Jókoso džicurjoku šidžó šugi no kjóšicu e

Prvá séria (2017): Vcelku originálna a nápaditá záležitosť, ktorá však po dobrom úvode akosi zmení tempo, bude sa snažiť vyzerať až príliš zaujímavo a všetka kvalita a prepracovanosť príbehu sa akosi začne rozpadať. Od nejakého deviateho dielu sa to výrazne zhorší a aj keď tam bola cítiť snaha viac prehĺbiť charaktery, už to akosi stratilo napätie a pútavosť, ktoré sa mi tak páčili na prvých epizódach. Nakoniec seriál vyústi do nejakého záveru, po ktorom síce divák bude chcieť pokračovanie, ale už teraz sa vie, že to nedopadne veľmi dobre. Druhá séria (2022): Mnoho ľudí sa z akýchsi nepochopiteľných dôvodov o tomto anime vyjadruje ako o veľmi inteligentnej záležitosti. A vlastne to aj celkom chápem. Keď som pred piatimi rokmi ako 14-ročný introvert videl prvé dve epizódy, tiež som si chvíľku hovoril, že ten Ayanokoji vyzerá celkom cool. Avšak keď sa na to pozriem spätne, tak nech hľadám akokoľvek, stále to tam nevidím. Inteligentné? A v čom presne? V tom samoúčelnom násilí? V tom, že tam len každý každého nenávidí a chce zničiť bez akéhokoľvek zmysluplného dôvodu (samozrejme až na krutého hlavného "antagonistu", ktorého sa city zďaleka nedotýkajú)? Že sa ten seriál snaží tváriť akoby bol o niečom (k čomu si na začiatku každej epizódy napomáha filozofickými citátmi, ktoré nemajú absolútne žiadnu spojitosť s budúcim dejom), pričom je ale v skutočnosti len zberbou prostoduchých scén o ničom? Že to má neskutočne inteligentné, do najmenšieho detailu vykalkulované plány, ktoré ale zakaždým prídu úplne out of nowhere a nikdy sa nám ani len nepokúsia ukázať zákulisie toho, ako k ním vlastne došlo, vďaka čomu vo výsledku nevyznejú ani trochu vierohodne? Že to má skvelé napísané (jednorozmerné) charaktery, pričom každá z postáv má hĺbku, zmysel, rozvoj a "osobnosť" (pričom sa ale každá správa absolútne neprirodzene, jej motívy sú často len nezmyselne vycucané z prstu a je psychologicky zbabraná)? Že to má vo všetkých smeroch dokonalú hlavnú postavu, kedy nikto a nič nepresahuje jeho inteligenčné a dokonca ani fyzické zdatnosti, nehovoriac o tom, že je úplne odpojený od emócií a nič necíti, čo je neskutočne cool? Aj keď jeho coolovosť je vlastne len povrchná a pochybná, čo sa tvorcovia snažia zaobaliť do akejsi "temnej minulosti", ktorú nám síce vždycky na chvíľku načrtnú, ale nikdy nám nepredložia pádne argumenty ani dôvody, kvôli ktorým by sme im to mali skutočne veriť. Skrátka celý seriál (aj novela) je len nerealistickým pseudointelektuálnym výplodom autorovej hlavy, ktorý nemá ani hlavu ani pätu, ale pritom sa snaží byť absolútne nad veci. Čo samozrejme nevadí, hlavne že to je zábavné, že sa tam stále niečo deje a že je Ayanokoji je tak veľmi cool. 3/10. (04.10.2017)

Pôvodný komentár (4.10.2017): Vcelku originálna a nápaditá záležitosť, ktorá však po dobrom úvode akosi zmení tempo, bude sa snažiť vyzerať až príliš zaujímavo a všetka kvalita a prepracovanosť príbehu sa akosi začne rozpadať. Od nejakého deviateho dielu sa to výrazne zhorší a aj keď tam bola cítiť snaha viac prehĺbiť charaktery, už to akosi stratilo napätie a pútavosť, ktoré sa mi tak páčili na prvých epizódach. Nakoniec seriál vyústi do nejakého záveru, po ktorom síce divák bude chcieť pokračovanie, ale už teraz sa vie, že to nedopadne veľmi dobre. (03.10.2022)

Mnoho ľudí sa z pre mňa akýchsi nepochopiteľných dôvodov o tomto anime vyjadruje ako o veľmi inteligentnej záležitosti. Avšak nech hľadám ako hľadám, stále to tam nevidím. Inteligentné? A v čom presne? V tom samoúčelnom násilí? V tom, že tam len každý každého nenávidí a chce zničiť bez akéhokoľvek zmysluplného dôvodu (samozrejme až na krutého hlavného "protagonistu", ktorého sa city zďaleka nedotýkajú)? Že sa ten seriál snaží tváriť akoby bol o niečom (čím si na začiatku každej epizódy napomáha filozofickými citátmi, ktoré nemajú absolútne žiadnu spojitosť s budúcim dejom), pričom je ale v skutočnosti len zberbou prostoduchých scén o ničom? Že to má neskutočne inteligentné, do najmenšieho detailu vykalkulované plány, ktoré ale zakaždým prídu úplne out of nowhere a nikdy sa nám ani len nepokúsia ukázať zákulisie toho, ako k ním vlastne došlo, vďaka čomu vo výsledku nevyznejú ani trochu vierohodne? Že to má skvelé napísané (jednorozmerné) charaktery, pričom každá z postáv má hĺbku, zmysel, rozvoj a "osobnosť" (pričom sa ale každá správa absolútne neprirodzene, jej motívy sú často len nezmyselne vycucané z prstu a je psychologicky zbabraná)? Že to má vo všetkých smeroch dokonalú hlavnú postavu, kedy nikto a nič nepresahuje jeho inteligenčné a dokonca ani fyzické zdatnosti, nehovoriac o tom, že je úplne odpojený od emócií a nič necíti, čo je neskutočne cool? Aj keď jeho coolovosť je vlastne len povrchná a pochybná, čo sa tvorcovia snažia zaobaliť do akejsi "temnej minulosti", ktorú nám síce vždycky na chvíľku načrtnú, ale nikdy nám nepredložia pádne argumenty ani dôvody, kvôli ktorým by sme im to mali skutočne veriť? Skrátka celý seriál (aj novela) je len nerealistickým pseudointelektuálnym výplodom autorovej hlavy, ktorý nemá ani hlavu ani pätu, ale pritom sa snaží byť absolútne nad veci. Čo samozrejme nevadí, hlavne že to je zábavné, že sa tam stále niečo deje a že je Ayanokoji tak veľmi cool. Hlúpy seriál. (03.10.2022)