vo sne ruku a záverečné objavenie Mary. (27.09.2022)

[3,5*]     "Eeee..." "Môj synček vždy dokáže predniesť niečo poučné."     Táto epizóda zaplávala do vôd poriadne čiernej komédie, dianie je čoraz bizarnejšie (štýlové zariekavanie Mary športovým náradím), čoho parádnym vyvrcholením je záverečná návšteva ministra. A musím povedať, že táto zmena nálady sa mi páčila náramne a nenechal som sa pri tom znechutiť ani opätovne hroznou kamerou (predovšetkým v rýchlych scénach) a ani strašne otravnou postavou Rigmor - hrozne tupou priateľkou doktora Stiga Helmera. Opäť tu je viacero veľmi pôsobivých scén, medzi ktorými kraľujú zjavenie sa Mary s mamou a opakujúci sa strašidelný sen so zombie, ktorý sa zmení na sen príjemný, erotický. A obvykle šokujúcim ukončením epizódy je tentokrát hodne drastický pôrod. (27.09.2022)

Oproti prvej sérii výrazný kvalitatívny pokles, rozbehnuté dejové linky už začínajú nudiť, tvorcovia akoby boli bezradní, čo si s nimi ďalej počať. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam a k celému seriálu. (29.09.2022)

[2,5*]     "To je tá simulantka! Dneska by ma skoro presvedčila."     Ukončením prvej série sa jedna kapitola uzavrela, kráľovstvo sa začína otvárať a mňa to celé začína nudiť, dokonca mnohé z toho až otravovať - debilné stretnutia lóže, nesúvislé rozhovory postihnutej dvojice, chaotický dej (jednotlivé scény poskladané akosi bez ladu a skladu), dosť odpudivá záležitosť okolo toho obludného dieťaťa (fakt hnusné). A zo všetkého najviac ma otravuje tá sprostá kamera, v tejto epizóde obzvlášť. Ani tých pamätihodných scén tu veľa nie je (ako tá operácia babky-detektívky a jej putovanie medzi svetmi). Epizódu držia nad vodou Stig Helmer (návrativší sa z Tahiti s fľaštičkou jedu) a predovšetkým psychicky zrútený primár Einar Moesgaard, s jeho zvláštnou teóriou o zdraví:     "Buď pláva, alebo ide ku dnu. Ak pláva, nemusíš si robiť starosti." (28.09.2022)

"Mona? Tá malá, čo sa tak škľabí?"     Po dejovej stránke veľmi zaujímavá epizóda, pre mňa jednoznačne najlepšia z 2. série (čo ale v tej konkurencii nebolo až také ťažké dosiahnuť) a zrejme aj celého seriálu. Tak ako v prípade záverečnej epizódy 1. série mi dokonale sadol ten odklon do bláznivej komédie, s výborným humorom. Bavili ma všetky tie uletené postavy, ako primár Einar Moesgaard, zberateľ erotických pomôcok a liečiaci sa u šialeného "psychiatra", Philip Marco, slávny psychický chirurg (s dosť nechutnými metódami), či Stig Helmer, rozprávajúci do záchoda. Kamera mi v tejto epizóde pripadala o dosť znesiteľnejšia a aj tých pôsobivých scén bolo akosi viac (niektoré som už naznačil vyššie, z ďalších je to potom scéna kremácie).     "Ako si praješ zomrieť, ty uctievač Krista?" (28.09.2022)

[2,5*]     "No a ďalej sa medzi nás vrátil Krogshøj. O tom tiež radšej nebudeme hovoriť..."     Po velmi sľubnom začiatku s Einarom Moesgaardom, "oddychujúcim" na pohotovosti a návratom doktora Krogshøja z márnice sa z toho napokon vykľula jedna z tých najnezáživnejších epizód. Dianie sa poväčšine točí okolo toho nadrozmerného dieťaťa, ktoré je fakt strašne nechutné a tá (akože dojímavá) linka s nim a jeho mamou ma vôbec nebavila. Potom je tu ešte Stig Helmer, prchajúci na vozíčku pred súdnym predvolaním, už otravné hľadanie duchov a ďalšie dianie, ktoré akosi postrádalo zmysel (načo bol dobrý ten let lietadlom?). Za zmienku stojí len pár scén, ako ten duchovný výlet do pivničných priestorov, alebo tá "naháňačka" v archíve so zapnutým alarmom.     "No more Mr. Nice Guy!" (28.09.2022)

[2,5*]     "Ja som kura. A čo si ty?"     Tak pri tejto záverečnej epizóde som bol nútený vypiť si ten povestný kalich horkosti až do dna. Opäť ma maximálne otravovalo dianie okolo (už) gigantického dieťaťa (tie jeho múdre reči!), ktorému je venované až nepríjemne veľa času, opäť tu je otravná postihnutá dvojica, ktorá doteraz rozprávala síce nesúvislo, ale aspoň to pôsobilo trochu tajomne, tentokrát už ale totálne magoria a otravné je už aj celé to dianie okolo "pretekov" so sanitkou. Z celej epizódy ma pobavili asi len dve scény - tá s falošným zástupcom Volva so súdnym príkazom a podarená psychoterapia s údermi tyčami. Čo  je ale najhoršie, seriál sa skončil a vo mne ostal pocit nespokojnosti z toho, ako tie dejové linky ostali neuzavreté (akoby ani samotní tvorcovia netušili čo si s nimi počať). Po celý čas seriál dokázal navodzovať klamlivý dojem, že k niečomu smeruje a napokon nič (čakal som aspoň nejakú chabú pointu).     "Chcem byť káčerom, len a len káčerom  a ničím iným." (28.09.2022)

