Tuvalu

Majstrovský surrealistický experiment pre širšie publikum, zakuklený v príbehu mladíka, pracujúceho v starej, pomaly sa rozpadávajúcej budove krytého kúpaliska, ktorý sa zamiluje do dcéry námorného kapitána. V ceste ich láske a fungovaniu kúpaliska však stojí bohatý podnikateľ, ktorý chce vystavať nový komplex obytných domov, a je preto schopný všetkého... Tak ako je starý tento námet, archetypy postáv aj samotná budova, v ktorej sa väčšina deja odohráva, obstarožne pôsobí aj samotná forma filmu. Helmer sa hrá so svetlom a farbami, používa všetky efekty aby docielil dojem filmu omnoho staršieho, ako v skutočnosti je - používa časom zaviate farebné filtre, kameru, z ktorej by tvorcom dnešných blockbusterov prišlo zle, a necháva naplno vyznieť, ako vraví Lavant v inom filme, "krásu samotného gesta". "Dej" je vlastne reťazov tu viac, tu menej absurdných scén a udalostí, ktoré tragikomicky sprevádzajú pár až k vysnívanému koncu. Nechýba ani posolstvo, ktoré si musí každý nájsť sám. A aké je to moje? Človek sa niekedy k spôsobu života, ktorý vedie, upne tak, že bez neho už nevie ako ďalej, stráca nádej a pomaly odchádza do tmy a zabudnutia, ako tá predavačka lístkov. 100% (10.12.2013)

5* Pro svůj 1111. komentář jsem si vybral tento výjimečný film, který mám v mé TOPce. Ve své podstatě je to jen obyčejný film, který však svou atmosférou dokáže vybudit všechny emoce. Přitom je krásně poetický, hravý a okouzlující - jednoduše skvělý. Nejspíš jsem už napsal víc slov než se objeví v samotném filmu, tak zabrzdím a rozhodně doporučuji!!! A umístění mezi mé nejoblíbenější filmy si taky zaslouží. Ale na druhou stranu chápu i jeho nepochopení u určitých diváků, prostě není to sázka na jistotu. [ PŘÍBĚH: 2 /// ATMOSFÉRA: 3 /// ORIGINALITA: 3 /// NÁLADA: 2 /// ART: 1 /// STYL: 3 /// CASTING: 2 (3*MAX) ] (13.04.2015)

Zajimave a velmi zvlastne natocene ulitle dilko debutujiciho nemeckeho rezisera Veita Helmera se vyznacuje opravdu velmi neotrelym zpracovanim (kamera, prostredi) a take tim ze v nem nepadne snad jedna veta (je to dokonce bez titulku, protoze to co postavy preci jen reknou je srozumitelne snad vsem lidem). Pro nekoho bude tento film bud ukrutna nuda anebo neokoukana skvela a velmi zvlastni podivana. (10.11.2004)

Iluze, sny, jednoduchost a naivita v souboji s rozpadající se realitou, kde žabky k bazénu neobstojí. Sobectví pro štěstí i v chamtivosti a soudržnost v chudobě. Ve vzpomínkách ztracený podzim ale i hebké a roztěkané jaro života. Tak trochu socialistická melancholie v kabátu od grotesky. Výjimečné. (29.05.2011)

Možno to nie je až tak intelektuálne neprístupný film. Je to len film prístupný vďaka absencii (minimalizácii) reči divákom celého sveta. Príbeh sa dá ľahko dovtípiť. Je to dospievaní, prvej láske, vyrovnávaní sa so sexualitou, naberaní zodpovednosti a klasickom boji dobra so zlom, dobrosrdečnosti a chamtivosti. Wes Anderson ho musí mať veľmi rád, postavy filmu totiž svojimi pohybmi pripomínajú tie jeho, no vo farebných filtroch, ktoré mi uňho nie sú známe. Vo výsledku tak divák dostáva srdečný film s humornými momentmi, ktorý ľahko pochopí empatiou. (04.05.2020)