Expremiéri

Erika Vincoureková (EV): "Všetci hovoria, že tu pasiete ovce. Kde sú ovce?" Vladimír Mečiar (VM): "Ovce už sme vyzabíjali." EV: "Bol guláš?" VM: "Ježišmária. Mal som 40 oviec a neviem čo sa im stalo, zbláznili. EV: "A čo robili?" VM: Za sobotu, nedeľu mi obhrýzli 600 kmeňov sliviek, takže mi vyschli.". EV: "Preboha!". VM: "Keď zoberiete hodnotu ovce a hodnotu slivky: obrovská strata.". Podarený polhodinový profil trojnásobného premiéra, ku ktorému sa snaží režisér dostať s pomocou novinárky, ktorá Mečiara nekriticky obdivuje (na Slobodnom vysielači s VM dodnes robí cca raz za dva týždne najmenej hodinový rozhovor - pozn. RK). Cesta za Mečiarom do jeho vily Elektra v Trenčianskych Tepliciach (kde sa za vlády Mikuláša Dzurindu polícia "vyznamenala" tým, že odstrelila hlavný vchod, aby dostala VM na výsluch) a ďalej na jeho haciendu. Cesta autom je podfarbená konfrontačným rozhovorom režiséra s Erikou Vincourekovou a trefne zostrihanými archívnymi zábermi, vrátane úvodnej ukážky rozhovoru VM s redaktorom rozhlasu, ktorého sa snaží VM slovne prevalcovať. Všetko zhustenou formou, napriek minimálnej priamej účasti expremiéra, presne opisuje, aký je a bol VM človek i premiér. Ľudový, inteligentný, no značne paranoidný vodca. Zakladateľ druhej Slovenskej republiky. Tvorca slovenskej kapitálotvornej mafiánskej vrstvy prostredníctvom ním dirigovanej privatizácie bývalých štátnych podnikov. Bystrý znalec politického systému, ktorého postupne pohltila moc a túžba byť milovaným vodcom Vladom. Nejasné ostávajú jeho napojenia na ruskú tajnú službu, a čachre so slovenskou tajnou službou. Indície, že tieto prepojenia boli a boli značné existujú. Čo v dokumente neodznelo: Mečiar je muž, ktorého do politiky uviedla politická strana Verejnosť proti násiliu. Začiatkom 90. rokov dostala "ohromný nápad" usporiadať konkurz na kreslo slovenského ministra vnútra. Konkurz, v ktorom mali hlavné slovo Fedor Gál a Peter Zajac, vyhral Mečiar. Muži konkurzu už onedlho, až dodnes nevedia VM prísť na meno. Nemajú preňho žiadneho dobrého slova. Fedor Gál v nedávno vydanej knihe (2020) o ňom doslova napísal: "Vladimír Mečiar je zlý človek.". A čo Feďo? To je ten Dobrý Sudca, hlavný aktér niekdajšieho "kvalitného" konkurzu? (08.08.2021)

Viem, že nasledujúcim názorom pár ľudí pobúrim. Považujem RF za manažérsky najschopnejšieho slovenského politika. Spôsob, akým viedol rokovania vlády, bol bezprecedentne dokonalou ukážkou dôslednej prípravy prerokúvaných materiálov. Viackrát som bol týchto rokovaní účastný, a tiež zažil rokovania vlády za iných predsedov vlády, viem teda o čom píšem. Krátky dokument ukazuje expremiéra ako človeka, nie politika. On ale ľudskú tvár navždy stratil v politike. Za najväčšiu vec, ako hovorí, považuje rekonštrukciu bratislavského hradu, no v skutočnosti sa najviac pyšní desaťročným premiérstvom, ako v dokumente oveľa častejšie pripomína. Oveľa viac, ako nejaký hrad. To, že sa popri funkcii zaplietol s oligarchami a korupciou, to je fakt. Nakoľko, to nech si vysporiada so svojím svedomím (a možno časom aj so súdmi). A nakoľko tým obrúsil, či dokonca zrezal jeho ideál socializmu s ľudskou tvárou, ktorý vychvaľuje ako ideál, spolu s Alexandrom Dubčekom. Každopádne režisérka ukázala, napriek výhrade Roberta Fica, že zakázal v priebehu nakrúcania rozprávať sa o politike, ako sa v každej z minikapitol sa k politike nejakým spôsobom vracia. Jednoducho, politika mu učarovala, a naplno ho ovládla. A on jej odovzdal všetko. So všetkým dobrým aj zlým, čo to prinieslo a s čím sa zaplietol. Neidealizujem ho. Nikdy som Ficovi, ani jeho strane Smer  - slovenská sociálna demokracia nedrukoval, ani  ju nevolil. Len konštatujem, že Slovensko na lepšieho premiéra zatiaľ nedospelo. Politika a kompromisy, ktoré musel uzatvárať (s rôznymi pozornosťami v ich mene), z neho zároveň spravila monštrum s verejne slabo (alebo takmer vôbec) prezentovaným zmyslom pre humor. A to je v dokumente vystihnuté celkom presne. (14.08.2021)