Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Trvalo to krátko. Eufória z pocitu slobody, viera, že sa napravia chyby minulosti, presvedčenie, že sa Československo zmení na demokratickú krajinu a ľudia budú slobodní. Na čele mnohých významných spoločenských zmien stál koncom 60-tych rokov Alexander Dubček. Charizmatický štátnik s dobráckym úsmevom, ktorý vzbudzoval v ľuďoch nádej, že začnú konečne slobodne dýchať. Lenže to, čo Dubček mienil, Brežnev rýchlo zmenil. 21. augusta 1968 vtrhli do Československa vojská piatich armád Varšavskej zmluvy a demokratizačný proces v našej krajine definitívne pochovali. Takto sa začína historicky prvý hraný film o veľkom mužovi československých i slovenských dejín Alexandrovi Dubčekovi. Rozprávačom tohto príbehu je sám Dubček – teda fiction línia je obrazom jeho subjektívneho spomínania, jeho interpretácie historických udalostí roku 1968. Druhá paralelná línia, takisto fiction, sa odohráva v polovici sedemdesiatych rokov. Ide vlastne iba o jeden deň, počas ktorého sa nášmu hrdinovi vynárajú v mysli viac menej dramatické retrospektívy z roku 1968 a ktorý opisuje jeho spoločenské poníženie. Táto línia by mala ťažiskovo zobrazovať jeho život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a netolerancie, čo vytvára najostrejší kontrast k línii rozprávania z roku 1968. Tretia línia je non fiction, ilustratívna, vysvetľujúca a, povedzme, dokumentárna, v ktorej sa používajú archívne materiály, čo sú nevyhnutným žánrovým doplnkom dokudrámy, ale aj nevyhnutnou informačnou pomôckou... Ambíciou tvorcov je, aby sa prelínaním týchto troch línií docielila nielen originálnosť, ale aj dramatický oblúk, ktorý bude presvedčivý, a najmä vo fiction sekvenciách divácky príťažlivý. Film o Alexandrovi Dubčekovi je náročný historický videofilm, realizovaný filmovou technológiou a zámerom režiséra je v spolupráci s dramaturgiou a najbližšími spolupracovníkmi vytvoriť dielo, ktoré túto historickú osobnosť priblíži hodnoverným, uveriteľným spôsobom. Bez jej idealizovania, bez heroizovania, ale v ľudsky presvedčivom portréte človeka, ktorý veril v možnosť demokratizácie totalitného režimu, a tak ho nevyhnutne musel stretnúť osud Ikara svojej doby. (RTVS)

(viac)

Zaujímavosti (16)

  • Kasting prebiehal na Slovensku, na Ukrajine a v Česku. Film je natočený trojjazyčne a s titulkami. Vo filme účinkovalo 35 hercov a 404 komparzistov. Výrobný štáb tvorilo 70 ľudí. (Raccoon.city)
  • Všetky reálie s výnimkou kúpaliska, a to scéna “skok do vody”, sa nakrúcala v českom meste Kyjov, sa natáčali na Slovensku. Do vody skákal kaskadér. Scéna vo vlaku sa nakrúcala v historickom vozni, ktorý sa nazýva „Husákov vozeň“. (Raccoon.city)
  • Stano Kráľ (Husák) spomína na natáčanie: "Najviac na mňa zapôsobilo nakrúcanie prijatia československej delegácie v Moskve v Kremli, keď na nás tlačil Brežnev. Predstaviteľ Brežneva - vynikajúci ukrajinský herec Vladimir Nečeperenko, ktorý sa na neho mimoriadne podobal - sa na nás tak rozkričal, že som po ostrej povedal, že keby na mňa tak reval naozaj Brežnev v 68-om, tak zradím svojho otca, matku, súrodencov a aj všetky tety a strýkov." (Raccoon.city)
  • Adrian Jastraban (Dubček) sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. Hodnoverný výraz dosiahli tvorcovia aj precíznym maskovaním. Kvôli scénam, v ktorých vystupuje Alexander Dubček v závere svojho života, sa vyrábal odliatok tváre herca. Tento proces trval niekoľko týždňov, samotné maskovanie trvalo 5 hodín. (Raccoon.city)
  • Film Dubček mal byť pôvodne iba televíznym filmom. Prípravné práce na filme trvali od marca do júla 2017. Nakrúcalo sa v auguste a októbri 2017. (Raccoon.city)
  • V scéne sťahovania Dubčekovej rodiny do Prahy sa z auta vykladá slávny historický obraz Iľju Repina "Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi" z konca 19. storočia. Obraz zobrazuje písanie listu plného urážok, ako reakciu na výzvu sultána Mehmeda IV. k podvoleniu sa tureckým hordám. (marlon)
  • Natáčalo sa aj v Bratislave. Scény zo zasadania ruskej a československej delegácie v Moskve sa natáčali v Historickej budove Národnej rady SR, v pôvodnej zasadacej miestnosti s dobovým nábytkom. Natáčalo sa tiež v historickej budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. (Johnny.ARN)
  • Adrian Jastraban (Dubček) musel do role zhubnout sedm kilo. Bylo třeba dokonce přestat pít víno, což podle jeho slov byla hranice, za kterou nechtěl zajít. (Komiks)

Súvisiace novinky

20. Kino na hranici má ve znaku hvězdy

20. Kino na hranici má ve znaku hvězdy

17.04.2018

Jubilejní dvacátý ročník mezinárodní filmové přehlídky Kino na hranici, která se pravidelně koná v Českém Těšíně a polském Cieszynie, se blíží. Letos se uskuteční od 27. dubna do 3. května 2018.… (viac)

Reklama

Reklama