Bílé zvonky

Poetizácia mestského ruchu a mohutnej výstavby. Využívajúca formálne ozvláštnenie predelenia obrazu. V pravej polovici je ukázaný tep veľkomesta v mohutnom stavebnom rozmachu. Je plný žeriavov, nákladných kontajnerov či mohutných prepravných mechanizmov, rútiacich sa ulicami. Pomedzi odosobnený budovateľský rytmus pulzuje pouličný veľkomestský život. V ňom sa vynorí dievčatko s krátkymi bielymi šatičkami, pobehujúce ulicami. Zaujme ho výloha kvetinárstva. Zhodou okolností sa dostane až na kvetinový trh. Tam sa jej podarí získať vytúžený kvet - biele zvončeky. V ľavej polovici obrazu je súbor s violončelistom, sprevádzajúcim obrazovú časť druhej polky deleného obrazu. Ruch Rigy začiatku 60. rokov. Od ideologizovaný film so symbolickým posolstvom nežnej poetiky detstva a kvetinovej radosti. Jej sile ustupuje i valcujúci stroj, zarovnávajúci všetko pôvodné a živé do sivo uniformnej masy. Trochu silene pôsobiace posolstvo a miestami hluché momenty, inak vcelku pozerateľného diela, ho hodnotiaco posúvajú len do pásma mierneho nadpriemeru. S hodnotením parížskej doku komisie, zaraďujúcej Biele zvončeky medzi 100 najvýznamnejších dokumentov histórie, sa nestotožňujem. (21.02.2021)