[2,5*]     Opäť slabšie ako predchádzajúca séria. Začiatok s atmosferickým príchodom do nemocnice a skvelou starou známou zvučkou ma výborne nabudili na sledovanie, ale potom to žiaľ celé upadlo do nezáživného stereotypu, ktorý je len takou slabšou kópiou prvých dvoch sérií  (takmer rovnaké postavy, príbeh len taká slabšia variácia). Z postáv ma najviac zaujali "Helmerík" (Lars Mikkelsen), ktorý našťastie nie ja až takým arogantným debilom ako jeho otec a zvodná Švédka Anna (Tuva Novotny), ktorá sa v závere celkom zaujímavo vyfarbí. Potešila ma aj účasť viacerých hercov z predošlých sérií (len škoda, že Søren Pilmark alias Krogshøj nedostal viacej priestoru). Dosť ma ale zarazilo, že hoci sa dej odohráva v nemocnici, obvyklé nemocničné činnosti sú ukázané iba v minimálnej miere (kde sú lekárske zákroky (okrem jednej operácie), kde sú pacienti?). Vrcholom série je pôsobivé zakončenie so samotným exodom, čo mi len potvrdilo, že séria mala celkom slušný potenciál, ktorý ale ostal z veľkej miery nevyužitý. Viac v komentároch k jednotlivým epizódam. (05.12.2022)

"Ten hlúpy seriál nenávratne poškodil povesť Kráľovstva. Za všetko môže ten idiot Trier."     Po atmosférickom príchode do nemocnice (dnes už modernejšej) a skvelej, dôverne známej zvučke ma ovládlo vzrušenie z návratu do Kráľovstva. Môj záujem ale veľmi rýchlo opadol, keď som zistil, že sa to celé točí okolo toho istého, už otrepaného, bez nejakej väčšej invencie a tentokrát aj bez prítomnosti nejakej tej tajuplnosti. A ani postavy, nové, či staré, tu už nie sú tak zaujímavé a charizmatické ako predyým (až na pár výnimiek). Navyše to, čo bolo otravné už v predchádzajúcich sériách, je tu ešte otravnejšie (postihnutí umývači riadu). Vraví sa, že nevstúpiš dva krát do tej istej rieky. Lars von Trier sa o to ale pokúsil až 3-krát.     "Ach. Ikea!. To je krása!" (05.12.2022)

[2,5*]     "Vitajte v Swedish Anonymous."     Výborný nápad so stretnutiami anonymných Švédov ("Ja som Stig junior a som Švéd." "Vitaj, Stig!") prinavrátil môj záujem o túto sériu. Predsa len, ak v nej ešte niečo zaujímavé ostalo, tak je to ten absurdný humor. V epizóde venovanej bolesti sa toho udeje nezvyčajne veľa, po prvý krát aj niečo nadprirodzené a výnimočne tu je aj atmosférická scéna operácie ("Tata kaka papa!"), hoci je to činnosť, ktorá by sa v nemocnici očakávala. Kamera tu je nezvyčajne stabilizovaná, čo mi len vyhovuje.     "Aké máte pocity, keď to protónové delo dali Skejby?" "Odpovedám iba na otázky ohľadom kongresu bolesti." "Bolí Vás, že to  protónové delo dali Skejby?" (05.12.2022)

"To je na neuverenie, čo dnes človek zoženie v Ikei."     Najslabšia epizóda, ktorá bola pre mňa miestami až otravná. Dobrého vtipu tu je pomenej, dejú sa tu len samé sprostosti (aj v rámci absurdnosti), večne nasrdený chirurg (Nikolaj Lie Kaas) je vyslovene trápny. Trochu ma zaujali akurát cesta cez pater noster, dokonalejšie efekty a zvodná Anna, ktorá ukázala bradavky.     "Buď vás budem zbytok života uctievať ako Boha a vytesám si totémik s vašou podobizňou. Alebo to urobíme inak a to tak, že vám jednu vrazím. Teraz hneď." (05.12.2022)

[2,5*]     "Molak, molak, mak, mak, mak."     Trochu zaujímavejšia epizóda v znamení plánu Barbarossa, v ktorej sa toho opäť trochu viac udeje. Najzaujímavejšie scény sú tie so sexuálnym podtónom - scéna "znásilnenia" a lesbický bozk. Zaujímavý je i nápad s dvojníkmi. Na druhej strane, kamera sa tu znovu nejako zbláznila a z toho dôvodu sa na to občas pozerá veľmi zle.     "Na tomto oddelení sa nakrúcala druhá séria, ale tá sa už až tak nepodarila..." (05.12.2022)

"Mám pocit, že hrajeme vo filme, kde majú peniaze len na jedného ducha."     Jasne najlepšia epizóda, ktorá len poukazuje na to, ako bol celý ten potenciál premrhaný. Dianie sa tu konečne zaujímavo rozbehne, až do veľmi pôsobivej záverečnej scény exodu (s pekným odkazom na Siedmu pečať (1957)). A zaujímavých a pôsobivých scén tu je viacero, napr. tá pôvabná beztiažová scéna ("Ďalší dánsky humor."). Potešilo ma, že stará postava Krogshøja (Søren Pilmark) dostala konečne viac priestoru a zaujalo ma vyfarbenie sa postavy "zvodnej Anny". Celkovo dobrý dojem mi tentokrát nepokazila ani tá roztrasená kamera. Inak, z účasti Willem Dafoa som mal akýsi rozpačitý pocit, zdala sa mi totiž dosť zbytočná.     "Ak chcete hovoriť po švédsky, nájdite si prácu vo švédskej nemocnici." (05.12.2022)