Betonová doba
Concrete Times
Réžia:
Lucia KašováScenár:
Lucia KašováKamera:
Martin JurčiHrajú:
Blahoslav UhlárVOD (1)
Obsahy(1)
Príbeh 1 kilometra jedného pobrežia Dunaja. Staré ešte nestihlo ustúpiť novému a vytvára jedinečnú mozaiku obrazov a príbehov, nesúrodých svetov vtlačených na tento malý kúsok zeme. Spojenia, ktoré vytvára len život a len nakrátko, kým ich neprevalcuje pokrok. A potom tu je rieka. Jej tok symbolizuje plynutie času a vytvára perspektívu k ľuďom a mravcom. Symfónia Dunaja a mesta na Dunaji. (MFFK Febiofest)
(viac)Recenzie (1)
Poézia nákladnej lodnej dopravy po Dunaji v porovnaní archívnych záberov minulosti s prepravou dnes, doplnené zábermi súčasnej podoby nákladného lodného prístavu a opustených lodí - legiend. Lodivodí dunajskí kedysi/dnes. Cítiť kontinuitu, hrdosť i trkosť. Zábery železobetónovo sklenených výškových konštrukciách tzv. nového bratislavského centra. neposkytujú žiadne emócie. Veľkoryso ponechaná technická pamiatka - Jurkovičova tepláreň, v spleti odosobnených kancelársko-obytných gigantov pôsobí medzi mamutími stavbami bez ducha a invencie ako stratené, opustené mláďa z inej doby. Bratislavskí nomádi odovzdávajú za pár drobných do zberne kusy železa, aby sa z nich vyrobili dlhánske konštrukčné tyče na stavbu novej "totalitnej úhľadnej" architektúry (ako sa o nej vo svojich esejach a knižke Masa a moc zmieňuje spisovateľ Elias Canetti). Netradičné uhly pohľadov na nové konštrukcie však temer žiadnu poéziu neprinášajú. Len prázdno. Rovnako mlčí i Blaho Uhlár, legenda bratislavskej nezávislej divadelnej a kultúrnej scény, pozerajúci kamsi vdiaľ. Budova divadla Stoka, vytvárajúca ostrovček pozitívnej deviácie, dočasnú autonómnu zóna bola zbúraná práve vďaka novej architektúre. ()