Síla slov

Tady jsem, stařec v suchém měsíci, chlapec mi předčítá a čekám na déšť. Pro Alana se čas zastavil a pro mě taky, když jsem film sledovala. Možná jediný způsob, jak si ho užít, je přistoupit bez výhrad, předsudků a pokud možno i očekávání na Hunterovu hru. Pod sílou krásných obrazů je ukryto skoro stejně silné poselství. A v přiznání slabosti je zase Alanova síla. (20.11.2019)

Moc pěknej film. Krásnej příběh. Perfektní herci. A taky už jsem dlouho neviděla žádnej film z kategorie "podivnej film". Mě se ta ujetá, občas statická, občas ujetě barevná, občas jakoby divadelní, hravá výprava moc líbila. Ikdyž mi přišlo, že jak děj postupoval bylo tam toho míň než na začátku. Rozhodně doporučuju. Jen je mi líto, že jako člověk kdo hrál scrabble asi dvakrát v životě, jsem nemohla plně doceni tuhle stránku filmu. Pointa s náhražkama perfektní. (21.10.2019)

"Sometimes Always Never" bude asi v mnohom nepochopený film. Človek asi musí byť pripravený na to, že to je vysoko artová záležitosť. A preto píšem hneď všetkým, ktorí čítajú tento komentár... ide o veľmi artové psychologické spracovanie, kde je možné, že nepochopíte režisérovu víziu a film ostane v tomto smere niekde stratený. Plusy filmu sú vizuálna stránka, hudba a aj fakt, že tu máme relatívne originálne spracovaný film. A rok 2019 si zatiaľ s filmami, ktoré som videl moc originality neužil. Takže v tomto smere musím Carla Huntera pochváliť. Miestami je krásne sledovať jednotlivé scénky, ktoré pôsobia ako keby sa nám dej odohrával na obrázku alebo len proste kamera zachytí krásne momentky. Ako napríklad strechy budov, kde nadobúda divák pocit, ako keby sa domy sprava doľava zmenšovali. Malé momentky tohto typu pre mňa skutočne robia skvelé zážitky. Bill Nighy je podľa mňa excelentná voľba do role hlavného hrdinu. Dal to všetkými desiatimi a jeho postavu som mu uveril so všetkým, čo k tomu patrí. Okrem toho je to podľa mňa aj veľmi dobrý príbeh. Je to o otcovi, ktorý hľadá svojho strateného syna, alebo sa snaží vyrovnať s touto stratou a dať do poriadku vzťahy s vlastnou rodinou. Po nešťastnej udalosti, totiž ostal niekde zaseknutý v čase a nevie sa posunúť ďalej. A najmä niekde stále žije nádej, ktorej sa nechce pustiť a hľadá aj tú najposlednejšiu slamku, ktorá by mu zabránila utopiť sa. No uznávam, že ak nie ste pripravený na ten vizuálny a artový štýl, tak ostanete z filmu dosť sklamaní a frustrovaní. Ale na druhú stranu môžem povedať, že nikde nemáme na CSFD alebo nikde označenie filmu - Artový. Tým pádom nikdy nemôžeme vedieť, čo ideme pozerať kým si film skutočne nepozrieme a neuvidíme čo sa deje. Myslím si, že v budúcnosti si na meno Carl Hunter trošku posvietim. Myslím si, že tu môžeme mať zaujímavého režiséra so skvelou filmovou víziou a nápadmi. Takže za seba hovorím, že som spokojný, no neviem film odporúčať, lebo určite ho neocení žiadny tradičný filmový divák. Podľa mňa stojí za pozornosť. Ale len v prípade, že máte radi artovú a psychologickú formu drámy podávanú cez vizuály a poetické dialógy. Hodnotenie: B+ (07.09.2019)

Film (nielen) o otcovi, ktorý sa snaží vysporiadať so stratou jedného zo svojich synov svojským (anglickým?) spôsobom. Malý film s daným potenciálom, ktorý však nie je dostatočne rozbalený. V snímku predovšetkým dominuje B. Nighly, na ktorom je vidieť, že Alanova rola mu sedí. Osobné hodnotenie: 71% (***) (19.11.2019)

Vynikajúce. Tu sa rozprávalo obrazom, maľovalo slovom a spievalo pohybom. Skoro celý priestor uchvátil Bill Nighy a ako jeden z mojich obľúbencov ma nesklamal. Páčila sa mi obrazová štylizácia ktorá vo mne neustále vyvolávala pocit neskutočna a kontrastu s fakticky ťažkou témou. Takže som celý čas neveril vlastným zmyslom a bol v strehu. Film utiekol ako voda a zanechal vo mne nádej že ľudia sú stále ľuďmi. Ďakujem. Dávam fullku pretože som naozaj uchvátený a je mi jedno čo k tomu viedlo, podstatný je pre mňa práve ten príjemný paradoxný pocit z príbehu ktorý nechcem nikdy zažiť. (17.10.2019)